Jozef Černek

Bloger

Populárny bloger

Počet článkov: 349
Páči sa: 4 285x

Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Ťuk, pauza a zbohom

Jozef Černek

Ťuk, pauza a zbohom

Celú cestu domov z premiéry mi niečo v palubovke ťukalo. Pravidelne ťuk, pauza a zas ťuk. Jazdím na neskutočne namyslenom superbe, takže na tieto cestné maniere som už zvyknutý. Občas na mňa napríklad žmurkne všetkými kontrolkami a vypne motor. Len tak na dialnici. Asi aby bola sranda. Inokedy ma zas len tak bez príčiny pošle do servisu (motor do dílny...) alebo chce byť tajomný a vyhlási error 43. Ale ťukať ešte neťukal. To je nové. "Čo je ?" pýtam sa nahlas. "Nebodaj Ti bude toto naše dochádzanie sem chýbať?" občas sa s ním bavím nahlas. Ja viem, znie to čudne, ale vraj je to ok. Ak by auto odpovedalo, bolo by to asi horšie. Neodpovedá! Len si vrčí a občas pípa. Najmä keď cúvam a má práve náladu ma informovať, čo sa deje za mnou. To však nesmie pršať, snežiť alebo fúkať. Vtedy len píska. No a dnes začalo ťukať. Ale myslím, že viem, o čo tu ide.

24. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

O prepade, statočnej Havinke a profesionálnych policajtoch

Jozef Černek

O prepade, statočnej Havinke a profesionálnych policajtoch

Už od puberty som presvedčený, že ak príde koniec sveta, bude to v nedeľu. Mobil si na noc vypínam, tak som sa o prepade mojej máti dozvedel na Facebooku. Samozrejme, ako správny syn som začal ihneď konať. Mama nebrala telefón! Odchovaný na akčných filmoch som vedel, že musím ihneď vyraziť. Samozrejme, netušil som kam, ale vedel som, že okamžite. Ani na tretí pokus sa mi nepodarilo navliecť si nohavice a po chvíľke som zistil príčinu. Snažil som sa totiž natiahnuť si na nohy vetrovku. „Tak takto to nepôjde...," vravím si. Písala na Facebooku a písala, že ich policajti chytili. Čiže, je v poriadku... „Treba telefonovať!" - to sa už zobudila aj tá časť vo mne, čo riadi riaditeľa. Zobudil som sestru policajtku aj kamarátku novinárku (neviem prečo). Ale k veci. O 11 minút mama zdvihla telefón a ja som medzitým dorazil do Hornej Zlatnej, no a stalo sa teda toto:

24. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Zhubná nemusí byť len rakovina

Jozef Černek

Zhubná nemusí byť len rakovina

Absolvoval som gastroskopiu. Má to aj dlhší a honosnejší názov, ale nebudem sa dnes tváriť dôstojne. Posledné zvyšky dôstojnosti totiž stratíte, keď pomedzi zakusovadlo na zuby a trubicu zvraciate včera vypitú vodu a týždeň tvorenú kyselinu. Príšerné. Ešte horšie to je, ak je lekár váš známy a sestrička milá pani. Našťastie, potrubie v hrdle vám nedovoľuje veľmi nadávať. Ležal som na boku a moja vlastná kyselina ma zradila. Stiekla mi do očí. Sedemročné pálenie záhy sa zrazu zdá ako dosť banálny problém. „Tak sa nám to nezhoršuje." Potešil ma lekár a pre istotu mi ešte raz podrobne popísal, čo sa to deje v mojich vnútornostiach. Je to dobrý lekár a má aj obrazové pomôcky, takže tomu už skoro rozumiem. Len trochu nechápem, prečo ma môj vlastný orgán takto zrádza. Veď mu dávam, čo chce a správam sa k nemu ako k vlastnému. „Občas to proste nestačí", skonštatoval lekár a ja som konečne mohol vypadnúť. Keď vám kĺže hrdlom 70cm hadice sem a tam a z tváre si utierate vlastnú žalúdočnú kyselinu, akosi prirodzene očakávate, že nič horšie sa dnes neudeje.

20. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 695x
1

Zdravo na odpadkoch

Jozef Černek

Zdravo na odpadkoch

Keď sa neviem pohnúť ďalej so scenárom, sadnem si do prázdnej sály. Vždy do jedenásteho radu a dvanásteho sedadla. Počúvam ticho stoviek kresiel, ktoré čakajú na svojho diváka a pozerám na tiché javisko čakajúce na svojho herca. O chvíľku sa ticho premení na šepot a šepot zas na ozvenu. Keď necháte divadlo, aby k vám prehovorilo, budete šiestym zmyslom vnímať ozvenu všetkého, čo sa dialo za tie roky na javisku i medzi sedadlami. Počuť tu zvuk tenisiek behajúcich dookola na rozcvičenie, ale i tiché stonanie tanečníkov, čo už nevládzu. Počuť zvonivý smiech detí, ktoré sa nevedia dočkať svojej premiéry. Ale aj Natálku ako sústredene šepká texty všetkých postáv javisku a pozorne sleduje každé moje režisérske gesto. Mala asi dvanásť a jednu vetu na konci dvojhodinového predstavenia. Zážitok na celý život. Neskôr, už tesne pred pubertou mala na sebe šaty víly a uisťovala svojho staršieho brata, že teraz už nemusí vydržať celé predstavenie, lebo má text aj na začiatku. V treťom muzikáli už mala jednu z hlavných postáv. To už ale bola temer dospelá. Aj dnes si viem vybaviť jej oči, keď som jej oznámil, čo hrá.

28. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Venček a deväťdesiate roky

Jozef Černek

Venček a deväťdesiate roky

V deväťdesiatych rokoch sme boli strašní frajeri. Na uliciach zúrila ešte mladá, zapálená demokracia za výraznej pomoci teplákovej mafie. V nás zúrilo čosi horšie. Puberta. Bol som na svojej prvej diskotéke v baštách a priamo na baštách som dostal po papuli. Na niekoho som sa zle pozrel, či čo. „Jazvu mať nebudeš...," vyhlásil otec a čudoval sa, prečo som chlapíkovi nedal do nosa. „Veď vysoký si dosť." Hej, vysoký som bol dosť, niečo nad 180 cm a mal som k tomu aj skoro šesťdesiat kíl. Chýbalo mi len asi sedem. Hotový Rambo, už len čelenka mi chýbala. Niekedy v tom čase prišiel Richard s tým, že nás prihlásil na spoločenské tance, čo končia venčekom. „Rozumieš, patrí to k všeobecnej inteligencii a aspoň nebudeme na stužkovej trapošiť." Boli sme druháci na strednej. V mojom prípade len málo nasvedčovalo tomu, že by som sa ja stužkovej dožil. A už vôbec nič nehovorilo o tom, že by som ja kdekoľvek netrapošil. No ale keď treba ísť, tak poďme. V tom čase ešte priateľstvo malo presvedčivú silu argumentu.

19. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Čo je na večeru?

Jozef Černek

Čo je na večeru?

Domá máme digitálnu váhu. Hneď pri schodoch medzi záchodom a kúpeľňou. Nedá sa nevšimnúť si ju, ale dá sa nepozerať sa na ňu. Odolávam už pol roka. Nemôže to byť tak zlé, saká zapnem všetky a do schodov nedychčím... To bolo pred Vianocami.V januári som si začal sadať pri obúvaní. V čistiarni mi sprali saká, lebo sú mi akési tesné. Babráci. Neuveriteľné! Nezapnem ani tie, čo v čistiarni vôbec neboli. Zrejme vlhkosť v šatníku. Inak, neviem čo je to za norma, ale schody sa u nás robia príliš vysoké a strmé. Dychčím ako závodný pes. Otras. Toto je tá vaša demokracia! Kde je výťah?

14. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Svätá stratégia z Vatikánu

Jozef Černek

Svätá stratégia z Vatikánu

Či bolo rozhodnutie pápeža Benedikta XVI. pre svet a cirkev správnou voľbou, budeme vedieť až keď skončí pontifikát jeho nástupcu. Určite však ide o veľkolepé a premyslené rozhodnutie. Dokonca začínam nadobúdať pocit, že sa Nostradamove proroctvá začali vznášať okolo pravdy. Svet a cirkev je blízko zmeny. Zásadnej zmeny. Aspoň taká by mohla byť stratégia najvplyvnejšieho človeka na zemi.

13. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

V hlavnej roli žobrák

Jozef Černek

V hlavnej roli žobrák

Už pár rokov hrám s jednou tetou takú hru. Ona kreatívne žobre a ja jej za to platím honorár. Aby ste rozumeli, je mi vždy mimoriadne nepríjemné odmietanie žobrákov. Keď totiž nájdem v sebe spôsob ako ich odmietnuť, vždy sa mi ich finálny pohľad vpáli kamsi do mozgu, neviem sa toho dlho zbaviť. Ten človek o tom ani nevie, ale vnúti mi zlý pocit ešte na dlhé hodiny potom. Viem, väčšinou to hrajú a peniaze skončia v lacnom víne. Ale aj tak. Je to nepríjemné, tak dávam almužnu. Vlastne platím výkupné za svoj vlastný strach. Pri pohľade na človeka v tejto núdzi sa totiž zľaknem. Bojím sa, že raz budem na to odkázaný a ten odmietnutý budem ja. Bojím sa, že ten človek umrie, ak mu práve ja nepomôžem. Je to tak moja daň za sebeckosť a narcizmus.

11. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Dobrý deň, pán premiér

Jozef Černek

Dobrý deň, pán premiér

píšem Vám, hoc viem, že k Vám sa to nedostane. Ako by aj mohlo. Niet času na ľud, je treba vládnuť! Píšem Vám, lebo s národom je nedobre. Pravda je taká, že sa bojíme. Ľudia sa boja, národ má strach. Tí, čo ešte o prácu neprišli sa boja, či to na nich nečaká zajtra. Tí, čo majú peniaze v bankách sa boja, či tam zajtra nebude zatvorené. Tí, čo majú autá sa boja, či ich ešte zajtra nájdu na parkovisku. Tí, čo majú deti sa boja, či ich zajtra bude mať kto učiť. Tí, čo sú chorí sa boja, či ich bude mať kto liečiť a či si liek budú môcť kúpiť. Bojíme sa, čo tých stopäťdesiat ľudí, čo sme poslali do parlamentu (a oni tam nechodia), zajtra vymyslí. A hlavne, koľko nás ich nápad bude zas stáť. Krízu sme si my nevymysleli, prečo ju teraz máme riešiť, pán premiér? Takto sme si tú demokraciu v Európskej únii nepredstavovali.

7. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Helenka a jej rodina v Hornej Zlatnej

Jozef Černek

Helenka a jej rodina v Hornej Zlatnej

Helenu Černekovú, za slobodna Kováčovú, v jej rodnej dedinke volali Ilonka. Bola to taká móda. Ona i jej manžel sa narodili pri Terchovej v malej dedinke Lysica. Teda na Slovensku. Oboch ale učili v škole po maďarsky, hoc boli Slováci. Vlastne preto, že boli Slováci museli aj s dvoma malými dcérkami opustiť Šrobárovú. Sem prišli hneď po svadbe a Helenka tu žila s manželom a jeho rodinou. Narodili sa im tu aj dcérky. Život tu ľahký nebol, ale práce sa nikdy nebáli, a tak si tu postupne nahonobili majetoček. Keď však časť krajiny pripadla Maďarsku, museli odísť a všetko nechať tam. Odišli na východné Slovensko. Ďalšie dve deti, Jožko a Helenka, sa im narodili pri Trebišove. Nebolo tam zle, ale domov predsa len cítili niekde inde. Pre Helenu bola rodina vždy najviac a rodinu chcela mať veľkú.

3. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 094x
1

Helenka a jej cesty za novými životmi

Jozef Černek

Helenka a jej cesty za novými životmi

Helenke mama umrela, keď bola Helenka ešte malá. Pamätala si však jej tvár. Pamätala si aj to ako jej vždy mamka hovorila, že rodina je najviac. Vždy sa treba usilovať, aby rodina držala po kope. Tejto rady sa Helenka držala celý život. S manželom, s jeho rodičmi a o desať rokov mladšími súrodencami žili v Šrobárovej. V malej dedinke na južnom Slovensku, čo sa len teraz začala rozrastať. Väčšinu obyvateľov tvorili kolonisti. Nabádali ich, aby obrábali pôdu, ktorú si s pomocou štátu mali kúpiť. Žiaľ, iné sa vravelo a inak sa žilo. Štát veľa sľubov nesplnil a mnohé rodiny sa trašne zadlžovali. Ani Černekovcom nedal nikto nič zadarmo. Pracovali naozaj tvrdo, pestovali tabak, chovali hydinu a dokonca už aj dobytok. Helenka aj jej manžel Jozef mali odjakživa vzťah k zvieratám, a najmä s nimi sa im začalo dariť. Jozef od malička túžil po koňoch. Podarilo sa mu nahonobiť si párik koní a boli to veru riadni pomocníci pri práci na poli.

3. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 790x
0

Jozef Černek

Helenka

Helenu Kováčovú z Lysice mama volala Helenka. Jej otec i celá dedina jej ale odjakživa hovorili Ilonka. Vtedy to bola taká móda. I chlapec od Černekov, Jožko, čo kúsok poniže býva a má o tri roky viac, na ňu zavše kričal: „Ilonka, Ilonka a na koníkov sa pozrieť nejdeš?" Helenka mala vtedy len niečo viac ako päť rokov, ale už bola zodpovedná. Koníky ju síce lákali, ale vedela, že sa od ovečiek nesmie ďaleko pohnúť, lebo by sa zatúlali. Vlci by ich mohli nájsť a veru by bolo zle nedobre. „Nech si Jožko ide, keď má tie kone tak rád," vravela si a bosou nohou čmárala do hliny. Trochu jej aj bolo ľúto, takého frajera ako je Jožko by veru chcela. Otec jej povedal, že s Jožkovým otcom sa dohodli na sobáši len čo bude mať Helenka výbavu a Jožko koňa, po ktorom mu tak srdce kričí. Nevedela, či si otec z nej žarty robí, ale radšej si u mamy vydobyla prísľub, že ju naučí priasť. „Veď to nie je len tak, celú výbavu do truhlice prichystať...," vraveli mamka a Helenka súhlasila. „Skoro treba začať ..."

2. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Štúdium popri zamestnaní

Jozef Černek

Štúdium popri zamestnaní

Ísť študovať nebol úplne môj nápad. Keďže som tam v to chladné ráno šiel, a dokonca s dvojhodinovým predstihom, aby som prekonal trému, nápad štúdia som nakoniec prijal. Teraz je polovica prvého polčasu a kedysi som sľúbil, že sa podelím so skúsenosťami. Nuž, tu sú.

22. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Pohoda na úradoch, moč na prechodoch

Jozef Černek

Pohoda na úradoch, moč na prechodoch

Dnešný deň by sa mal zaznamenať. Treba ho uchovať aj pre budúce generácie. Ohlásiť svetu, že sa to stalo a nenechať to upadnúť do zabudnutia. Neviem, či by sa dnešok nemal aj každoročne pripomínať. Kde ale začať, čo (a hlavne či) vôbec písať? Je mi to aj trochu trápne, že sa to stalo mne. Čím som si to zaslúžil? Veď ani v strane nie som. Asi by som to len tak nemal vyblafnúť do sveta. To sa nehodí, nepatrí a tuším sa to ani nerobí. Lenže ja si neviem pomôcť. Som už raz taký, všetko vykričím do sveta. Hlavne, aby to nevyznelo ako propaganda. Ešte si bude niekto myslieť, že tu len tak šírim poplašné správy alebo čo. Ale ja naozaj nie som žiadny agitátor. Skutočne. Môžete mi veriť a aj na výbore sa spýtať. Dokonca ani optimista nie som. Teda, myslím, že nie. Nevzali by ma. Len sa mi to stalo (stále nemôžem uveriť, že mne) a zastávam názor, že by sa to tajiť nemalo. Tak ja to prosto poviem. Bol som na všemožných úradoch a v poisťovniach, skoro ma omočili a napriek tomu, mám dobrý deň. Tak a je to vonku, ale začnem pekne od začiatku.

7. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 327x
12

Tri dni, dve noci

Jozef Černek

Tri dni, dve noci

Ľudí vnímame rôzne, podľa výrazných očí, hlasného smiechu, podľa vône, či stisku rúk. Občas podľa skutkov. Moja práca je hlavne o ľuďoch. Vlastne môj svet je o ľuďoch. Dobre, niekedy aj o káve, ale o ľuďoch najmä. Pred prvou kávou sa stretnem s právnikom. Vyhýba sa paragrafom ako ja kriku. Je stručný, presný a jasný. Navrhuje, aby sme sa neupaľovali na námestí, ale pokúsili sa dohodnúť. „Nemá to zmysel, budú nám síce dva roky chodiť klásť kvety na hrob, ale už druhý ročník gympla nebude vedieť, prečo sme sa pálili. Skúsme sa dohodnúť. Pozri, veď ja Ti pomôžem rád a iní sa pridajú tiež." Má pravdu, kameraman a aj redaktorka už o hodinu navrhujú sumu, ktorou chcú prispieť. Len sa usmievam. Je mi trápne.

19. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

reklama

Jozef Černek

Kauza SOZA

Keď som písal smutný list pre SOZU, tak som tak nejak tajne dúfal, že si ho prečíta aj p. Repčík. „Naštvem ho aspoň zo štvrtiny tak, ako som naštvaný ja..." A naštvaný som bol riadne, lebo Dramaťák máme už sedem rokov a bolo mi to strašne ľúto. Snažíme sa venovať kultúre a neustále narážame na stovky problémov, ale nejdem vás tým zaťažovať. Prosto som bol naštvaný. A ejhľa, zrazu bolo so mnou naštvaných pár tisíc ľudí, pár desiatok to aj napísalo a pár desiatok mi aj zavolalo. Až z toho vznikla ozajstná kauza. Poplatky za autorské práva sú, zdá sa, ozajstná téma, možno by som mohol povedať problém.

17. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
16

Smutný list pre SOZU

Jozef Černek

Smutný list pre SOZU

(blog bol publikovaný 15. 10. 2012, má aj svoje rozuzlenie v nasledujúcom blogu) Vážení priatelia zo SOZY, obraciam sa na vás takto, pretože okrem inkvizítorov z oddelenia vymáhania poplatkov, mi nik u vás neberie telefón. Vaša organizácia nám práve likviduje jeden veľký sen. Chcem, aby ste o tom aspoň vedeli. Chcete od nás 975 € za skladby, ktoré sme si sami zložili, aj sami odspievali. Nemáme na to. Končíme.

15. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
192

Dospievať bez aplikácie

Jozef Černek

Dospievať bez aplikácie

Poznal som vôňu vašich snov, dnes si pamätám mená vašich detí. V mobile som našiel aplikáciu, ktorá mi vraj ukáže presnú polohu priateľov. Keď som to navrhol inému spriaznenému telefónu, bol som za blázna. „Čo blázniš, načo by Ti to bolo..." Vtedy sme sa nepýtali, nemali sme aplikáciu, ale vedel som o vás všetko. Kde ste, čo robíte, aj čo cítite. Bolo to také normálne. „Tak som na tej algebre bol, ty kokos, nedal som to, ale bola tam ona...usmiala sa, iba tak...a na mňa..." Usmiala sa, lebo ho chcela dávnejšie ako on ju. Vedel som to, ale nemohol som prezrádzať tajomstvá. Dalo sa však pomôcť náhode. Boli tajomstvá, ktoré sa prezrádzať nesmeli a tajomstvá, ktoré sa prezrádzať museli. Prezradenie takého tajomstva pomáha chvíľam, čo budú navždy.

9. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Černek

Roberta

Prišla za mnou Tvoja mama. Asi to chcelo odvahu, lebo ja som dosť neprístupný a dosť arogantný. Nebudem sa obhajovať. Som. Mal som odrežírovaného Tajovského aj Palárika. Prečo by som teda nebol? Vedel som, o čom bude hovoriť. Mala si nehodu. Bola si moja najtalentovanejšia žiačka a mala si nehodu. Preto som to vedel. Bolo jasné, že všetci spravíme všetko. Nevedel som ale, že to môže byť až tak zlé. Niekto niečo poondial a vraj už nikdy nebudeš normálne chodiť. Možno. Ak mysľou neoklameš telo. To ale chce odvahu. Mala si strašne rada Mishu. V ten rok dostala ďalšiu cenu. Tuším slávika. Chcelo to strašnú odvahu, ale zavolal som jej. Sľúbil som dva koncerty. A pritom som o tom nič netušil. O koncertoch, o zvuku, o priestoroch, o ničom. Chcelo to strašnú odvahu, ale koncert bol. Vlastne dva. Ľudia stáli a tlieskali.

4. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Pýcha a predsudok

Jozef Černek

Pýcha a predsudok

Zas ma vytiahli do divadla. Do Nitry do DABu. Nevadí, divadlo mám celkom rád. Šli sme na Maštalíra. Teda, ja som šiel do divadla a baby na Maštalíra. V skutočnosti sme šli na klasiku - Pýcha a predsudok (Jane Austenová). Poslednú dobu sa mi toho dialo strašne veľa, mimo iné, trochu nelogicky urazili moju pýchu. Kritikou. Rozum to vyhodnotiť dokázal, duša nie. Keď sa mi toto stane, tak nespím. Dnes to bude štvrtá noc v rade za sebou. Preto som si nenaštudoval, načo to vlastne ideme. Inak to robím vždy, jednak, aby som bol v obraze a jednak preto, aby som pôsobil múdro. Múdro pôsobím rád. Aj chudo, ale to sa mi darí ešte menej ako múdro.

4. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

reklama