Články od Jozef Černek

Mal som 15 rokov a dali mi hrať Pištu, maďarónskeho sluhu v hre Dobrodružstvo pri obžinkoch. Pri jednej zo skúšok som sa akosi zamotal do šable, čo som mal po boku a pri pokuse sadnúť si, strepal som sa na zadok. Režisérovi sa to ohromne páčilo: „to je skvelé, to tam dáme...Pišta..." Na moje meno si spomenúť nevedel, tak ma celý čas volal podľa postavy. Konečne som ho niečím ohúril a tak som, v snahe pomôcť predstaveniu, padal na zadok. Predstavenie po predstavení, diváci tlieskali, zadok modrel. Čo by ale človek nespravil pre diváka...

25. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

Jozef Černek

Biely pes Fido a policajt

Včera som už druhýkrát uháňal do Nových Zámkov a ani som moc nemeškal, len som tam chcel už byť. Na konci dediny, tam, kde už vidíte tabuľu a plynový pedál sám dáva pokyn na opustenie lenivej päťdesiatky, mi do cesty vbehol pes. Vybehol z pravej strany, bol biely a tak osem generácií dozadu bol jeho otec niečo ako nemecký špic. Skočil som na brzdu a trhol volantom. Na ABS si nezvyknem asi nikdy, auto neflekuje, len pedál kope a vy máte pocit, že to trvá večnosť. Psík zaregistroval, že sa niečo deje, zastal a ako inak, pozeral sa mi priamo do očí.

8. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Jozef Černek

Falošný kontrolór úradu ochrany osobný údajov

Prišiel pán v obleku. Predstavil sa ako inšpektor úradu ochrany osobných údajov. Ja som v práci ešte nebol a kolega je zvyknutý na kontroly rôzneho charakteru. Minulý rok sme ich mali z rôznych inštitúcií asi osem či deväť. Z času na čas nás dokonca navštívi aj človek, ktorý kontroluje poradie vlajok v mojej kancelárii (nestrielam si, to je fakt). Nepovažoval teda túto „milú" návštevu za nič mimoriadne. Dokonca ani dôvod plánovanej pokuty - kamerový systém, sa mu nezdal nijako neopodstatnený. Pánovi „inšpektorovi" len vysvetlil, že zbytočne sa vyhráža tisíckami eur a zbytočne to sťahuje na 500 €, momentálne riešime, ako zaplatíme faktúru za plyn.

8. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Jozef Černek

Dobré znamená normálne a to je pekné

Vstal som opäť o niečo skôr ako zvyčajne. Ak to pôjde takto ďalej, tak zvyčajne bude znamenať šesť ráno. Tichý ranný rituál môže začať. Odpoviem na nočné maily, prezerám si grafy a nové návrhy, ktoré pripravili grafici netopierieho typu. Mám pocit, že táto sorta ľudí žije v inom časovom pásme. Alebo, že by IT múza kopala len v noci? Chce to kávu a nohavice. Najlepšie v tomto poradí. Máme skvelý taliansky kávovar, len má jednu chybu. Tak ako správny Talian, pokiaľ niečo vyprodukuje, musí dať o sebe riadne vedieť a hučí na celý dom. Nebudem riskovať pomstu osadenstva domu za ranný budíček. Spánok je teraz mimoriadne dôležitý. Namiesto kávy čistím zeleninu. Treba ju už spraviť a aspoň vyriešim pol obeda. Levo, žltý psík, už nakukuje cez presklenené dvere terasy a teší sa, ako vždy, celým telom. Pes je výborné stvorenie, teší sa zakaždým, keď ma zbadá a to nemusím mať ani žiadnu dobrotu v ruke. Teší sa len tak nezištne. Kým sme nemali presklenú terasu a nemohol vidieť dnu, počúval za vchodovými dverami a vrtel chvostom. Spôsobovalo to rytmické pobuchovanie na dvere. Kým som neprišiel na to, čo to je, pripisoval som to ľahkej halucinácii a duchom.

4. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Černek

List študentom o tom, ako by sa nemali nechať zrážať na prechodoch

Milí študenti, prosím vás, nenechávajte sa zrážať na prechodoch. Ono to jednak dosť bolí a jednak zažijete také byrokratické peklo, aké ste ani od nášho, hoc strašne sociálneho štátu, nečakali. Aj keď nepochybujem, že už určite o ňom svoje viete. Áno, milí študenti, náš sociálny štát vám nielenže nijak nezľahčí vašu situáciu, naopak, dokonca vás prinúti platiť. Že ste boli na prechode, nijak ste nehode zabrániť ani predísť nemohli? Že dokonca nik, ani vy, ani vodič nenafúkal? A čo? To nikoho, ale vôbec nikoho, nezaujíma. Ak ste tak sprostí, že sa necháte zraziť, doláme vám to nohu, ruku alebo nebodaj chrbticu, proste máte smolu.

3. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Jozef Černek

Keby

Bol to vlastne celkom obyčajný piatok. Mal som ten týždeň v práci voľno a podarilo sa mi nejak pripliesť sa k filmu. U nás v pevnosti sa točil film o židovských umelcoch. Naše decká a ja sme tvorili trpiaci a umierajúci dav. Asi to neviem inak, ale nejak sa stalo, že som sa mohol hrať na pána dôležitého. Nie je tajomstvom, že to mám rád. Behal som, lietal, vybavoval a keď som mal dojem, že ma nie je vidieť, kričal som po ľuďoch. Ozajstný režisér to zhovievavo kvitoval, nemusel on. Väčšina „mojich detí" sa na tom podieľala. Aj Julka, primáška, speváčka, prosto dievča s úžasným talentom. Tí, čo nás poznajú vedia, že patrí k tej dvadsiatke ľudí, čo tvorí polovičku mojej existencie. Tak ako Slavo, tanečník, vďaka ktorému naši Rebeli majú úspech. Predošlý deň bol mimoriadne náročný, v noci v päťnástich stupňoch sme polievali ľud, aby sme vytvorili dojem dažďa. Preto som nenamietal, keď Julka vyhlásila, že mi už kašle na celý film, spravila dosť a chce sa stretnúť so Slavom. Mal som trvať na svojom...Keby boli so mnou, ochránim ich... Keby...Zrazu ich je moc.

24. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Černek

Strastiplná cesta farieb za linkou

Chcel som linku, takú tú bežnú, kuchynskú, nie na výrobu áut. Pár poličiek, niečo, kde natlačím hrnce a nájdem panvicu. Problém je, že nie som ktovieako zručný. Vlastne nie som vôbec zručný. Pre vašu približnú predstavu: raz som namontoval zvonček na plechovú bránu. Ujo maliar ju prišiel na druhý deň namaľovať. Pochopil až po treťom údere, ktorý mu uštedril štetec, že ho kope elektrina. Nejako sa mi podarilo zaviesť 220 voltov do kovania brány a keď sa jej dotýkal mokrým štetcom... No, poviem vám, niektoré slová, čo kričal, som ani nepoznal. Prežil to. Aj ja. Prosto, nie som moc zručný.

8. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Jozef Černek

Nepravdy o našom panstve

Také reči idú, že vrchnosť si čo chce robí. Vraj do funkcie sa len taký dostane, čo má dobrú stranu alebo brata tam. Vraj nie čo vie, ale koho pozná, to je dôležité, aby sa mohol do vedúcej funkcie dostaviť. Vraj aj dobrých ľudí, čo svoju prácu poctivo zastanú, aj ľuďom pomôžu, tak radšej takého dolu zosadia, keď v nesprávnu stranu pozerajú. Aj hen pri Komárne vraj, keď niekto do politiky fušovať nechce, hneď ho napravia a už nerepce.

30. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Jozef Černek

Asfalt a iné skúsenosti

Poznáte ten pocit, keď vás ovanie nejaká vôňa a vám sa zrazu odkiaľsi vynoria spomienky uložené v priečinku príjemné? Mne sa to stáva s horúcim asfaltom. Áno, celkom iste to nepatrí k najkrajším vôňam tohto sveta, ale mne sa spája s mimoriadne príjemným pocitom. Zrazu sa ocitnem na letisku v Egypte po mojom úplne prvom lete lietadlom a na mojej prvej dovolenke v živote. Mal som tuším 25 rokov a dvaja priatelia ma vytiahli na dovolenku. Vzali sme prvú, ktorá bola letecky a v prijateľnej cene, aby som zažil lietadlo a more. Tá dovolenka spĺňala všetky predpoklady hororového scenára, od absencie víz, skrachovanej cestovky, faraónovej pomsty, spiknutia sa personálu hotela proti nám, dokonca ja som sa aj topil v Červenom mori a kamarát blúznil v horúčkach.

19. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Černek

Neurodzený psík Archybald

Artúša sme priniesli z Hornej Zlatnej aj s jeho bratom Levim. Pôvodne sme chceli len jedného psíka, ale akosi sme každý vzali na ruky iného, a potom sa nikto nechcel toho svojho vzdať. Vzali sme teda oboch, veď sa aspoň môžu spolu zabávať. Dvor aj záhrada sú dosť veľké na tak malých psov, takže to problém nebude. „A dnu do domu, ich za nič na svete nevpustíme... ." Taká bola dohoda. Samozrejme, porušili sme ju hneď v prvý večer, bola búrka a oni šteniatka s rozkošnými papuľkami, takže to sa vlastne neráta. Ich najväčšou zábavou bolo klbčenie. Malé guľky, jedna žltá a druhá čierno biela, sa púšťali do seba pri každej možnej príležitosti. Akékoľvek snahy odučiť ich to, alebo vôbec naučiť ich niečo ako sadnúť, alebo nedajbože ľahnúť, stroskotali na ich snahe zneškodniť sa navzájom.

21. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Jozef Černek

Najdrahšia Lea,

úvodom môjho blogu Ťa čo najsrdečnejšie pozdravujem, bozkávam Teba i celú rodinu... Tak takto, Leuš, nás učili pred tridsiatimi rokmi písať úvod listu. Smiešne, že? Dnes sa to už nepoužíva, lebo listy sa píšu len úradom a úrady píšu nám. Väčšinou nič milé, iba kedy a koľko komu zaplatiť. Už sa nepíše ani len prečo a už vôbec sa nepozdravujeme a nebozkávame. Ešte nám píšu aj obchodníci, ako na nás myslia a prečo si máme niečo u nich kúpiť, ale to je len reklama a tá sa už ani nečíta. My, bežný, neúradný, nereklamný ľud si píšeme maily a smsky. Tam sa ale zbytočnosti nepíšu. Všetko sa skracuje. Taká sms musí byť krátka, výstižná, napríklad: „Rande? Obed? Platím ja...čas a miesto dohodneme na facebooku." To je dnes pozvanie na schôdzku. Je tam všetko: o čo ide, že sa bude podávať strava a kto to platí. Čo tam po nejakom pozdravovaní a bozkávaní nie? Jedno aj druhé bude snáď súčasť randenia. Ale to sa predsa vie, tak na čo to vypisovať. Škoda času a kreditu.

12. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Taká bežná sobota

Ráno na ceste do školy som stretol bociana. Vlastne boli dvaja, sedeli v hniezde, tvárili sa unavene a šťastne. Až som z toho spomalil. Netvrdím, že práve prileteli, ale bol by to pekný príbeh, najmä pre nás, čo čakáme koniec zimy už od decembra. Básnik by povedal, že tvoria pár a priniesli nám jar. Žaby by s básnikom zaiste nesúhlasili, ale žaby nie sú moc mienkotvorné. Vlastne, keď tak nad tým rozmýšľam, dnes už ani básnici nie.

15. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Počuť pomoc

Raz mi vodič sanitky povedal, že keď sa blíži k nehode, vždy zapne majáky a sirénu. Zranený tak vie, že pomoc je na ceste a často mu to vraj pomôže viac ako prvá infúzia. Vtedy mi to prišlo zaujímavé. Dnes som to aj pochopil. Áno, náš problém je vlastne trošku smiešny. Najmä v porovnaní s tými, o ktorých píše Ľudmilka. Ale je taký náš. Taký náš, trochu až moc. Niečo, čo budujete roky sa má rozplynúť... vlastne, áno, do plynu. Nik neumrie a ani plakať mnohí nebudú. Možno len pár úsmevov, o ktoré nám tak ide, ostane za zamknutými dverami divadla. Trochu patetické, ja viem.

9. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Černek

Rozprávka je vážna vec

S rozprávkou síce môže byť sranda, ale stále to bude vážna vec. Všetko dôležité v živote vieme z rozprávok. To ostatné, ako násobilku a kam dať ypsilon či čiarku, vlastne moc nepotrebujeme. Naozaj. Veď keby sme nemali rozprávky, ako by sme vedeli, že dobro môže zvíťaziť nad zlom? V telke vám to nepovedia, ale je to tak. Dobro víťazí. Nie vždy sa to síce podarí hneď, ale nakoniec určite. Ako v rozprávke, tak v živote. Keby nebolo rozprávok, ako by naše princezné vedeli, že nestačí byť len krásna? Áno! Keď chceš byť princeznou, musíš byť nielen krásna, ale aj bohatá. No dobre! Niekedy stačí byť múdra. Ale byť krásnou a bohatou je väčšia sranda, nie? Mimochodom, aj keď nás možno raz vlk zožerie, príde ujo horár a zachráni nás.

9. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Jozef Černek

List národovcom, funkcionárom a signatárom

Drahí priatelia, je mi už ťažko sledovať, čo robíte a ako konáte. Asi vám to nemá kto povedať, nuž to poviem ja a rovno: Ste smiešni! Ste smiešni a čo je horšie, zosmiešňujete prácu nás všetkých. Najhoršie je, že ničíte prácu ľudí, ktorí robili a konali srdcom. Pre národ! Pre národ, nie proti inému národu! Pre svoj národ. Dokážete ešte vnímať ten rozdiel? Zakladáte komisie, výbory, spolky, označujete sa ako signatári, bojujete s tabuľovými prízrakmi, spaľujete ešte nepostavené mosty na rieke Ipeľ. Lebo vraj sa na nás valí a spaľuje nás cudzia kultúra. Súhlasím. Tak bojujme, ale nie proti mostom a proti tabuliam. Možno vám to nik nepovedal, ale sme v Európskej únii a žije sa už trochu inak.

4. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
30

Jozef Černek

Hajzlový fetiš

Mám vo zvyku vystaviť nové dieťa v dramatickom krúžku stresu z trémy hneď na začiatku. Tak najlepšie zistím, čo v ňom je, koľko v sebe skrýva exhibicionizmu a ako sa bude náš vzťah ďalej vyvíjať. Keď sa teda niekto odhodlá k nám pridať, podrobím ho malému výsluchu. Hlavne potrebujem, aby sa mi sám opísal. Raz mi jedna slečna povedala: „Som taká rôzna..." Nezvyknem ich hneď na začiatku kárať za slovenčinu, tak som od nej iba chcel, aby to rozviedla. „To nejde, to sa musí zažiť." Takže si zo mňa uťahuje. Super. Prešiel asi rok a ja som pochopil, čo to znamená, byť rôzny.

2. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Černek

Držíme palce, pán riaditeľ

Byť matičiarom je úplne najsamfasa. Hlavne tu v Komárne. Teda, ak vám nevadí, že do vás rýpu vlastní a ešte aj tí druhí. Vlastne, tí druhí sú špecifická kasta. Ono by sa zdalo, že to budú Maďari, ale tým je to dosť jedno. Majú svoju menšinu a idú si po svojom. Tí druhí sú Slováci, ktorým sa ťažko vysvetľuje, načo Matica je. Históriu vysvetlím ľahko, len súčasnosť mi robí problém. Neboli by to Slováci, keby sa nehádali.

28. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16

Jozef Černek

Ťuk, pauza a zbohom

Celú cestu domov z premiéry mi niečo v palubovke ťukalo. Pravidelne ťuk, pauza a zas ťuk. Jazdím na neskutočne namyslenom superbe, takže na tieto cestné maniere som už zvyknutý. Občas na mňa napríklad žmurkne všetkými kontrolkami a vypne motor. Len tak na dialnici. Asi aby bola sranda. Inokedy ma zas len tak bez príčiny pošle do servisu (motor do dílny...) alebo chce byť tajomný a vyhlási error 43. Ale ťukať ešte neťukal. To je nové. "Čo je ?" pýtam sa nahlas. "Nebodaj Ti bude toto naše dochádzanie sem chýbať?" občas sa s ním bavím nahlas. Ja viem, znie to čudne, ale vraj je to ok. Ak by auto odpovedalo, bolo by to asi horšie. Neodpovedá! Len si vrčí a občas pípa. Najmä keď cúvam a má práve náladu ma informovať, čo sa deje za mnou. To však nesmie pršať, snežiť alebo fúkať. Vtedy len píska. No a dnes začalo ťukať. Ale myslím, že viem, o čo tu ide.

24. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Černek

O prepade, statočnej Havinke a profesionálnych policajtoch

Už od puberty som presvedčený, že ak príde koniec sveta, bude to v nedeľu. Mobil si na noc vypínam, tak som sa o prepade mojej máti dozvedel na Facebooku. Samozrejme, ako správny syn som začal ihneď konať. Mama nebrala telefón! Odchovaný na akčných filmoch som vedel, že musím ihneď vyraziť. Samozrejme, netušil som kam, ale vedel som, že okamžite. Ani na tretí pokus sa mi nepodarilo navliecť si nohavice a po chvíľke som zistil príčinu. Snažil som sa totiž natiahnuť si na nohy vetrovku. „Tak takto to nepôjde...," vravím si. Písala na Facebooku a písala, že ich policajti chytili. Čiže, je v poriadku... „Treba telefonovať!" - to sa už zobudila aj tá časť vo mne, čo riadi riaditeľa. Zobudil som sestru policajtku aj kamarátku novinárku (neviem prečo). Ale k veci. O 11 minút mama zdvihla telefón a ja som medzitým dorazil do Hornej Zlatnej, no a stalo sa teda toto:

24. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Černek

Zhubná nemusí byť len rakovina

Absolvoval som gastroskopiu. Má to aj dlhší a honosnejší názov, ale nebudem sa dnes tváriť dôstojne. Posledné zvyšky dôstojnosti totiž stratíte, keď pomedzi zakusovadlo na zuby a trubicu zvraciate včera vypitú vodu a týždeň tvorenú kyselinu. Príšerné. Ešte horšie to je, ak je lekár váš známy a sestrička milá pani. Našťastie, potrubie v hrdle vám nedovoľuje veľmi nadávať. Ležal som na boku a moja vlastná kyselina ma zradila. Stiekla mi do očí. Sedemročné pálenie záhy sa zrazu zdá ako dosť banálny problém. „Tak sa nám to nezhoršuje." Potešil ma lekár a pre istotu mi ešte raz podrobne popísal, čo sa to deje v mojich vnútornostiach. Je to dobrý lekár a má aj obrazové pomôcky, takže tomu už skoro rozumiem. Len trochu nechápem, prečo ma môj vlastný orgán takto zrádza. Veď mu dávam, čo chce a správam sa k nemu ako k vlastnému. „Občas to proste nestačí", skonštatoval lekár a ja som konečne mohol vypadnúť. Keď vám kĺže hrdlom 70cm hadice sem a tam a z tváre si utierate vlastnú žalúdočnú kyselinu, akosi prirodzene očakávate, že nič horšie sa dnes neudeje.

20. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Zoznam článkov blogera