Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Čo je zbytočné, toho sa treba zbaviť. Tento názor zastáva môj dobrý kamarát Fero. Týmto sa nechcem stať apologétom tejto myšlienky. Boh uchovaj! To vám bolo tak. Raz som sa stretol s Ferom, ktorému odrazu chýbala noha.
Kontinent, na ktorom žijeme, dostal meno po krásne Európe. Jeden pán, ktorý sa doma nudil, si vymyslel teóriu relativity a hneď sa zaužívalo označenie Einsteinova teória relativity. Tak to medzi nami ľuďmi chodí. Ale aby som neodbiehal za hranice, ostanem doma. Áno, aj my sme dali svetu niečo. Férové správanie, či férovú hru.
Mám kamaráta. Volá sa Alino. Už ho dlhšiu dobu pozorujem. Ľudia boží, on sa mi stráca pred očami. Povedal som si: - Tak to nie, ak si človek, tak mu pomôžeš.
Stretol som kamaráta z detstva. Pred hypermarketom. Medzi ľuďmi, ktorí sa až prehýbali pod nákupmi. Stano mal ruky prázdne. Mal zarastenú tvár, apatický pohľad, špinu a počasie zažreté do pokožky. Znaky, ktorými poľahky identifikujete bezdomovca. Tu je jeho životný príbeh.
Konečne prišiel deň, na ktorý Fero čakal dobrých štyridsať rokov. Naradostený pribehol za ženou. – Stáza, Stáza, už je to tu! – ryčal.
Rybárska sezóna je v plnom prúde. I cez tento víkend sa so synom chystáme k vode. Máme svoje vyhliadnuté miesta, o ktorých si myslíme, že sú dobré. Dobré v ponímaní, že sú tam ryby.
Mám rád tetu poštárku z našej ulice, lebo ma spája so svetom. Vždy mi urobí radosť, keď si na mňa spomenie. Aj minule. V schránke som mal list.
Nová forma maturitných skúšok hneď na začiatku pohorela. Stala sa chyba. Škandál prepukol, nuž sa hľadá vinník.
Kedysi sme si zvykli ozdobiť mesiace rôznymi prívlastkami. Pred pár dňami nám odumrel Marec – mesiac knihy. Z akejsi nostalgie v mnohých pretrváva. Možno by sme na mesiac knihy mali zabudnúť. Kniha sa vníma ako tovar. Takto by sme za chvíľu mohli oslavovať bárs i august ako mesiac bryndze.
V modernej spoločnosti sa na obranu menšinových skupín zakladajú rôzne hnutia a spolky. Či už ide o práva žien, na ochranu týraných detí, či inak orientovaných ľudí. Zaujímavé je, že neexistuje žiadny spolok, ktorý by zastupoval samovrahov.
Dnes som si prečítal v SME informáciu, že Slovensko bolo za minulý rok na 57. mieste svetovej tabuľky korupcie, ktorú každý rok zostavuje medzinárodná organizácia Transparency Internacional. Z výsledku je mi smutno.
Bezpochyby môžeme súčasnú dobu označiť za éru komunikácie. Hádam sa nenájde človek, ktorý by nové možnosti rýchleho kontaktu s inými ľuďmi neprivítal. Jedným z prvkov komunikácie je aj mobilné telefonovanie. Ako každý nový objav okrem plusov nesie v sebe aj mínusy.
K napísaniu ma podnietil kamarát. Rozvádza sa. Je to jeho súkromná vec, čo sa týka dôvodov krachu manželstva, čo sa týka postoju oboch ako sa s tým vyrovnajú. Vec verejná je skôr skutočnosť ako sa pred súdmi uplatňuje zákon o rodine.
Svet sa dal do pohybu. Slovensko nezaostáva. Rozbehol sa hon na novodobé čarodejnice – fajčiarov. Hneď v úvode sa priznávam, že patrím do tejto skupiny. Nevadí mi, že patrím k tejto skupine. Vadí mi spôsob, akým sa to robí. Tak isto by mi vadilo, ak by sa to dotýkalo poľovníkov, sexuálne inak orientovaných ľudí, ľudí iného vierovyznania alebo bez vyznania.
Myslím si, že nadávať na politikov patrí k nášmu národnému neduhu. Tiež si myslím, že sa to stalo každému z nás aspoň raz. Priznávam, aj ja to robím. A dosť často. Tiež sa priznávam, že len veľmi nerád by som sa vzdal tejto neresti. Problém je v tom, či mám na to právo.
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, ktoré malo kráľa. Čo je samozrejmé, lebo každé kráľovstvo má kráľa. Kráľov je habadej, horšie je to s kráľovstvami. Tento pán kráľ vlastnili tri dcéry.
Kde bolo, tam veru bolo a to mi môžete veriť, jedno kráľovstvo. Patrilo kráľovi, ktorý bol veľmi múdry. Bodaj by nie, keď vyštudoval za otcove klobásky.
Kde bolo, tam nebolo, v jednom kráľovstve sa narodila dcéra. Pán kráľ boli celý rok na cestách. Zháňali kšefty. Keď sa vrátili, od radosti nad potomkom sa zabudli spýtať, kto je otcom. Kráľovi to bolo vlastne ukradnuté, hlavná vec, že si mohol vyplácať detské prídavky.
Minule ktosi podaroval synovi 1 euro. Veľmi sa tomu tešil. Pochválil sa doma, ukazoval kamarátom. Keď ho eufória prešla, nastali starosti. Nevedel, čo si s ním počať.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna chalúpka a v nej žil chlap, ktorý mal ženu a dve deti, Jana a Marču. Bol to dobrý chlap. I jeho žena bola dobrá... Jedného dňa mu ušla. Dlho za ňou smútil. Deti sa už nemohli pozerať na jeho žiaľ, pokazili si oči pozeraním televízie, nuž ho na kolenách prosili, aby sa znovu oženil. Potešili ho to, vedel on čo je život, usmial sa na deti a upaľoval hľadať si nevestu. V ženách sa veľmi nevyznal a nechcel byť dlho z domu preč, tak zhrabol prvú, čo mu ľahla pod ruky.
