Martina Chudá
Dedinka v údolí
Vrchy týčiace sa naokolo ako hradby, nedotknutá príroda vôkol, kľukaté malé cestičky ohradené domčekmi rôznych výšok, tvarov a farieb...
študentka žurnalistiky, ktorá sa cíti neisto bez pera v ruke Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vrchy týčiace sa naokolo ako hradby, nedotknutá príroda vôkol, kľukaté malé cestičky ohradené domčekmi rôznych výšok, tvarov a farieb...
Snáď každý z nás videl aspoň jednu časť z amerického rodinného sitcomu „Step by Step“. Svojho času bol veľmi populárny, čoho príčina je veľmi ľahká- ľudia sa totiž vžili so seriálovými postavami a príbehy z každodenného života si primeriavali k svojim vlastným strastiam, problémom, no úspechom a radovánkam zároveň.
Skúsená, múdra, rešpektovaná, vzorová, priam nedosiahnuteľná staršia časť populácie sa chcene, či už nechcene pod mladšími očami spoluobčanov mení skôr na tú senilnú, zastaranú, nudnú a nechápavú.. Že vraj.
Zápchy na cestách, vyberanie mýta, preplnené ulice ľudí dobrej nálady, hlasná hudba, vôňa cukrovej vaty, maškrty a maličkosti na každom kroku až vypadávajú zo stánkov, kolotoče vo víre farieb... tak takto sa Terchová každoročne v lete premení na nepoznanie.
Žeby dobrí ľudia ešte nevymreli? Nonsens? No zdá sa, že ojedinelé exempláre sa ešte stále pohybujú medzi nami smrteľníkmi.
hmm.. vôňa ríbezľového koláča a príjemný chládok po celom horúcom dni strávenom namáhavým leňošením u starých rodičov na záhrade. bezstarostný oddych, vôňa trávy a páľavy, jemný nerušený spánok a pokojní láskaví ľudia..
Čierno biely svet všade vôkol. Alebo len paranoja? Čiernobiele prechody pre chodcov, šachovnice, fotografie, spomienky, ponožky, slová, pocity, ľudia...
Po prebdenej bujarej noci nie je „nič“ krajšie ako prebudiť sa. Či už na susedovu vŕtačku, nespútanú nevoľnosť alebo nevedomosť orientácie... potom nasleduje ťažší úkon.
Teplý pocit, nie od spokojnosti či pomoci, ale od cigarety, ktorá sa dotýka pier čoraz viac intenzívnejší a pritom tak nežiaduc.
Je toľko názorov... Čerstvejšie alebo horúco? Biela alebo červená? Závraty z výšky alebo nevoľnosť z podzemia? Blonďatí milí „spolubývajúci“ alebo zarastení špinaví okupanti? Či jednoducho vlhká ťažká tmavá hlina alebo bičujúce plamene? Možno aj posmrtný život ( nová nádej prejavu ) alebo aj návrat v podobe duchov.
Bolesť rany štípe v očiach, Zápal trhá steny žíl, Všade samé stopy črepov, Kŕčovite hľadíš tmou.
A je to tu. Ďalšie ráno.. Snažíte sa rozlepiť si oči a vypnúť budík, no batéria mu dôjde skôr ako sa zmôžete na pohyb.. tak strašne by ste si chceli ešte pospať, aspoň chvíľku, no dobre viete, že ak prepadnete svojej lenivosti celý deň môžete znášať nepríjemné následky..
A je to opäť tu. Čas na zmenu. Magický zlom, ktorý nepísane diktuje snahu čo- to vylepšiť. Určite každý z nás už pocítil potrebu, či už vplyvom prostredia, atmosféry, vône okolia alebo vynúteného úsilia pozmeniť svoj životný štýl. Rok sa pomaly, ale iste blíži ku koncu a vyvoláva pocit opäť o rok staršieho a o nič viac skúsenejšieho ducha, ktorý sa schováva v hĺbke momentálne nášho podkopaného sebavedomia. Aké krásne dokážu byť sviatky pokoja a mieru. Človek má celý rok, celých tristošesťdesiatpäť dní na potrebné aj nepotrebné zaumienené zmeny, no aj tak sa k hlbšiemu prieskumu odhodlá až v posledné dni, ba horšie- posledné hodiny končiaceho sa roka.