Jozef Červeň
Pôjdeme voliť, alebo radšej sviňu zabijeme
Takúto dilemu riešim teraz pred sobotou. Čo je dôležitejšie a ako sa mám rozhodnúť? Čo z toho má význam a čo je druhoradé...
Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava

Takúto dilemu riešim teraz pred sobotou. Čo je dôležitejšie a ako sa mám rozhodnúť? Čo z toho má význam a čo je druhoradé...

Každý človek má úlohu podľa svojho poslania angažovať sa v spoločnosti. Aby toto angažovanie sa bolo účinné, má povinnosť žiť s dobou a sledovať spoločenské dianie. Mal by sa naučiť čítať noviny a to aj „medzi riadkami."

Krst je to, čo spája všetkých kresťanov. Kresťania sú ľudia pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, v mene Najsvätejšej Trojice. Krst odpúšťa hriechy, je to vstupná brána k ostatným sviatostiam. Je to úloha, ale ešte predtým je to milosť. Milosť príjme každý pokrstený. Úlohu môže, alebo nemusí prijať. Nie je možné sa odkrstiť, je možné iba svoj krst nežiť. Človek tento bezúročný, nenávratný úver čerpať nemusí. Ak človek prijme výhody a prijme aj záväzky, vtedy mu táto sviatosť môže dávať do života skutočnú iskru, ktorou môže zapaľovať nielen svoje srdce, ale aj srdcia ostatných ľudí spôsobom svojho obetavého života...

Nie je jednoduché urobiť "Mikuláša" pre tisícku detí. Dalo by sa to vyriešiť tak, že by sme ich všetkých dali do telocvične a bola by to megaakcia. My sme sa však rozhodli pre osobnejší prístup a hlavne u tých starších sme svätého Mikuláša a jeho štedrosť využili k tomu, aby sme deti motivovali. Už od malička ich učíme, že tí, ktorí sú lepší, zodpovednejší a usilovnejší, sa budú mať v živote lepšie. Ponúkam tu fotografie z akcie, na ktorej sú tí, ktorí na naše aktivity chodia pravidelne.

Ani saleziáni na Slovensku nezabudli osláviť to, že zakladateľ ich rodiny bol vyhlásený za svätého. V Šaštíne sa 12. mája 1934 začali dvojdňové oslavy na počesť nového svätca. Po oslavách v Šaštíne sa vlna osláv rozbehla po celom Slovensku. Vo Zvolene kázal Ján Hlubík, direktor ústavu zo Svätom Benediku a v Banskej Bystrici zasa dp.František Sersen, direktor oratória v Bratislave. Do konca mesiaca mája prebehli oslavy ešte aj vo Svätom Benediku a v Trnave.

Chúďatá deti, majú z toho v hlave poriadny mišung. Ktorý z nich naozaj žil a ktorý z nich je iba vymyslenou postavičkou z rozprávky? Deťom by to mal niekto vysvetliť. Problém je v tom, že aj dospelí na mužíka v červenom kožuchu a so smiešnou čiapkou označia za svätého Mikuláša. Keby chodil v takom kožuchu, znamenalo by to, že južné Turecko okolo roku 300 prežívalo dobu ľadovú. Myslím, že v kožuchu v tom čase by sa skutočný svätý Mikuláš naozaj zapotil a oveľa viac by sa zapotili soby, keby museli ťahať sane. Išlo by im to ako v lete na saniach. :-))

Najskôr symbol potupy pre tých, ktorí sa veľmi previnili. Potom symbol záchrany pre všetkých. Asi by bolo zvláštne nosiť na krku malé elektrické kresielko. Keby však na ňom zomrel Ježiš, asi by sme ho nosili. Dve skrížené drevá nie sú pôvodným symbolom. Sú symbolom, ktorý zmenil svoj zmysel vtedy, keď sa stal symbolom obety. Akejkoľvek obety, nielen tej keď človek a Boh vylieval svoju krv za nás, aby sme aj my vedeli preliať svoju krv. Buď naraz, ako to niekedy urobia záchranári, alebo po kvapkách, ako to pre mňa robia moji rodičia...

Nejdem opisovať udalosť z doby "rozvinutého socializmu", kedy sa človek do Poľska dostal iba na "zaprošenie" - pozvanie od rodiny, a bolo to veľmi ostro sledované. Nejdem opisovať ani to, že nebolo možné cez hranice preniesť náboženskú literatúru, a tak sa využíval výstup na Babiu horu a výmena rovnakých ruksakov. Do Poľska ma nepustili tento piatok. Chodievam tade k rodičom na Oravu, trochu im pomôcť a trochu zrelaxovať. Prečo ma nepustili?

Oslavy svätorečenia don Bosca sa konali veľkolepo nielen v Ríme, ale aj v Turíne a potom po všetkých mestách, kde pôsobili saleziáni. Svätorečenie v bazilike svätého Petra sa konalo 1.apríla 1934 a bolo veľkým zážitkom nielen pre saleziánsku rodinu, ale aj pre celú Cirkev. Svätý otec Pius XI. pohliadol na 60 000 veriacich, zídených v Bazilike svätého Petra a oznámil im:

Pozná ju každý, kto sa o niečo usiluje. Niekedy zvykneme kríze zbytočne ubližovať a nadávať na ňu, ako na niečo zlé. V skutočnosti ona nám pomáha riešiť problémy tým, že nás zatlačí do kúta, a my musíme zmobilizovať svoje sily. Takmer vždy sa nám to podarí, a ak sa to podarí, vždy nás to posunie dopredu. Nie je to však ľahké pochopiť. Nie je ľahké pochopiť, že aj pád na hubu je pohyb vpred. Mne osobne sa páči aj myšlienka od Wericha... :-))

Saleziánskou rodinou v marci 1934 preletela radostná správa, že Don Bosco bude začiatkom apríla vyhlásený za svätého...

Z Rómskej tlačovej agentúry som bol cez pána biskupa Bobera požiadaný, aby som sa vyjadril k otázkam, ktoré majú zmonitorovať to, ako sa Rómovia na Slovensku stavajú k svojej viere. Rozhodol som sa reagovať samostatným článkom a poslať im na tento článok link. Myslím, že by ich mohla obohatiť aj diskusia, ktrá sa určite k tomuto článku rozbehne. Dúfam, že sa nájdu viacerí, ktorí majú viac skúseností ako ja. Ako je to teda s vierou Rómov?

Sám som prekvapený, koľko citátov sa viaže k tejto téme. Asi to bude preto, že s kritizovaním má skúsenosti asi každý z nás. Buď ako autor, alebo ako obeť. Kritika môže byť konštruktívna, ale aj deštruktívna. Kritizovať môže iba kritik, ktorý je krytý pravdou. Ťažko sa prijíma kritika od ľudí, ktorým nejde o to, aby nám pomohli, ale aby nás premohli. Napriek tomu, aj keď je kritika častejšie drsnejšia, ako by mala byť, bez nej by bolo otupno na svete a pribudlo by ľudí, ktorí by si mysleli, že už nemôžu byť lepší a boli by čoraz horší. Nech sa páči, kritizujte! Nie však s úmyslom ublížiť, rozbiť a zničiť, ale s úmyslom pomôcť. Zvyknime si na to, že ku kritike patrí aj to, že ponúkneme inú, podľa nás lepšiu alternatívu. Nebolo by od veci, keby sme sa do toho, čo ideme kritizovať, aspoň trochu vyznali...

Uvádzam tu správu, ako je uvedená v TK KBS: "Vatikán. Dnes vychádza dlho očakávaná inštrukcia Svätej stolice týkajúca sa kňazstva, seminárov a homosexuality. Dokument má názov: Kritériá rozlišovania povolaní vzhľadom na osoby s homosexuálnymi sklonmi z hľadiska ich pripúšťania do seminára a do posvätných rádov. Sedemstránkový dokument schválil Benedikt XVI. 31. augusta 2005 a vydáva ho Kongregácia pre katolícke vzdelávanie. Podpísali ho prefekt tejto kongregácie kardinál Zenon Grocholewski a jej sekretár arcibiskup J. Michael Miller." Niektorí hovoria, že Cirkev ukázala, aká je spiatočnícka. Iní hovoria, že naopak je progresívna. Aká je vlastne?

V roku 1933 sa v Nitre konali oslavy 1 100. výročia posviacky prvého kresťanského kostola v Nitre. Saleziáni v tento rok pripravili Slovensku dar vhodný na toto výročie. Týmto darom bol kostol na Miletičovej, ktorý sa v lete podarilo dokončiť a v decembri na Nepoškvrnenú sa konala jeho posviacka. Slávnosť sa začala vlastne už v predvečer posviacky o šiestej hodine slávnostnými vešperami, pri ktorých spievalo 40 saleziánskych klerikov z Fryštáku. Po vešperách mal don Pozdech kázeň v troch rečiach o diele don Bosca.

Ja chcem byť slobodný, ba vlastne svojvoľný, chcem kresliť žirafu vždy s krátkym krkom.

Človek vo svete - Ak máte čo i len trocha otvorené oči, môžete zbadať, koľko je vo svete nespravodlivosti. Boháči a politici utláčajú jednoduchých ľudí, veľké koncerny nedovolia dýchať malým podnikom a aj bohaté krajiny sa snažia zo všetkých síl vyťažiť čo najviac z chudobných krajín. Skoro každý sa snaží uchytiť pre seba čo najväčší balík peňazí a na tom, ako žije druhý mu vôbec nezáleží. Prečo je to tak? Je to preto, že sa zabudlo na to, že svet patrí všetkým bez rozdielu, a všetkým patrí i jeho bohatstvo. Tomuto princípu sa hovorí solidarita.

Po hebrejsky Mesiáš. Ten, ktorého celé generácie očakávali. Podľa Biblie bol prisľúbený už prarodičom v raji. Proroci sa celé stáročia predháňali v tom, kto najlepšie opíše jeho príchod, jeho život a jeho poslanie. Prišiel do svojho a vlastní ho neprijali. Tým však, čo ho prijali, dal silu a moc. Nie moc zbraní, ani moc diplomacie. Vytvoril mocnosť obety. Znakom jeho kráľovstva je kríž. Nie zlatý, lebo na to ako tesár nemal. Obyčajný drevený. Zo symbolu potupy sa zmenil na symbol víťazstva. Mnohí Krista odmietajú a mnohí ho prijímajú. Skutočne ho však prijali iba tí, ktorí sa prijímajú navzájom. On nemá rád kompromisy...

S touto otázkou sa stretávam v poslednom období čoraz viac. Nie je to jednoduché. Veľmi rád kontaktujem s viacerými ľuďmi. V minulosti som písal veľmi veľa listov a hoci to bolo časovo náročné napísať list, zalepiť známku a zaniesť na poštu, či do schránky, stíhal som toho viac...

Don Bosco v nebi sa určite radoval z toho, ako sa dielo na Slovensku pekne rozrastá. Koncom augusta 1933 chovanci v Šaštíne začali školský rok trojdňovou pobožnosťou. Kazateľom bol Dr.Štefan Trochta, salezián z Fryštáku, ktorý ich povzbudil k zodpovednému plneniu si povinností...