Gleb Chesnokov
Návrat do Ruska. Oči zabudli ako vyzerá rodná krajina.
Po dlhom čase strávenom na Slovensku som sa vracal domov. Tešil som sa, ale bol som prekvapený, keď som nespoznal svoje rodné mesto.
Narodil som sa a vyrástol som. Zoznam autorových rubrík: Denník, Rusko, Politika, Spoločnosť, Zamyslenia, Fotografie, Súkromné, Nezaradené
Po dlhom čase strávenom na Slovensku som sa vracal domov. Tešil som sa, ale bol som prekvapený, keď som nespoznal svoje rodné mesto.
Po tom, ako sa stal Che Guevara treťou osobnosťou v kubánskej revolúcii, zdalo sa mu nudným byť funkcionárom v novom štáte. A tak začiatkom roku 1965 odcestoval do Konga. Che Guevara tam plánoval pokračovať vo svojej revolučnej činnosti a podporiť súdruhov „lumumbovcov“. Vo svojom denníku Che opisuje bordel v jemu zverenej domorodej armáde, s ktorou sa nedala urobiť revolta. Okrem iného opisuje „davu“.
Reakcia na Hríbovu tému .týždňa o Rusku v č. 22/2007 Pán Hríb a spol. sa rozhodli všetkým vám „otvoriť oči“ na terajšie Rusko, ktoré oni zasociovovali s osobou Vladimíra Putina. Nechce sa mi ísť do detailov toho, ako Hríb a spol. zamenili niektoré fakty, to nie je tak dôležité. Celkovo potom ako Hríbovi „zobrali“ lampu, nárast negatív na stránkach .týždňa vzrástol niekoľkonásobne. O nezávislosti médií v celom svete, aj konkrétne tohoto časopisu nie je potrebné hovoriť, bohužiaľ všetci musia odrábať sponzorské a grantové peniaze. Hríb: „prinášame náš pohľad na dnešné Rusko.“ Chesnokov: „prinášam svoj pohľad z dnešného Ruska.“
Pracovníci Gaspromu – 400 000 ľudí, – ktorí majú socialistické výhody a socialistické výplaty.
Asi je vnútri každého z nás, rozdeľovať svet na svojich a cudzích. Aký je rozdiel, kto skutočne zavraždil Litvinenka? Či vôbec je problém a či je nutné tak verejne vyšetrovať vraždu? Veľa bolo o tom napísané a povedané, ale z formálneho uhla pohľadu zatiaľ nie je možné, že Moskva schováva vraha.
Poslanec Volgogradského regiónu Anatolij Beev vyšiel s iniciatívou zvoliť za prezidenta Ruska v roku 2008 Ľudmilu Putinovú. Povedal o založení nekomerčnej organizácie „Za Putinovú! Za ženu prezidentku!“ Ľudmile Putinovej poslali list s touto iniciatívou, ktorý je však zatiaľ bez odpovede. Sú tam i také slová: „Ľudmila a Vladimír Putinoví – pre nás jeden celok. U terajšieho ruského prezidenta je nielen najvyšší raitng, ale ľudia k nemu pociťujú obrovský rešpekt a bezhraničnú lásku. My si vôbec nedokážeme predstaviť, ako budeme žiť bez Putina. Z tejto situácie je len jedno východisko. Vy spolu s Vladimírom budete pokračovať v procese renesancie Ruska.“ Tým, ktorí sú pripravení podporiť túto „vynikajúcu“ ideu sľubujú: „metodickú a informačnú podporu fyzických a právnických osôb.“
Tajomstvo Bohorodičky je založené na Božom vtelení a cez obraz nebeskej Matky sa nám otvára hĺbka bohoľudských vzťahov. Mária, dávajúc život Bohu v jeho ľudskej prirodzenosti, stáva sa Božou Matkou: stvorenie pojalo Tvorcu. Nakoľko je to materstvo nadprirodzené, ono tajomným spôsobom zachováva i jej panenstvo.
Chrám Krista Spasiteľa v Moskve bol postavený ako prejav vďačnosti Bohu za jeho podporu v Rusko – Francuzskej vojne, ktorá bola v roku 1812. Postavený bol z milodarov, ktoré sa zbierali v celom Rusku.
Hovorí sa, že všetko má svoj čas, možno práve preto muselo uplynúť 55 rokov, aby sa tanečník stal mníchom. Vtedy jeho rozhodnutie nie všetci jednoznačne prijali. Niekto sa smial a bol prekvapený a niektorí si pomysleli, že je to len vtip. Málokto uveril, že pre každého hriešnika nikdy nie je neskoro uveriť, pokajať sa a zamilovať si Boha...
Osobitná cesta môjho národa – odvrhnutie vývinu svetovej politickej kultúry a hľadanie závislosti: od špecifika života, od modiel, od Cirkvi (nie od Boha, on to nemá rád), od trápení, od chudoby, od bohatstva, od cudzej vôle. Snaha väčšiny nepatriť sebe samému je v súlade s pestovaným obrazom štátu – ktorý je spojený etnickou fóbiou, sociálnou pasivitou a zvädnutou agresiou k tým, čo sa snažia žiť slobodne a oddelene od davu.
Zomrel Boris Jeľcin – jeden z najvýznamnejších vladárov Ruska. Jeho veľkosť spočívala nie v tom, že bol rozvážnym a liberálnym reformátorom ako cár Alexander II.; nie v tom, že vybúral okno do Európy ako Peter Veľký; nie v tom, že urobil Rusko osvieteným a európskou krajinou ako Katarína II. Jeho veľkosť bola v tom, že Boris Jeľcin, syn poľnohospodára, komunistický veľmož vášnivo zaľúbený do moci, mal prirodzený pocit slobody.
Všimnime si, ako vnímame slovo, ako ono k mám prichádza. Nám sa zdá, že vždy chápeme to, čo počujeme. Určite ste čítali podobenstvá o zrne (Mt 13, 24-43). A čo z toho? Všetky sú pre nás tak jasné, tak zvyčajné, môže sa zdať, že už ich netreba znovu počúvať.
Videli ste? Britskí vojenskí námorníci vyšli na more kvôli vojenským hliadkam, aby postavili preponu pre možný kontraband. Aby cez iratské a neutrálne vody sa do Iraku nedostali teroristi, zbrane, drogy,... V tomto momente sa k nim priblížil vojenský motorový čln. Ďalej. Námorníci bez akéhokoľvek odporu sa vzdali a naďalej bez zdráhania plnili všetky požiadavky Iránčanov, ktorí ich zajali. Iránčania ich pustili a doma ich vítali ako hrdinov. Otázka. Keď to boli hrdinovia, ako sa musia správať zbabelci? A čím sa odlišuje hrdinstvo od zbabelosti? A čím sa odlišuje ozbrojený námorník pri výkone služby od bezbranného obyvateľa, ktorý sa nemôže brániť?
Ruky rastú z človeka tak nezmyselne, tak navonok, že aj doteraz vyvolávajú u mnohých obavy a nepotrebné domienky. Napr. najmä romantici nevnímajú ruky ako končatiny a myslia si, že sú to zostatky vtáčej minulosti ľudí. Ruky umiestnené po bokoch človeka sa akoby podobajú na krídla. A keď by nebola evolúcia, človek by mohol ostať opereným ako pelikán, mohol by mávnuť a vzlietnuť nad každodenné problémy a letieť tam, kde je šťastie.
Anatómia je kráľovná vied v nesprávnej predstave človeka o sebe samom. Len vďaka anatómii je ľahké sa presvedčiť, že si korunou civilizácie, najdokonalejší tvor, ktorý na rozdiel od kengury môžeš samostatne hrať na saxofóne, rokovať v parlamente a variť polievky. Dobré vedomosti v anatómii vedú človeka k najvyšším vrcholom poznania sveta. Stačí seba len narýchlo poobzerať, alebo zo zvedavosti poškrabať niektorý orgán, a hneď človeka začína zaujímať odkiaľ rastie, načo je potrebný a keď sa niečo stane, ako sa používa. Navrhujem pozrieť sa na anatómiu človeka detailnejšie, zaujímavejšie, aby sme našli v sebe pred tým neznáme dary. Alebo naopak, vôbec na to zabudnúť, aby o nás nikto nič zlé nemohol povedať. Samozrejme, začneme hlavou...
Viditeľná degradácia žurnalistiky – výsledok celosvetovej krízy profesie, ktorá je znásobená cieľovými politickými pohnútkami moci pre pokryvenie informačného priestoru v koristných cieľoch. Profesie sa rodia a zomierajú. To je normálne. Teraz pred našimi očami zomiera (a to neznamená, že musí zomrieť) druha najstaršia profesia, a pritom prvú nič neohrozuje. Jednoducho telesnej prostitúcii je jednoduchšie uspokojiť hriešne pudy človeka než naplniť jeho duševné túžby. Ťažšie a ťažšie sa v žurnalistike predáva čestná práca, príčiny sú rôzne: politické, ekonomické, sociálne.
Držím v rukách jeden z prvých exempárov novej knihy Brata Šavla „Moje lepšie ja“. Vonia tlačiarenskou farbou. Držím v rukách „Ruky“ Saudka, ktorý ilustroval túto zbierku básní. Vydavateľ uviedol, že je to poézia – je to tichý, veľmi osobný rozhovor. Mních sa rozpráva s Bohom. Prečítal som túto knihu dosť rýchlo, potom som ju prečítal ešte niekoľko krát, pretože každého z nás sa denno-denne týka téma, ktorej je ona venovaná.
V Rusku hovoria, že príslušníci KGB nenosia kríž. V tom zmysle, že v Boha neveria a nemajú ho o čo prosiť, všetko dosiahnu sami. Ale v poslednom čase Boh pre KGB najskôr asi existuje. Majú svoj kostol, v ktorom sa modlia a pozorne ho strážia. A ako pekne sa kostol volá – Chrám Sofie múdrosti! Všetko je tam tak, ako musí byť: bezpečnostné kamery, ľudia v uniforme a naviac samotná budova stojí na Lubijanke.
V prvých rokoch vlády Vladimíra Putina neboli jasné vzťahy medzi Cirkvou a štátom, ktoré vznikli počas Borisa Jeľcina, sa aj tak nestali viacej konkrétnejšími, Cirkev sa stala viac lojálna k vláde, ale nestala sa viacej riadenou zo strany štátu. Politická moc v malej miere reálne používa Cirkev pre svoju legitimáciu, ale aj Cirkev dostáva od štátu skôr symbolickú, než reálnu podporu. Je veľmi známy model, podľa ktorého putinova vláda sa rozvíja smerom k autoritatívnemu režimu s pravoslávno-patriotickou ideológiou, a pravoslávna Cirkev ticho víta vývoj a ma nádej na návrat do revolučného postavenia Cirkvi.
Ôsma časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku". Zaujímavým je model, ktorý je vykreslený politológom Alexandrom Soldatovym.