Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Ak by ste si mysleli, že počas krízy sa na Slovensku naozaj bojuje o zákazníka, tak ste na veľkom omyle. Zato v Maďarsku, "šikovný" podnikateľ prišiel na spôsob ako si privyrobiť - rozbíja čelné sklá a ponúka ich opravu. Ale poďme postupne.
Bol som dnes v banke, dokonca v dvoch, pretože dnes, keď chcete aj takú službu ako je správa vašich vlastných peňazí, musíte si vybehať čo najvýhodnejšie podmienky. Čo znamená v jednej banke povedať, že o vás má záujem aj iná banka. Inak vás zderú z kože. To mi tak strašne nevadí. Kamarát mi povedal vetu, podľa ktorej sa riadim: “Banka Ti nikdy neponúkne niečo, čo nie je výhodné pre ňu. A ak je niečo výhodné pre banku, nemôže to byť výhodné pre Teba, pre klienta, pretože niekto to zaplatiť musí.”
Píšem vám list, aby som uľahčil svojej duši a pomenoval svoj smútok. Možno je to rozlúčka a možno je to len začiatok niečoho nového. Jedno je však už teraz isté. Už nikdy to nebude také ako predtým. Možno to bude drahšie, väčšie, ba dokonca sa to bude viac lesknúť, no už to nebudete VY. Už nikdy to nebude ONO.
23. novembra v Bowlingcentre v Komárne o 20:30 hod bude koncertovať speváčka Misha aj s kapelou. O tom, že má blízko aj k iným druhom umenia, bude divákov presviedčať v multimediálnej show. Organizátori pripravili koncert, počas ktorého budú okolo nej premietané fotografie fotené samotnou speváčkou. Aby si prišli na svoje aj jej fanúšikovia, ktorí sa nedostanú do Komárna, bude celá akcia vysielaná on-line po internete. Podľa organizátorov je to prvý koncert na Slovensku, ktorý si môžu diváci z celého sveta vychutnať v reálnom čase bez toho, aby opustili svoje kreslo. Stačí mať pripojenie na internet.
Nedávno som trošku nahnevaný reagoval na príhovor premiéra Slovenskej republiky, kde vyčítal Matici nečinnosť na juhu Slovenska. Nuž, môžete mi veriť, že matičné hnutie tu trpí všeličím, ale nečinnosťou rozhodne nie. (som jeho predsedom) Využívam teda tento priestor a popíšem Vám aspoň časť toho, čo sme dokázali v poslednom období. Miestny odbor a jeho členovia, či už tí „moji“ alebo predo mnou, stoja za veľkými vecami osožnými pre mesto, či matičnú verejnosť. Patrí im naša vďaka. Venovať sa ale budem tým aktivitám, ktoré sme smerovali k mládeži, pretože tá má v rukách budúcnosť, nie je ovplyvnená dnešnou, veľmi zvláštnou politikou, a v matičných srdciach jej patrí najväčšie miesto.
Bývam v dome na námestí. V tom dome straší, je na rohu, je okrúhly a straší v ňom. Mne to nevadí. Celkom som si na ducha zvykol. Nemám nič proti jeho nežití v mojom dome. Asi som mal napísať bytí, ale duchovia vraj nie sú a ja sa nechcem hádať. Tak si tu bývame, ja tu žijem a on nežije. Mne nevadí a ani ja jemu. Občas sa v noci bojím, aby mal radosť, a on za to občas niečím pohne alebo nechá niečo padnúť. Väčšinou len tak chodí. Sem chodí veľa ľudí. Aj Igor. On nestraší, on tu býva, je totiž spolubývajúci. Tiež občas niečim pohne a nechá niečo padnúť, ale to nie je také zábavné. Voľakedy robil raňajky, ale už nerobí. Neviem prečo. Zrejme čakal, že ja budem robiť večere. Ale to som nestíhal, lebo som robil muzikál. Alebo nevie, čo môžem jesť, pretože muzikál mi pokazil žalúdok a odvtedy toho veľa nesmiem.
Včera večer som vystupoval z auta a na smrť unavený, hmkajúc si melódiu, čo sme práve dokončili, som uvažoval nad otázkou: ...do kedy ešte? Do kedy budem stále niečo vymýšľať, niečo si dokazovať a prekračovať svoj tieň? Robím veci, o ktorých nemám šajn, za peniaze ktoré neexistujú. Zaťažujem ľudí svojimi víziami o umení... Mám vôbec na to právo? Mám právo vnucovať ľuďom muzikál, využívať ich priateľstvo v prospech projektu, ktorý, aj keby bol akokoľvek úspešný, neprinesie nič hmotné? Otázkami podobného kalibru som terorizoval svoj mozog a snažil sa spraviť aspoň trochu obytnou obývačku, po zásahu nášho „sound teamu“ – teda ľudí s ktorými robíme hudbu. Pohľad mi padol na kvet, ktorý mi priniesla Júlia s Izabelou, nazvali ho „dnes dobre vyzerám“ a vraj dokonale vystihuje moju povahu - žltý narcis.
Posledný kameň kladiem k Tvojim slovám a túžim aj ja niečo povedať. Viem, stratilo sa niečo z nášho života, ale ja Ťa mám stále rovnako rád. Nie, nieje to tá láska kvôli ktorej sa umiera. Kvôli tejto sa oplatí žiť. Je trochu moc ľudská a vonia zmyslom anjela.
Niekedy to tak býva, že musíte opustiť niekoho, kto vám je blízky. Neznášam to! Neznášam lúčenie! Mali by ho zrušiť. Mám rád, keď nájdem spriaznenú dušu. Nemusí to byť kamarátstvo na život a na smrť, takých je málo. Stačí s niekým stráviť len pár chvíľ a viete, že si rozumiete. Rovnaký problém s citmi, rovnaká bolesť v duši, ťažký rozchod, sadistický matikár, zbytočné dane, dobrá kniha a prísna matka so slaným čajom. Ani nezbadáte a hovoríte mu (jej) o svojej prehnanej fóbii z lezúcich potvor. Trochu lepšieho vína a horšej hudby a máte pocit, že by ste sa toho človeka mali dotknúť.
..na chodníkoch sa zima tvári odporne jesenne, a Ty by si aj plakala, len nemáš s kým... pozeráš na tie cudzie tváre, čo sa tvária tak žalostne priateľsky, priveľa slov a úsmevov a ani jedno známe gesto
Vlastne to bol výstrel na slepo, keď som Vám navrhol aby ste so mnou vyskúšali pár tréningov. Dohodli sme sa, že keď vás to nebude baviť, jednoducho odídete. Prešlo pár mesiacov a my máme za sebou premiéru nášho programu. Pamätám sa ako ste sa tvárili, keď som vám vysvetľoval, že Dunaj je vlastne folklórny súbor. Viem, k hip-hopu, či skôr k rocku máte asi bližšie. Ale ak rockovou pesničkou, či rapom chcete vyjadriť to, čo cítite, či už je to hnev alebo láska, folklór má k vám bližšie ako si myslíte.
Mala si len sedem, či osem rokov, keď sme sa spoznali. Vlastne sme sa nikdy nevideli, len si dostala moju krv a ja som Tvojmu otcovi sľúbil, že Ťa isto prídem pozrieť. Neprišiel som. Ani neviem prečo. Možno som zbabelý. Hoci som presne vedel, čo Ti poviem: „Čau Žaba, máš moju krv, takže mi vlastne patríš, tak sa pekne pozbieraj a bež žiť život, čo stojí za to...“
Na začiatku to bolo medzi nami akési jednoduchšie. Bola si len Ty a ja. Nijak som sa nesnažil zapôsobiť, len som žil svoj život a kúsok po kúsku Ti ho obetoval. Chcela si ma prevychovať, a vo chvíli, keď sa Ti začalo dariť, som zmenil ja Teba. A to bol koniec. Spravil som z Teba niečo, čím som túžil byť ja. Splnená túžba však minulosť neznáša, lebo sa jej bojí. Bohatí ľudia neznášajú chudobných, lebo sa chudoby boja viac ako smrti. Tak si ma opustila, aby si ma vytrestala mojimi vlastnými zbraňami.
Píšem Ti už piaty list a ako sa poznám, ani tento neodošlem. Možno ho zavesím na web a budem tajne dúfať, že sem zablúdiš a pochopíš. Ako Ťa poznám, nebudeš to komentovať nijak špeciálne. Budeme sa naďalej tváriť, že o nič nejde. Obaja však vieme, že priveľa náhod v rade za sebou je už zázrak a nie náhoda. Ja ten zázrak pomenujem, ak dovolíš...
Osud hrá s ľudským životom niekedy veľmi zvláštnu hru. Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, ktorá ovplyvní jeho život. Hoci len taký úplne obyčajný pád na zľadovatelom chodníku môže spôsobiť, že svet okolo vás sa zrazu zmení. Už len taká triviálna, a nie veľmi prijemná vec, ako ísť do školy, sa pre vás stane veľmi ťažko zvládnuteľnou. Bez pomoci druhej osoby alebo bez barlí sa nedostanete ani von - na vzduch. Trvá to týždne, možno mesiace a nohy vás stále neposlúchajú. Človek, ktorý predtým energiu a pomoc rozdával, zrazu sám potrebuje pomôcť, či povzbudiť. Čo je však najdôležitejšie, potrebuje bojovať proti tomu najsilnejšiemu nepriateľovi. Potrebuje vyhrať boj sám so sebou. Vtedy je dôležité, aby cítil oporu. Oporu svojich blízkych, rodičov, priateľov a vôbec, oporu všade okolo seba.
Keď som svoj prvý článok nazval „Ako schudnúť a nezblázniť sa„ ešte som netušil, že sa stanem samozvaným odborníkom na chudnutie. Ako sa však zdá, v mojom bezprostrednom okolí sa chudne „ostošesť“. V žiadnom prípade si však nechcem pripisovať zásluhy. Rozhodnutie chudnúť musí spraviť človek sám, ja môžem len poradiť, či skôr podpichnúť. Ak sa chcete nechať podpichovať, či skôr inšpirovať, čítajte ďalej.
Máme doslova už len pár dní pre tými našimi premiérami. Prišiel čas, aby sme ukázali svetu, čo to vlastne stvárame. Už pár mesiacov sa stretávame, pár hodín sme spolu strávili. Stále sa poznáme len tak trošku, ale vieme jeden o druhom mnohé veci, o ktorých sme predtým ani netušili. To je krôčik po krôčiku proces, ktorý nazývame priateľstvo.Tieto slová som Vám chcel povedať osobne. Ale patrí ku mne, že to čo cítim, radšej píšem, ako hovorím. Tak ako ku mne patrí aj sem tam, nejaká tá pravopisná chyba. Moji priatelia o tom vedia, ako aj o iných chybách, ktoré mám a predsa sú so mnou. A majú ma radi. Preto mi nevadí, že sa to dozviete i vy.
Boli sme mladí a nechceli sme zostarnúť. Sľúbili sme si, že hudbu budeme púšťať vždy nahlas a nikdy ju nestíšime ani našim deťom. Nebudeme ich biť a všetko im dovolíme. Budú jesť len sladkosti a žiadnu zeleninu. Keď budú chcieť bicykel, kúpime ten najlepší.Život bol o niečo krajší a asi aj jednoduchší. Mali sme svoje sny a stále sme sa smiali. Páčili sa nám rovnaké baby a sľúbili si, že sa kvôli žiadnej nikdy nepohádame. Spomínaš si ako som sa nevedel naučiť pískať? Ostatný sa smiali, len ty si mi to dookola vysvetľoval. Už to viem... len už...akosi.... niet prečo pískať.
Tak, bol som tam prvýkrát sám. So všetkým sebazaprením, ale šiel som. V posilňovni som už predtým bol viackrát, ale vždy s kamarátom. A to je iné. Hlavne v mojom prípade. Keď som totiž strémovaný, snažím sa odpútať pozornosť vtipným komentovaním okolia. Márius mi v nedeľu vyjasnil, že už posledných päť rokov vtipný nie som. Ale jemu sa ľahko hovorí, má prirodzený šarm a taký rozhľad, že je obľúbený kdekoľvek sa pohne. A mimo to, je o dosť nižší odo mňa, takže sa ľahšie stratí. Lenže mňa je vidieť. A určite si všetci ihneď všimnú, že taký veľký chlap a činky si gúľa po zemi. Všetci na mňa uprú pohľady a budú sa rehotať, keď začnem posilňovať s prázdnou tyčou. Pokiaľ som tam chodil s Richardom, tak to bolo fajn, mohol som sa tváriť, že som tam len tak, akože s ním, a ja cvičím len akože. Ale teraz? Idem tam sám a navyše som si, ja blbec, najal trénera. Keby som to nebol spravil, mohol som sa pri dverách otočiť. Sebe by som to ospravedlnil tým, že sa tam zle parkuje, alebo že som chorý. Veď prídem nabudúce... Ale čo poviem jemu? Parkovanie mi neprejde je tam miesta aj pre dva tanky. No nič, tak idem, aspoň poviem chalanom, že som bol a že je to na nič.
Veštice mali pravdu, podľa všetkého zomieram. Už dávnejšie mi dve veštice a jeden samozvaný terapeut prorokovali smrť v 27 roku života. Takto už niekoľko rokov straším ľudí okolo seba. Moja profesia tak trošku súvisí aj s ľuďmi zaoberajúcimi sa vecami, medzi nebom a zemou. Preto musím občas komunikovať aj s takýmito prorokmi. Takto napísané to znie strašne, ale jeden múdry pán, robí pre našu firmu horoskopy, mi vysvetlil, že ono to môže byť aj trošku inak. On, ale aj tie veštice mali pravdu. Mám 27 a prišiel môj čas, istá časť zo mňa naozaj umiera.
