Som (skoro) 45-ročný (Preboha, to už naozaj???) normálny chlap, s normálne vyvinutým egom (t.j. myslím si o sebe, že som inteligentnejší,krajší a príťažlivejší ako zbytok tohto sveta) Zoznam autorových rubrík: Chvála jedla, Súkromné, Nezaradené
Poznáte ten pocit, keď Vás váš obľúbenec sklame? Keď napríklad Marek Vašut účinkuje v Nákupnej horúčke, alebo moderuje Miss? Alebo človek, ktorého považujete za slušného chlapa sa naraz objaví na kandidátke nejakej divnej strany? Podobný pocit som zažil, keď som počul ako principiálne a zásadovo sa SMK vyrovnalo s „prehreškom“ poslanca Duraya
V posledných číslach časopisu .týždeň sa rozvinula polemika o liekoch, konkrétne o ich cene (http://www.tyzden.sk/index.php?w=artidart=5484idiss=104, a tu http://www.tyzden.sk/index.php?w=artidart=5617idiss=106) Argumenty zástancov aj protivníkov sú v podstate jasné, ale obaja ako by zabúdali na pár skutočností...
Pokiaľ mi sily stačia, snažím sa každý štvrtok sledovať reláciu Pod lampou. Jedni ju milujú, iní nenávidia, počuli o nej všetci, a napriek pomerne nízkej sledovanosti je jej dosah asi oveľa väčší ako si uvedomujeme. Na včerajšok som sa vyslovene tešil. Hosťom mal byť Peter Šťastný (a aj bol) a dúfal som, že sa mu príde aj vhodný protivník. Neprišiel ani jeden. Kto vie prečo... Napriek tomu, relácia mala svoju výpovednú hodnotu.
September 2003, niečo po piatej hodine večer. Vraciam sa z práce domov. Klasická zápcha na Prístavnom moste, na Einsteinke smerom na La Franconi to nie je o nič lepšie. Na druhý deň letíme s kolegami do Egypta, dostali sme to ako odmenu. Ešte musím ísť do banky po nejaké drobné doláče, nemám ani opaľovací krém, ani mydlo a vôbec, musím sa pobaliť. A okrem toho, ja sa bojím lietať. Blížime sa k prechodu pre chodcov (ten na úrovni betonárky, predtým ako prejdete popod Starý most) Idem v ľavom pruhu, predo mnou - ako zázrakom - zhruba 100 - 200 m žiadne auto. Registrujem, že autá v pravom pruhu pred prechodom brzdia a zastavujú. Ako prvá stojí žltá Felicia Pick-up, za ňou strieborná C 3-ka. Automaticky brzdím aj ja tak, aby som ostal stáť pred prechodom. Vidím, ako po prechode prejdú 3 cyklisti - samozrejme na bicykloch. Keď som asi 10 - 12 pred prechodom, registrujem, že Felícii, aj C 3-ke zhasnú brzdové svetlá. Rýchly pohľad doprava, nikoho nevidím, radím dvojku a ...
Meriam 181 cm a vážim 120 - 130 kg (podľa toho ako som deň predtým jedol a ako silno som ráno potlačil :-) ). Je mi jasné, že mám nadváhu a rovnako je mi jasné, že v tom nie som sám. A sem-tam ma to tak trocha trápi. Ale prečo sa mi tu niekto snaží nahovoriť, že tým že som tučný, som menejcenný? Dokonca, ako tu nejaký bloger napísal, že nik nemá právo byť tučný. Fakt nie ?!?
Pred časom prebehlo tlačou, že sa chystá akási petícia proti stavbe výškovej budovy na bývalom parkovisku Auparku. Vraj by znehodnotila charakter najstaršieho parku v Bratislave, sadu Janka Kráľa a trvalo zmenila povahu nábrežia a výhľad na Hradný vrch a preto jej autori požadujú jej zastavenie.
Nemám dobré obdobie. Mám pomerne zlé obdobie. V podstate sa dá povedať, že je to dosť na ... (nech si každý doplní podľa naturelu, temperamentu, odvahy a jazykových schopností... :-) ). Keď som sa včeral vracal domov, a štvala ma všetky stanice, ktoré som dokázal naladiť vo svojom aute, tak som našiel v schránke palubnej dosky medzi inými CD malý poklad
V biznise je odpoveď na túto otázku pomerne jednoduchá. Generálny manažér je ten, kto zodpovedá za chod celej firmy, je jej predstaviteľom a nesie hlavnú zodpovednosť za výsledky tejto spoločnosti, či už za úspechy, alebo aj neúspechy. A ako to je v hokeji?
Kolega bloger, tu, kúsok podo mnou, píše, že vraj predseda KDH to nemá v hlave v poriadku. Myslel som si, že je to trochu prehnané (KDH nemusím kvôli niektorým ich bigotným názorom, ale som rád že sú tu, lebo sú veľmi, veľmi dôležitý) ale po prečítaní rozhovoru v .týždni som začal pochybovať aj ja.
V časopise .týždeň, úplne na poslednej strane má svoj stĺpček Milan Lasica.
Nechcem dávať nikomu návody, koho voliť a koho nie. Skôr sa chcem spýtať AKO? budete voliť. A nepýtam sa na samotný akt voľby, ale skôr na vaše vedomie a svedomie.
Skúsim ešte pár slov k tejto téme. Zverejnenie urážlivých karikatúr, pálenie dánskych vlajok, vzájomné sa osočovanie a ja neviem čo ešte.
Európpu a celým moslimským svetom otriasa škandál. Niekto si dovolil znevážiť najvyššieho proroka. Čo sa vlastne stalo?
Pozrel som si nomináciu Slovenska na blížiace sa ZOH v Turíne. Na olympiádu pocestuje 61 aktívnych športovcov a 57 členov sprievodu. Pripomína mi to to starú dobrú turistiku za štátne.
Dnes o 12:00 sa začal štátny smútok (dalo by sa polemizovať prečo až dnes...) Niektoré média zmenili svoj program (myslím si že Dvojka bola dnes veľmi dobrá...) a iné:1) TV Markíza v prime-time odvysielala ďaľší diel Milionár-a, napriek tomu, že v čase štátneho smútku sú lotérie a výherné hry zakázané. Ja viem, viem, je to súkromné médium ale aj tak... Trocha úcty a slušnosti by nezaškodilo2) TV JOJ na pravé poludnie vysielala seriál Chlapci a chlapi (Pre neznalých:je to tá najhrubšia socialistická agitka na tému ako-je-dôležitá-a-aká-super-je-naša-socialistická-armáda)Osobne si myslím, že v čase smútku za 42-mi vojakmi vysielať takúto sračku harničí s provokáciou.
Dopredu chcem povedať, že som laik a v podstate tento blog má fungovať len ako akýsi štartér do diskusie. O čo ide ? Aj pri poslednej tragédii zo zverejnených záberov bola jasná jedna vec: väčšina ľudí neuhorela ale pravdepodobne podľahľa veľkému počtu vonkajších aj vnútorných zranení. Naozaj sa tomu nedá zabrániť???
Na začiatok by som rád povedal, že TA3 považujem - aj napriek všetkým výhradám ako sú finacovanie, niekedy mierna neobjektívnosť - za najsolídnejší zdroj správ na Slovensku, ako medzi TV, tak aj rozhlasovými a printovými médiami. Čo ale predviedli dnes v podvečernom vysielaní redaktorka Adamová a redaktorka v štúdiu (nezachytil som meno, snáď Benkovičová ???) ma vytočilo.
V poslednom čase sa tu na objavilo zopár blogov, ktoré sa vyrovnávali s existenciou reálneho socializmu. Moje spomienky na to obdobie sú mierne špecifické. Na vysokú školu som chodil totiž do spriateleného, vtedy ešte východného Nemecka, legendárnej DDR.
Určite ste to počuli všetci. Reči zaslúžilých umelcov o tom, ako hlúpneme, ako sa v TV nedá na nič pozerať, lebo všade idú Reality show, ako sa netočia filmy, ako celkovo zlý štát na kultúru kašle a nepodporuje ju, ako by ľudia radi chodili do kina, divadla len nie je na čo...Podľa mňa sú to prázdne kecy.
V predvianočnom čase tu na blogu úplne zaniklo, že základná vojenská služba na Slovensku končí. Konečne.
