Jozef Černek

Bloger

Populárny bloger

Počet článkov: 349
Páči sa: 4 285x

Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Aby po nás čosi ostalo

Jozef Černek

Aby po nás čosi ostalo

Ahoj! Dávno som sa neozval, prepáč. Len je toho akosi veľa. Ja viem, chabá výhovorka, to dnes hovoria všetci. Mám sa inak fajn. Staviam zámok, skoro som umrel a Zrkadlu sme natočili klip. Neboj, nestaviam ho naozaj. Vlastne ho nestaviam ani ja. Len som ho vymyslel, Richard nakreslil a potom ho deti - bývalé aj tie ozajstné postavili. Je to až neuveriteľné, ale akoby sa nám začalo zas dariť. Veď vieš, skoro sme to museli celé zavrieť. Hrozné spomínať. Všetko tie naše sny a spomienky. Zlé veci sa proste stávajú. Ale už je snáď dobre. Predstav si, pred Vianocami sa mi stala taká vec. Zle spávam a stále sa budím. Vždy presne 3:21 otvorím oči a koniec. Aj tú noc. Vstal som, ale akoby nie celý. Bolo ma dosť hore na to, aby som si uvedomil. že mi nejaká ťažká špina sadla na hrudník. Ani zaboha som sa nevedel riadne nadýchnuť... Vlastne aj Jeho som žiadal o pomoc, tak strašne som sa bál. Aj som bol celkom prekvapený, že mi na mne tak záleží. Ešte nikdy som sa tak nebál, strachu sa totiž vyhýbam, lebo sa báť bojím.

30. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Na vine je nedeľa

Jozef Černek

Na vine je nedeľa

Zahryzol som do mydla. Tfuj. Normálne som ráno vstal, pretože ešte stále nie je vhodnejší spôsob ako začať deň a šiel som dolu. Zapol som mobil, kontroloval poštu, grafy a páchal hygienu. Napriek tomu, že som chlap, viem robiť dve veci odrazu... Teda nie všetky, ale kontrolovať maily ľavou rukou a popritom robiť všetky tie ranné rituály dokážem. Bolo v obývačke. To mydlo. Dievčatá vyšívajú zástery na predstavenie a mydlom si predkresľujú vzory. Neviem, čo je to za nápad. Potom to takto dopadne, že mne sa pení z úst.

2. dec 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Rada kandidátom

Jozef Černek

Rada kandidátom

Milí kandidáti, vážení nádejní poslanci a župani,ono je strašne fajn, že zrazu vás zaujímajú kultúrne podujatia, že sa zrazu chodíte klaňať k sochám a ste videní. Ja viem, poradili vám to. Videný treba byť! Billboardy už nestačia a treba chodiť medzi ľudí. Akcie dôchodcov a detí, vínne dni a prázdne reči. Že sme na to neprišli skôr, že ľuďom treba prácu! Ako to, že nám nikomu nenapadlo otvárať brány? Ešteže vás máme a už sa tešíme, ako to všetko vyriešite. Len mám prosbu. Niektorým z vás sa podarí obsadiť tie kreslá. Tak by bolo fajn, aby sme sa pri tých sochách teda stretávali aj naďalej. Aby vám aj naďalej záležalo na cyklotrasách, zeleni a pracovných miestach. Podporujete psičkárov aj kočíkujúce mamičky. My vám veríme a budeme krúžkovať o sto-tristo. Ale pobavme sa o tom o rok, o dva.

30. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 593x
5

Ťažké časy malých divadiel

Jozef Černek

Ťažké časy malých divadiel

Mal som 15 rokov a dali mi hrať Pištu, maďarónskeho sluhu v hre Dobrodružstvo pri obžinkoch. Pri jednej zo skúšok som sa akosi zamotal do šable, čo som mal po boku a pri pokuse sadnúť si, strepal som sa na zadok. Režisérovi sa to ohromne páčilo: „to je skvelé, to tam dáme...Pišta..." Na moje meno si spomenúť nevedel, tak ma celý čas volal podľa postavy. Konečne som ho niečím ohúril a tak som, v snahe pomôcť predstaveniu, padal na zadok. Predstavenie po predstavení, diváci tlieskali, zadok modrel. Čo by ale človek nespravil pre diváka...

25. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

Biely pes Fido a policajt

Jozef Černek

Biely pes Fido a policajt

Včera som už druhýkrát uháňal do Nových Zámkov a ani som moc nemeškal, len som tam chcel už byť. Na konci dediny, tam, kde už vidíte tabuľu a plynový pedál sám dáva pokyn na opustenie lenivej päťdesiatky, mi do cesty vbehol pes. Vybehol z pravej strany, bol biely a tak osem generácií dozadu bol jeho otec niečo ako nemecký špic. Skočil som na brzdu a trhol volantom. Na ABS si nezvyknem asi nikdy, auto neflekuje, len pedál kope a vy máte pocit, že to trvá večnosť. Psík zaregistroval, že sa niečo deje, zastal a ako inak, pozeral sa mi priamo do očí.

8. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Falošný kontrolór úradu ochrany osobný údajov

Jozef Černek

Falošný kontrolór úradu ochrany osobný údajov

Prišiel pán v obleku. Predstavil sa ako inšpektor úradu ochrany osobných údajov. Ja som v práci ešte nebol a kolega je zvyknutý na kontroly rôzneho charakteru. Minulý rok sme ich mali z rôznych inštitúcií asi osem či deväť. Z času na čas nás dokonca navštívi aj človek, ktorý kontroluje poradie vlajok v mojej kancelárii (nestrielam si, to je fakt). Nepovažoval teda túto „milú" návštevu za nič mimoriadne. Dokonca ani dôvod plánovanej pokuty - kamerový systém, sa mu nezdal nijako neopodstatnený. Pánovi „inšpektorovi" len vysvetlil, že zbytočne sa vyhráža tisíckami eur a zbytočne to sťahuje na 500 €, momentálne riešime, ako zaplatíme faktúru za plyn.

8. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Dobré znamená normálne a to je pekné

Jozef Černek

Dobré znamená normálne a to je pekné

Vstal som opäť o niečo skôr ako zvyčajne. Ak to pôjde takto ďalej, tak zvyčajne bude znamenať šesť ráno. Tichý ranný rituál môže začať. Odpoviem na nočné maily, prezerám si grafy a nové návrhy, ktoré pripravili grafici netopierieho typu. Mám pocit, že táto sorta ľudí žije v inom časovom pásme. Alebo, že by IT múza kopala len v noci? Chce to kávu a nohavice. Najlepšie v tomto poradí. Máme skvelý taliansky kávovar, len má jednu chybu. Tak ako správny Talian, pokiaľ niečo vyprodukuje, musí dať o sebe riadne vedieť a hučí na celý dom. Nebudem riskovať pomstu osadenstva domu za ranný budíček. Spánok je teraz mimoriadne dôležitý. Namiesto kávy čistím zeleninu. Treba ju už spraviť a aspoň vyriešim pol obeda. Levo, žltý psík, už nakukuje cez presklenené dvere terasy a teší sa, ako vždy, celým telom. Pes je výborné stvorenie, teší sa zakaždým, keď ma zbadá a to nemusím mať ani žiadnu dobrotu v ruke. Teší sa len tak nezištne. Kým sme nemali presklenú terasu a nemohol vidieť dnu, počúval za vchodovými dverami a vrtel chvostom. Spôsobovalo to rytmické pobuchovanie na dvere. Kým som neprišiel na to, čo to je, pripisoval som to ľahkej halucinácii a duchom.

4. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

List študentom o tom, ako by sa nemali nechať zrážať na prechodoch

Jozef Černek

List študentom o tom, ako by sa nemali nechať zrážať na prechodoch

Milí študenti, prosím vás, nenechávajte sa zrážať na prechodoch. Ono to jednak dosť bolí a jednak zažijete také byrokratické peklo, aké ste ani od nášho, hoc strašne sociálneho štátu, nečakali. Aj keď nepochybujem, že už určite o ňom svoje viete. Áno, milí študenti, náš sociálny štát vám nielenže nijak nezľahčí vašu situáciu, naopak, dokonca vás prinúti platiť. Že ste boli na prechode, nijak ste nehode zabrániť ani predísť nemohli? Že dokonca nik, ani vy, ani vodič nenafúkal? A čo? To nikoho, ale vôbec nikoho, nezaujíma. Ak ste tak sprostí, že sa necháte zraziť, doláme vám to nohu, ruku alebo nebodaj chrbticu, proste máte smolu.

3. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 768x
13

Jozef Černek

Keby

Bol to vlastne celkom obyčajný piatok. Mal som ten týždeň v práci voľno a podarilo sa mi nejak pripliesť sa k filmu. U nás v pevnosti sa točil film o židovských umelcoch. Naše decká a ja sme tvorili trpiaci a umierajúci dav. Asi to neviem inak, ale nejak sa stalo, že som sa mohol hrať na pána dôležitého. Nie je tajomstvom, že to mám rád. Behal som, lietal, vybavoval a keď som mal dojem, že ma nie je vidieť, kričal som po ľuďoch. Ozajstný režisér to zhovievavo kvitoval, nemusel on. Väčšina „mojich detí" sa na tom podieľala. Aj Julka, primáška, speváčka, prosto dievča s úžasným talentom. Tí, čo nás poznajú vedia, že patrí k tej dvadsiatke ľudí, čo tvorí polovičku mojej existencie. Tak ako Slavo, tanečník, vďaka ktorému naši Rebeli majú úspech. Predošlý deň bol mimoriadne náročný, v noci v päťnástich stupňoch sme polievali ľud, aby sme vytvorili dojem dažďa. Preto som nenamietal, keď Julka vyhlásila, že mi už kašle na celý film, spravila dosť a chce sa stretnúť so Slavom. Mal som trvať na svojom...Keby boli so mnou, ochránim ich... Keby...Zrazu ich je moc.

24. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Strastiplná cesta farieb za linkou

Jozef Černek

Strastiplná cesta farieb za linkou

Chcel som linku, takú tú bežnú, kuchynskú, nie na výrobu áut. Pár poličiek, niečo, kde natlačím hrnce a nájdem panvicu. Problém je, že nie som ktovieako zručný. Vlastne nie som vôbec zručný. Pre vašu približnú predstavu: raz som namontoval zvonček na plechovú bránu. Ujo maliar ju prišiel na druhý deň namaľovať. Pochopil až po treťom údere, ktorý mu uštedril štetec, že ho kope elektrina. Nejako sa mi podarilo zaviesť 220 voltov do kovania brány a keď sa jej dotýkal mokrým štetcom... No, poviem vám, niektoré slová, čo kričal, som ani nepoznal. Prežil to. Aj ja. Prosto, nie som moc zručný.

8. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Nepravdy o našom panstve

Jozef Černek

Nepravdy o našom panstve

Také reči idú, že vrchnosť si čo chce robí. Vraj do funkcie sa len taký dostane, čo má dobrú stranu alebo brata tam. Vraj nie čo vie, ale koho pozná, to je dôležité, aby sa mohol do vedúcej funkcie dostaviť. Vraj aj dobrých ľudí, čo svoju prácu poctivo zastanú, aj ľuďom pomôžu, tak radšej takého dolu zosadia, keď v nesprávnu stranu pozerajú. Aj hen pri Komárne vraj, keď niekto do politiky fušovať nechce, hneď ho napravia a už nerepce.

30. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Asfalt a iné skúsenosti

Jozef Černek

Asfalt a iné skúsenosti

Poznáte ten pocit, keď vás ovanie nejaká vôňa a vám sa zrazu odkiaľsi vynoria spomienky uložené v priečinku príjemné? Mne sa to stáva s horúcim asfaltom. Áno, celkom iste to nepatrí k najkrajším vôňam tohto sveta, ale mne sa spája s mimoriadne príjemným pocitom. Zrazu sa ocitnem na letisku v Egypte po mojom úplne prvom lete lietadlom a na mojej prvej dovolenke v živote. Mal som tuším 25 rokov a dvaja priatelia ma vytiahli na dovolenku. Vzali sme prvú, ktorá bola letecky a v prijateľnej cene, aby som zažil lietadlo a more. Tá dovolenka spĺňala všetky predpoklady hororového scenára, od absencie víz, skrachovanej cestovky, faraónovej pomsty, spiknutia sa personálu hotela proti nám, dokonca ja som sa aj topil v Červenom mori a kamarát blúznil v horúčkach.

19. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Neurodzený psík Archybald

Jozef Černek

Neurodzený psík Archybald

Artúša sme priniesli z Hornej Zlatnej aj s jeho bratom Levim. Pôvodne sme chceli len jedného psíka, ale akosi sme každý vzali na ruky iného, a potom sa nikto nechcel toho svojho vzdať. Vzali sme teda oboch, veď sa aspoň môžu spolu zabávať. Dvor aj záhrada sú dosť veľké na tak malých psov, takže to problém nebude. „A dnu do domu, ich za nič na svete nevpustíme... ." Taká bola dohoda. Samozrejme, porušili sme ju hneď v prvý večer, bola búrka a oni šteniatka s rozkošnými papuľkami, takže to sa vlastne neráta. Ich najväčšou zábavou bolo klbčenie. Malé guľky, jedna žltá a druhá čierno biela, sa púšťali do seba pri každej možnej príležitosti. Akékoľvek snahy odučiť ich to, alebo vôbec naučiť ich niečo ako sadnúť, alebo nedajbože ľahnúť, stroskotali na ich snahe zneškodniť sa navzájom.

21. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Najdrahšia Lea,

Jozef Černek

Najdrahšia Lea,

úvodom môjho blogu Ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem, bozkávam Teba i celú rodinu... Tak takto, Leuš, nás učili pred tridsiatimi rokmi písať úvod listu. Smiešne, že? Dnes sa to už nepoužíva, lebo listy sa píšu len úradom a úrady píšu nám. Väčšinou nič milé, iba kedy a koľko komu zaplatiť. Už sa nepíše ani len prečo a už vôbec sa nepozdravujeme a nebozkávame. Ešte nám píšu aj obchodníci, ako na nás myslia a prečo si máme niečo u nich kúpiť, ale to je len reklama a tá sa už ani nečíta. My, bežný, neúradný, nereklamný ľud si píšeme maily a smsky. Tam sa ale zbytočnosti nepíšu. Všetko sa skracuje. Taká sms musí byť krátka, výstižná, napríklad: „Rande? Obed? Platím ja...čas a miesto dohodneme na facebooku." To je dnes pozvanie na schôdzku. Je tam všetko: o čo ide, že sa bude podávať strava a kto to platí. Čo tam po nejakom pozdravovaní a bozkávaní nie? Jedno aj druhé bude snáď súčasť randenia. Ale to sa predsa vie, tak na čo to vypisovať. Škoda času a kreditu.

12. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Taká bežná sobota

Jozef Černek

Taká bežná sobota

Ráno na ceste do školy som stretol bociana. Vlastne boli dvaja, sedeli v hniezde, tvárili sa unavene a šťastne. Až som z toho spomalil. Netvrdím, že práve prileteli, ale bol by to pekný príbeh, najmä pre nás, čo čakáme koniec zimy už od decembra. Básnik by povedal, že tvoria pár a priniesli nám jar. Žaby by s básnikom zaiste nesúhlasili, ale žaby nie sú moc mienkotvorné. Vlastne, keď tak nad tým rozmýšľam, dnes už ani básnici nie.

15. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

reklama

Jozef Černek

Počuť pomoc

Raz mi vodič sanitky povedal, že keď sa blíži k nehode, vždy zapne majáky a sirénu. Zranený tak vie, že pomoc je na ceste a často mu to vraj pomôže viac ako prvá infúzia. Vtedy mi to prišlo zaujímavé. Dnes som to aj pochopil. Áno, náš problém je vlastne trošku smiešny. Najmä v porovnaní s tými, o ktorých píše Ľudmilka. Ale je taký náš. Taký náš, trochu až moc. Niečo, čo budujete roky sa má rozplynúť... vlastne, áno, do plynu. Nik neumrie a ani plakať mnohí nebudú. Možno len pár úsmevov, o ktoré nám tak ide, ostane za zamknutými dverami divadla. Trochu patetické, ja viem.

9. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Rozprávka je vážna vec

Jozef Černek

Rozprávka je vážna vec

S rozprávkou síce môže byť sranda, ale stále to bude vážna vec. Všetko dôležité v živote vieme z rozprávok. To ostatné, ako násobilku a kam dať ypsilon či čiarku, vlastne moc nepotrebujeme. Naozaj. Veď keby sme nemali rozprávky, ako by sme vedeli, že dobro môže zvíťaziť nad zlom? V telke vám to nepovedia, ale je to tak. Dobro víťazí. Nie vždy sa to síce podarí hneď, ale nakoniec určite. Ako v rozprávke, tak v živote. Keby nebolo rozprávok, ako by naše princezné vedeli, že nestačí byť len krásna? Áno! Keď chceš byť princeznou, musíš byť nielen krásna, ale aj bohatá. No dobre! Niekedy stačí byť múdra. Ale byť krásnou a bohatou je väčšia sranda, nie? Mimochodom, aj keď nás možno raz vlk zožerie, príde ujo horár a zachráni nás.

9. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

List národovcom, funkcionárom a signatárom

Jozef Černek

List národovcom, funkcionárom a signatárom

Drahí priatelia, je mi už ťažko sledovať, čo robíte a ako konáte. Asi vám to nemá kto povedať, nuž to poviem ja a rovno: Ste smiešni! Ste smiešni a čo je horšie, zosmiešňujete prácu nás všetkých. Najhoršie je, že ničíte prácu ľudí, ktorí robili a konali srdcom. Pre národ! Pre národ, nie proti inému národu! Pre svoj národ. Dokážete ešte vnímať ten rozdiel? Zakladáte komisie, výbory, spolky, označujete sa ako signatári, bojujete s tabuľovými prízrakmi, spaľujete ešte nepostavené mosty na rieke Ipeľ. Lebo vraj sa na nás valí a spaľuje nás cudzia kultúra. Súhlasím. Tak bojujme, ale nie proti mostom a proti tabuliam. Možno vám to nik nepovedal, ale sme v Európskej únii a žije sa už trochu inak.

4. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
30

Jozef Černek

Hajzlový fetiš

Mám vo zvyku vystaviť nové dieťa v dramatickom krúžku stresu z trémy hneď na začiatku. Tak najlepšie zistím, čo v ňom je, koľko v sebe skrýva exhibicionizmu a ako sa bude náš vzťah ďalej vyvíjať. Keď sa teda niekto odhodlá k nám pridať, podrobím ho malému výsluchu. Hlavne potrebujem, aby sa mi sám opísal. Raz mi jedna slečna povedala: „Som taká rôzna..." Nezvyknem ich hneď na začiatku kárať za slovenčinu, tak som od nej iba chcel, aby to rozviedla. „To nejde, to sa musí zažiť." Takže si zo mňa uťahuje. Super. Prešiel asi rok a ja som pochopil, čo to znamená, byť rôzny.

2. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Držíme palce, pán riaditeľ

Jozef Černek

Držíme palce, pán riaditeľ

Byť matičiarom je úplne najsamfasa. Hlavne tu v Komárne. Teda, ak vám nevadí, že do vás rýpu vlastní a ešte aj tí druhí. Vlastne, tí druhí sú špecifická kasta. Ono by sa zdalo, že to budú Maďari, ale tým je to dosť jedno. Majú svoju menšinu a idú si po svojom. Tí druhí sú Slováci, ktorým sa ťažko vysvetľuje, načo Matica je. Históriu vysvetlím ľahko, len súčasnosť mi robí problém. Neboli by to Slováci, keby sa nehádali.

28. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16

reklama