Asi mám tento rok šťastie, ale celý predvianočný zhon ide akosi mimo mňa. Uznávam, chýbajú mi vianočné trhy, medovinka a mastné jedlá, ale na druhú stranu život na nórskom malomeste má svoju výhodu, úspešne sa vyhýbam davom ľudí v obchodoch.
Ďalšia správa z Nórska rozoberie miestne zdravotníctvo, nórske i slovenské balancovanie na hrane zákona a blížiace sa Vianoce.
V posledných dňoch na mňa akosi dolieha smútok za domovom. Chýbajú mi obyčajné veci, ako zájsť si s normálnymi kamarátmi na pivo, smiať sa na vtipoch ktorým rozumiem a len tak sa tešiť z toho, že mi všetci naokolo rozumejú.
Na nórskom území nič nové. Možno ma zaskočilo, koľko čerstvého ovocia sa tu na severe dá v lete kúpiť. A tiež sme absolvovali pár slovenských stretnutí.
Nejako sa stále sťažujeme. V zime, že je veľmi zima, v lete, že je veľmi leto. Ako povedala jedna moja známa, už sme príliš starí na zimu i leto, zostáva nám tešiť sa na jar a jeseň...
Viem, že máte na Slovensku asi iné starosti, ale možno padne vhod prečítať si nórsku spomienku na plavbu loďou po Oslofjorde.
Nórsko je krajina zasľúbená, demokratická a plná štrajkov. Za toho pol roka, čo sme tu, ich bolo najmenej desať. A ľudia sú na ne zvyknutí.
V najhlbšej podstate nič nové. Cez týždeň ráno do práce, poobede z práce, ak sa nám chce, tak potom nejaká kratšia cyklotúra, nejaká tá telesná a duševná potrava a hajde na lože. Víkendy sú o čosi zaujímavejšie...
Skúsim začať o počasí. Nejako blbne. Jeden týždeň sme mali ešte na záhrade sneh a ďalší nám už svietilo do bytu slnko tak prudko, že teplomer ukazoval skoro tridsať... Plus.
Vrátil som sa z aktívnej dovolenky a tak som v práci i po práci akýsi neaktívny, ale snáď nepotrvá dlho a vrátim sa do normálu života v Nórskom kráľovstve.
Najväčšou minulotýždňovou udalosťou na severe Európy bol prekazený štart veľkonočných dovoleniek mnohých Nórov. Štrajk SAS, čo je v tomto kráľovstve najvýznamnejšia letecká spoločnosť. V poslednej dobe sa ale veľmi nevyznamenala.
Minulý týždeň bol plný udalostí v tom našom krásnom kraji arktickom. Mesto Drammen, ktoré mi dáva prácu, prehralo, žiaľ, boj o ôsme najväčšie nórske mesto s akýmsi Sandnes...
Tak sa nám skončili olympijské hry. Nóri majú hlavu v smútku, lebo získali len dve zlaté a to je hanba, hlavne ak susedia Švédi ich majú kopu. A nám sa znova nepodarilo nabiť susedov Čechov v hokeji... Jeden by si myslel, že so zimnými päťkruhovými hrami odíde i zima, ale ona nie, koťuha...
Spravodlivosť musí byť a tak si dnes po domorodcoch podám prisťahovalcov. Spresním, po echtovných Nóroch prídu na rad tí slovenskí...
Asi by som nemal byť prekvapený. Však žijem takmer v Arktíde... Zajtra budú nórske noviny plné správ, ako to miestni cestári znova nezvládli. Tí sú asi rovnako zaskočení všade na svete...
