Dávid Králik
Asi je to blbosť,
ale vedeli ste, že...
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
"David! Help me!" kričí Kostas, skrútiac ruku akémusi cudziemu chlapovi.
"Debil!" pomyslím si, keď sa predo mňa v rannej zápche natlačí trolejbus...krok-sun...krok...môj neprítomný pohľad zablúdil smerom k tabuľke, s číslom pravidelnej linky, umiestnenej v zadnej časti vozidla...209...pocítil som triašku po celom tele a tiež výraznú nevoľnosť...
...vonku je krásne a kráčam zo školy a kdesi z diaľky sa ozve: Pán učiteľ, a tak sa otočím a pozriem tým smerom a vidím malú bodku ako mi zbesilo máva, a tak odmávam a kráčam ďalej a o malú chvíľu už ktosi fučí tesne za mnou a je to Nataška, malá dievčinka z 3.B, kde tento rok učím angličtinu a ona vraj už sa teší na zajtra, že či budem zas indiánska babička, že to bola sranda a ja na to, že zajtra máme miesto angličtiny výchovný koncert a ona, že to nevadí, veď máme ešte hodinu aj na budúci týždeň a ja na to, že jasné a po chvíli sa teda rozlúčime a ja sa cítim ešte smutnejšie, lebo je mi dosť ľúto, že budúci rok už takéto stretnutia nezažijem...ale čo je to v porovnaní s celým behom vesmíru, o jedného (m)učiteľa viac, alebo menej...venované všetkým (ktorí zostávajú)...
„Čo? Foto - maratón pre zrakovo handicapované deti a ich kamarátov? To akože vážne? Ale ako to môžu, veď majú zrakový handicap?“ „Od toho sú predsa na svete priatelia. Handicapované deti vytvoria dvojice so svojimi kamarátmi z bežných škôl, ktorí im na fotenie požičajú svoj pohľad na svet :o)))“ kedy? štvrtok 15. máj 2008, 14:00 - 18:00 kde? na dvore Základnej školy internátnej pre slabozrakých a nevidiacich, Svrčia 6 v Bratislave čo budeme robiť? maľovať na tvár, súťažiť v rôznych hrách, diskutovať s fotografmi, spoznávať nových kamarátov, spievať, bubnovať, šermovať, fotografovať a hlavne sa zabávať kto príde? deti zo ZŠI pre slabozrakých a nevidiacich, deti zo ZŠ Tbiliská 4 v Bratislave, deti z krúžku mladých fotografov, fotograf pán Miškovič alias Mišiak, pán Braier, pán Biháry, David Trčka, bubeník Tóno, chalani a baby z IMA Všetkých vás veľmi srdečne pozývameeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee. Ps:Veľká vďaka za pomoc a podporu pri realizácii „požičiavania pohľadu“ patrí: Fujifilm Slovakia, Nadačný Fond Slovak Telecom a nadácia Intenda. Ďakujeme ;o) Pps: Viac informácií o celej akcii nájdete na: http://www.inymiocami.sk/oakcii.html
A okrem tejto angličtiny, majú tie decká aj nejakú...na chvíľu sa zarazila, normálnu angličtinu? dokončila nesmelo Vierka, ktorá u mňa spolu s ďalšími dvoma spolužiačkami nastúpila na súvislú prax.
Tento živelný spôsob nácviku násobilky som zatiaľ testoval len v škole (tam to fungovalo perfektne :o), takže za použitie v domácom prostredí neručím :o)
Možno to znie neuveriteľne, ale aj taký tu už bol...dokonca som na moment zauvažoval o výpovedi...
Podľa informácií, ktoré som sa dozvedel v jednom článku, „americkí vedci zistili, že medzi najnebezpečnejších živočíchov na svete patrí medúza Chironex fleckeri, u nás nazývaná aj štvorhranka. Jej jed je taký prudký, že človek môže po stretnutí s ňou do sekundy zomrieť.“ Pozrime sa však na situáciu, keď sa s medúzou stretne malý škorpión...
Počas tých desiatich rokov, čo (m)učím, som v škole zažil všakovaké hodiny. Tá dnešná bola jedna z najťažších. Hovorili sme s deťmi o holokauste...
Bloody Pictures uvádza: Alternatívne blogostretko. Dej filmu: Vo štvrtok (1.februára) sa o 7:00 a.m. dvaja blogeri, Juro a Dávid, stretávajú pre vchodom do transfuziologickej stanice na Kramároch, aby tam svoje priateľstvo stvrdili krvou. Ps: Producenti filmu stále hľadajú ďalších účinkujúcich. Tak sa pridajteeeeeeeeeeeeeeee :o)))
V dňoch 14.-15. októbra 2006 sa uskutoční v športovej hale Elán na Bajkalskej ulici č.7. Bratislave, XXXI. ročník Memoriálu Ferdinanda de Martinengo v šerme fleuretom a kordom juniorov a junioriek, ktorý je súčasťou série svetových pohárov v disciplínach: fleuret juniori a juniorky, kord juniori a juniorky. Program počas oboch dní je nasledujúci: 8:30 hod. - zápasy v skupinách(muži), bezprostredne budú pokračovať zápasy priamej eliminácie 10:30 hod. - zápasy v skupinách(ženy), bezprostredne budú pokračovať zápasy priamej eliminácie cca. od 17:30 hod. semifinále, finále Účasť v tomto roku dosiahne nový rekord podujatia, keď je potvrdený štart 552 pretekárov a pretekárok z 29 krajín! Silu svetového šermu predstavujú výpravy Nemecka, Talianska, Ruska, Poľska, Ukrajiny a Maďarska, ktorým budú sekundovať jednotlivci z menších šermiarskych krajín. Šerm je prekrásny šport, ktorý milujem, preto vás všetkých srdečne pozývam, aby ste sa naň prišli pozrieť. (vstup je zdarma : ))).
...bol chladný február roku 2000 a ja som šiel za Marekom do nemocnice. V televízii išli správy, ktoré mi pripadali neskonale stupídne a my sme mlčky sedeli v tmavej izbe... Priniesol som Marekovi puding z nemocničného balkóna (dodnes si pamätám, že bol ružový)... Veľmi schudol. Mlčal. Keď som mu masíroval chrbát všimol som si veľké vypukliny na hlave...Napokon sa ozval: „Nemal by si chodiť tak často,“...ďalší deň ma už za ním nepustili. Vraj kvôli chrípkovej epidémii. Večer som šiel na basketbal aj s kamarátom Micom. Pred telocvičňou som sa zastavil v starej telefónnej búdke, aby som mu zavolal. Mico stepoval pred búdkou, lebo mu bola zima... Vytočil som číslo Marekovej izby, no ozval sa tam divný hlas, ktorý mi oznámil, že Mareka preložili na inú izbu... cítim sa ako hlupák. Vôbec mi to neklaplo. Asi som hlupák...na druhý deň ráno mi povedal lekár, aby som radšej zavolal k Marekovi domov...
Keď som bol zamlada ešte pojašený nevyskákaný zajac, varil som čínu, piekol koláče z kysnutého cesta... (When I was younger, so much younger than today...) Ale teraz... Nuž, je štvrtok dopoludnie, hádam tak desať, dva hladné krky na tom mojom...podotýkam tiež hladnom a ja si lámem hlavu, čo s obedom. Ak sa aj vy dostanete do podobnej situácie, mal by som jeden nápad.
Bola raz jedna skrutka a tá skrutka bola pevne uchytená v stene. Dlhé roky na nej viseli obrazy našich prezidentov. Až raz... Ktosi zvesil obraz štátnika, no skrutka márne čakala na nasledovníka. Žiaden sa nekonal a ona zostala sama uprostred ufúľanej steny. V tejto nelichotivej situácii zostala ešte pekných pár rokov. No potom...potom sa stal zázrak. Keď už ani nedúfala, zavesili na ňu...to je nádhera. V 3.B odo dneška visí na mieste, ktoré voľakedy patrilo výhradne hlavám štátu, obraz Barušky Algayerovej. Pre tých, ktorí máte doma, či na svojom pracovisku rovnako smutné a opustené skrutky, mám skvelú správu. Baruška má ešte mnoho ďalších prekrásnych obrazov a rada pomôže rozveseliť aj tú vašu skrutku. (t.č. domov : 02/45924252, mail: barborka@umenie.net : )
Najskôr len pocit, že toto by mohol byť ten pravý. Potom kopa, napohľad „nezmyselných“ činov, ktoré sa nedajú „rozumne“ zdôvodniť. Roztrasený hlas v telefóne. Prvý bozk. Vzrušenie pred každým ďalším stretnutím. A...láska. Áno, tak nejako to býva. A potom...
Je štvrtok večer a môj telefón vyzváňa každú chvíľu. Rodičia sú zjavne nervóznejší ako ich sotva deväťročné ratolesti : )...„Mám jej zbaliť aj pyžamo? Nie? Ja jej ho predsa len radšej zbalím. Tak ďakujem.“... „A čo budú raňajkovať? Nič?!? Aha, to bol iba žart. A čo teda?“... „A koľko tričiek bude moja dcéra potrebovať? Iba jedno? A nie je to málo? Nie, tak dobre“... Po úspešnom absolvovaní spomínaného „telemaratónu“ už nám nič nebránilo uskutočniť naše malé dobrodružstvo.