Gleb Chesnokov

Gleb Chesnokov

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Narodil som sa a vyrástol som. Zoznam autorových rubrík:  DenníkRuskoPolitikaSpoločnosťZamysleniaFotografieSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Vyčovanie náboženstva v školách.

Gleb Chesnokov

Vyčovanie náboženstva v školách.

Siedma časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku". Jeden smer, na ktorom Cirkev má reálne úspechy, je výchova a vyčovanie náboženstva v štátnych školách.

  • 19. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 844x
  • 14
Cirkev. Vplyv na spoločnosť.

Gleb Chesnokov

Cirkev. Vplyv na spoločnosť.

Šiesta časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku". Posilnenie statusu RPC v spoločenstve je možné nie len cestou zabezpečenia zákonodárnych privilégií alebo diskrimináciou iných náboženských organizácií – to všetko je len zabezpečenie lepších podmienok pre seba. Dôležitejšie sú praktické možnosti cirkvi zabezpečiť vplyv na spoločnosť.

  • 19. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 157x
  • 0
Antikatolícka kampaň

Gleb Chesnokov

Antikatolícka kampaň

Piata časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku" Pokiaľ pravoslávna Cirkev nedosiahla vzájomné pochopenie so štátom v otázke špeciálneho statusu pre seba, sú dobrými partnermi v utláčaní tzv. totalitných siekt. Zatiaľ neexistuje žiadne spoločenstvom uznané kritérium odlišujúce totalitné sekty od deštruktívnych, a to znamená, že neexistuje ich žiaden oficiálny zoznam. Spoločnosť uznáva, že podobné organizácie existujú a ich pôsobenie treba ohraničiť a kontrolovať. Ale bez presného kritéria celá táto téma stráca zmysel, pretože nie je jasné, čo je špecifickým porušením práva, alebo tie precedenty sú už uvedené v trestnom práve. Cirkev a štát schvaľujú rezolúciu a upozorňovanie na konkrétne spoločenstvá. Principiálne novou sa stala téma antikatolíckej kampane, ktorá začala od rozhodnutia Svätej Stolice reorganizovať svoje administratúry v Rusku na cirkevnú provinciu so štyrmi plnoprávnými diecézami. Už na druhý deň po vyhlásení tohto rozhodnutia (12. februára 2002) RPC vystúpila s veľmi kritickým prejavom, v ktorom reorganizácia diecéz bola pomenovaná ako útok na „kánonické teritórium“ RPC a pokračovanie v politike prozelytizmu.

  • 16. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 631x
  • 71
„Tradičné“ a ostatné. Cesty realizovania rozdielov.

Gleb Chesnokov

„Tradičné“ a ostatné. Cesty realizovania rozdielov.

Štvrtá časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku" Kvôli úpornej opozícii vlády diskusia o dvoch projektoch koncepcii štátno-náboženských vzťahov bola bezperspektívna. 21. novembra 2001 metropolita Kyrill sa neočakávane vyjadril proti revízii zákona „O slobode svedomia a o náboženských spoločenstvách“. Tak isto ako aj Sebencov, metropolita Kyrill to motivoval nežiadanosťou rozrušenia dosiahnutého spoločenského kompromisu. Patriarchia sa nevzdala myšlienky dosiahnutia osobitného štatútu zákonodarnou cestou. Namiesto pripomienok ku zákonu sa RPC zdalo ľahšie prijať osobitný zákon. Táto myšlienka sa stala hlavnou na konferencii „Štát a náboženské organizácie. Konceptuálne základy vzťahov na príklade centrálneho federálneho regiónu.“ (25. januára 2002). Na nej metropolita Kyrill a mufti Talgat Tadžuddin vystúpili proti cudzokrajným misionárom a za špeciálny status a osobitnú rolu v štáte „tradičných náboženských organizácii“.

  • 15. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 935x
  • 0
Patriarchia. Źiadané postavenie v spoločnosti

Gleb Chesnokov

Patriarchia. Źiadané postavenie v spoločnosti

Tretia časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku" Konkrétne kroky po transformácii pravoslávia v nacionálnu ideu vyzerajú ako redukcia náboženstva ku ideológii. Aby dosiahli skutočných úspechov v tejto sfére, treba sa zaručiť formálnou spoluprácou štátu. Formy spolupráce môžu byť rôzne. Počas 90. rokov patriarchia odporovala myšlienke formálneho zrastania so štátom. A keby to aj malo hocaký názov: symfónia alebo zoštátnenie, odporuje tomu i teraz. Z druhej strany, v patriarchii vždy boli vysokopostavení funkcionári, ktorí vystupovali za čo najužšie spojenie Cirkvi so štátom.

  • 14. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 037x
  • 0
Patriarchia. Ideologická pozícia.

Gleb Chesnokov

Patriarchia. Ideologická pozícia.

Druhá časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku" Moskovská patriarchia sa priamo nemieša do politických procesov. Základnou prioritou vo vzťahu k štátu je lobbing cirkevných záujmov. Nástroj lobbingu ako politické zasahovanie je pre cirkev nedostupný a rovnako aj nebezpečný. Cirkev môže priamo predkladať vláde svoje ideologické predstavy a v tejto pozícii priťahovanie priaznivcov a konfrontácia s oponentom je už možná. Pritom zostáva politické riziko, ale cirkev nemôže neprejavovať svoju nezávislosť, ináč by prestala byť spoločenskou silou v očiach všetkých a medzi nimi aj v očiach štátu. Na jubilejnom biskupskom koncile v auguste 2000 boli prijaté deklarácie vyvolávajúce v Kremli silné protesty. Cirkev vyhlásila, že si nárokuje právo na reštitúciu predrevolučného cirkevného majetku a môže vyzvať veriacich na nepoddanie sa štátu, najmä keď vláda nabáda ku páchaniu ťažkého hriechu, napr. vystúpenie z cirkvi. Vtedy bolo metropolitovi Kyrillovi dosť ťažko upokojiť negatívne predstavy v prezidentskej kancelárii.

  • 13. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 393x
  • 2
Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku - Úvod

Gleb Chesnokov

Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku - Úvod

Vladímr Putin prijal od svojho predchodcu nie veľmi usporiadané vzťahy medzi štátom a náboženskými organizáciami. Upevnila sa mienka, že štát počas Borisa Jeľcina mal osobitné vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou moskovského patriarchátu (RPC), na rozdiel od iných jurisdikcií. Viditeľné bolo aj upieranie nových náboženských hnutí a nielen nových, ale aj tých, ktoré neboli v Rusku natoľko rozšírené. Islam, ortodoxný judaizmus a budhizmus v jeho tradičnom vyznaní špecifickom pre Rusko mali od štátu priaznivú neutralitu. Určite štát bol pripravený vyzdvihnúť Islam, ale to mu zabránilo rozdrobenosť moslimskej náboženskej vrchnosti.

  • 12. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 066x
  • 15
Prečo sme za to zodpovední, veď my sme vtedy neboli?

Gleb Chesnokov

Prečo sme za to zodpovední, veď my sme vtedy neboli?

Aké to je padnúť pod ťarchov cudzích hriechov, hriechov celého sveta? On padol nielen preto, že vtedy niektorí z ľudí naplnení zlobou ho zahubili. On padol naším pričinením, kvôli každému z nás. Každý z nás má časť zodpovednosti za to, čo sa vtedy stalo. Za to, že Boh nemohol ďalej znašať naše hriechy, osamelosť, trápenie, stal sa kvôli tomu človekom a vošiel do sféry utrpenia. Za to, že nenašiel takej lásky, takej viery a takej odpovede, ktoré by zachránili svet a urobili nemožnou tú tragédiu, ktorú my voláme krížovou cestou.

  • 26. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 858x
  • 5
Pápež v Turecku

Gleb Chesnokov

Pápež v Turecku

Svetové média sa pripravovali na návštevu pápeža Benedikta XVI. do Turecka skoro ako na najväčší škandál roka: pápež, ktorý si prednedávnom dovolil citovať protimoslimský výrok byzantského cisára. Radikálni islamisti ukazovali na televíznych obrazovkách dlhé zoznamy podpisov tých, ktorí nechceli vidieť pontifika v Istanbule. Pripravovali sa masové protestné demonštrácie. Špeciálne nácviky tureckých bezpečnostných služieb. To všetko bol vynikajúci televízny obraz.

  • 13. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 956x
  • 4
Čo si prajete od Ježiška k Vianociam?

Gleb Chesnokov

Čo si prajete od Ježiška k Vianociam?

Ako darček som dostal osobný list od Kataríny Kolníkovej, ktorý píše Ježiškovi. Spomenul som si, že pred niekoľkými rokmi som čítal knihu amerického spisovateľa Stuarta Hampla. Boli to milé vety z listov od malých detí, písaných Bohu. Neskoršie boli podobné knihy vydané v Rusku, Izraeli, Lotyšsku, Česku a na Slovensku. Tieto knihy nevznikli náhodou. Ich hrdinovia žijú spolu s nami, neuvedomujú si pritom, že sú tvarou nášho života. Oni majú svoj svet. Vlastný. Svet, od ktorého sa neustále a bez obzretia vzďaľujeme. Nám sa zdá, že sa stávame múdrejšími, ale zabúdame, že len deti si tykajú s večnosťou. Chcem sa s vami podeliť o vybrané prosby detí k Bohu, autogram herečky Kataríny Kolníkovej a odpovede na moju otázku: „Keby ste písali list Bohu, čo by ste poprosili od Ježiška na Vianoce?“

  • 11. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 673x
  • 0
Čo vynášame v „public“?

Gleb Chesnokov

Čo vynášame v „public“?

Profesionálny politik žije akoby za fluido-nepreniknuteľným sklom. Jeho politický obraz (čo o ňom rozprávajú a píšu) v podstate žije oddelene od neho. Boli časy, keď na uzavretých párty v rozkošných moskovských hoteloch som ich veľakrát pozoroval spokojne sa baviacich s pohármi v rukách. Sýti ľudia, vydarený život. V tých momentoch nimi agitovaní ľudia sa zrážali na uliciach. Spočiatku ma to šokovalo. Potom som pochopil, že je to pravidlo hry.

  • 2. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 245x
  • 2
G8

Gleb Chesnokov

G8

Keď skúmam staré fotografie, vždy sa snažím predstaviť, o čom premýšľali ľudia, keď ich fotografovali. Viem si reálne predstaviť kolektívne foto lídrov G8, usmievajúcich sa na pozadí pomníka Petra Veľkého v Sankt Peterburgu.

  • 27. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 970x
  • 0
Božia tma

Gleb Chesnokov

Božia tma

Vstupujeme do dní umučenia Pána, do času, keď zhustla tma a kedy nastáva svitanie nového Svetla. Svitanie večnosti, ktoré môžu pochopiť len tí, ktorí spolu s Kristom vstupujú do tejto tmy. Tma, prítmie a súmrak, kde sa premiešali pravda a lož a všetko, čo sa premiešať dá. To je vstup Pána do Jeruzalema, ohromný a slávny a rovnako postavený na veľkom nedorozumení. Jeruzalemskí obyvatelia stretávajú Spasiteľa slávnostne a s jasotom, pretože čakajú, že oslobodí svoj ľud z politického útlaku. Ale keď pochopia, že Kristus prišiel oslobodiť národ a celý svet od hriechu a nepravdy, od nedostatku lásky, od nenávisti, tak sa odvrátia s trpkosťou a sklamaním. Tí, ktorí ho takto slávnostne vítali, stanú sa jeho nepriateľmi.

  • 3. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 953x
  • 0
Úplne sa darovať

Gleb Chesnokov

Úplne sa darovať

Láska je citom zjednotenia. Vlastne, sme zjednotení s celým svetom. Ale mnohí ľudia necítia, že ich prirodzenosť je rovnaká ako prirodzenosť stola, alebo obrazovky displeja. Sme spojení s každou žijúcou čiastkou, s ktorýmkoľvek atómom nášho vesmíru.

  • 30. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 814x
  • 2
Strach

Gleb Chesnokov

Strach

Každý z nás má pred čímsi strach. Strach nám zabraňuje uveriť, že na stretnutie s Božou milosťou nepotrebujeme námahu, prísnu disciplínu, ani pôsty, odopierania ani násilné konanie dobra. Ja viem, moje slová neznejú priveľmi milo, no predovšetkým chcem byť čestným a až potom úctivým.

  • 29. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 795x
  • 1
reklama
Okno pre dušu

Gleb Chesnokov

Okno pre dušu

Jeho svätosť každým rokom rástla. Nakoniec sa stal sám svätosťou. Svietila na jeho okrúhlej slovanskej tvári, liala sa z jeho zdvihnutých mávajúcich dlaní, krúžila neviditeľne ako biela holubica nad jeho hlavou. Keď tento nízky, zhrbený starček v zlatých rúchach stál v okne svojej pápežskej rezidencie, jemne kýval hlavou a podlomeným, slabým hlasom požehnával, u každého, kto to videl, sa ochromila duša. A niektorí v tento moment zrazu pochopili, že majú dušu.

  • 27. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 917x
  • 6
Katolícke noviny a ich vztáh k realite.

Gleb Chesnokov

Katolícke noviny a ich vztáh k realite.

"Čo vo vás evokuje Rusko? Veľkú krajinu, chudobu, zimu, hlad či extrémne rozdiely nielen v podnebí, ale najmä v ľudských životoch?

  • 23. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 976x
  • 27
Vždy je potrebné vedieť kedy sa etapa končí

Gleb Chesnokov

Vždy je potrebné vedieť kedy sa etapa končí

Ak tvrdošijne nástojíme na predĺžení času, ktorý práve prežívame, strácame šťastie a zmysel nasledujúcich etáp, ktorými musíme prejsť. Ukončovanie cyklov, zatváranie dverí, dokončovanie kapitol – nech už to nazveme akokoľvek – znamená nechať v minulosti momenty života, ktoré už skončili.

  • 14. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 985x
  • 0
Cítite sa bezpečnejší po vojne v Iraku?

Gleb Chesnokov

Cítite sa bezpečnejší po vojne v Iraku?

Pred tromi rokmi, v noci z 19. na 20. marca, sa začala vojna USA, Veľkej Británie, a iných spojencov proti Iraku. Argumentmi za dobro tejto vojny boli nasledujúce dôvody. Po prvé, jestvuje tam zbraň hromadného ničenia a to je hrozba pre celý civilizovaný svet. Po druhé, Irak podporuje terorizmus, konkrétne pomáha „Al-Kaide“. Po tretie, Irakom vládne tyran a je potrebné oslobodiť iracký ľud. Po štvrté, je potrebné v strede arabského sveta vytvoriť demokratický štát. A nakoniec po piate, ako dôsledok všetkého toho sa svet stane lepším: spokojnejším, menej nebezpečným a stabilným. Takže, vojna sa uskutočnila, bola vyhraná, teda aspoň prezident Bush vyhlásil ukončenie aktívnych vojenských operácií. Jednako len, ako sa dozvedáme teraz, v Iraku žiadna zbraň hromadného ničenia nebola, ani nie je. Faktom je, že Saddám Husajn a jeho režim boli skutočne zosadení, ale prevažná väčšina Iračanov aj doteraz volá tam pôsobiacich vojakov okupantmi. Ťažko možno povedať, že sa svet stal pokojnejším. Okrem toho, teroristické útoky pokračujú, výbuchy v Veľkej Británie, Miláne, rukojemnícka tragédia v ruskej škole. A to nie je všetko. Znovu sa rozhárajú ohniská vojny a terorizmu po celom svete. Teraz,

  • 13. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 265x
  • 10
Kto začne plakať, keď zomriete?

Gleb Chesnokov

Kto začne plakať, keď zomriete?

Môjmu kamarátovi sa narodil syn. Keď mi cez telefón nadšene rozprával o radostných pocitoch, spomenul som si na vetu z Dostojevského knihy „Malý hrdina“: „Ešte ako mládenec som od svojho otca počul slová, na ktoré nikdy nezabudnem: Synak, svet sa tešil z tvojho narodenia a ty si pri tom plakal. Preži život tak, aby svet plakal, keď ho naplnený radosťou, opustíš.“ Čo bude z tohto chlapca? Čo bude cítiť, keď urobí prvé životné kroky? Kvôli nenormálnym rýchlostiam moderného života sme prestali rozumieť svojmu pravému poslaniu. Dnes môže človek bez väčších ťažkostí vystúpiť na povrch Mesiaca, ale nenájde si čas, aby prešiel na druhú stranu ulice a zoznámil sa so svojim novým susedom. Môžeme odpáliť balistickú strelu na druhý koniec planéty, s prekvapujúcou presnosťou vypočítať jej trajektóriu, ale nenachádzame voľný čas ktorý by sme strávili so svojimi blízkymi a kamarátmi. Aby zostali v kontakte jeden z druhým, používajú ľudia e-mail, fax, mobilné telefóny, ale pri tom nikdy pred tým neboli natoľko rozdelení. Stratili sme základné ľudské vlastnosti a pravý cieľ života. Prestali sme prikladať dôležitosť skutočnej ľudskej čnosti.

  • 10. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 097x
  • 5
reklama
SkryťZatvoriť reklamu