Dávid Králik
Je piatok večer...poprava skončila ešte pred siedmou...
Uprostred Bratislavy je malý dvor, na ktorom rástli obrovské, viac než päťdesiatročné, stromy...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Zo života
Dávid Králik
Prepáčte pán strom, sme len ľudia...
Uprostred Bratislavy je malý dvor a na ňom rastú (vlastne už len rástli) obrovské, viac než päťdesiatročné, stromy. Smiešne je, že tie stromy z ulice vôbec nie je vidno. Ukážu sa len tomu, kto odmieta povrchné poznanie a vstúpi dnu. Aké bolo moje sklamanie, keď som dnes namiesto majestátnych stromov našiel niekoľko vystrašených a zhrbených starcov a jeden plačúci pahýľ. Prisadol som si, lebo som mal akosi pocit, že sa za nás, chamtivých bláznov, musím ospravedlniť.
Dávid Králik
Vravíte, že dnešný deň bol nanič? Ste smiešni!
Našliapnutie na ľavú nohu, „Jordanovský“ odskok a čistý kôš zo „šestkovej vzdialenosti“. „Dnes mi to fakt ide,“ pomyslel si sotva pätnásťročný Peťo a spokojne sa usmial na spolužiačky, ktoré sa na nich, rovnako, ako po mnoho iných popoludní, prišli pozrieť.
Dávid Králik
...a naše deti tak dúfali...
Patríme medzi rodičov, ktorí deťom čítajú na dobrú noc. Dostali sa nám už síce zopárkrát rady, že čítanie je prežitok a oveľa pohodlnejšie a rovnako účinné je pustiť deťom rozprávku v televízii či z veže, no obaja neustále tvrdohlavo trváme na čítaní, pričom výber nechávame na deťoch. Tak tomu bolo i dnes.
Dávid Králik
Tento koncert je LIVE, žiaden zostrih : )
Príbehy, ktoré píšem na blog sú príbehmi, ktoré skutočne žijem. A predsa Dávid z príbehov nie som ja. Je to len istá časť zo mňa, upravená a zostrihaná v štúdiu tak, aby som vyšiel bez ujmy a so cťou. Tak ako speváci, ktorí nahrajú pieseň v štúdiu a potom ju prezentujú na playback. Dnes poruším nepísané pravidlo na blogu a napíšem čosi viac. Žiadna strižňa, žiadne korekcie, skrátka LIVE.
Dávid Králik
...samota...
Zamyslene sedel nad malým, poloprázdnym pohárikom. Bol to ešte len druhý, no už sa mu telom začal rozlievať príjemný hrejivý pocit šťastného zabudnutia. Odkedy začal viac piť, stačilo mu málo a bol úplne napitý. Odrazu sa postavil a spustil na celú krčmu: „Oni mi budú vravieť, že ja som nie kresťan.“ Jazyk sa mu plietol, sotva sa dali rozoznať slová, ktoré vychádzali jeho starých, bezzubých úst. „Najmenej päťdesiat ľudí mi dosvedčí, že som bol v nedeľu na omši!“ Teraz už kričal. „Babizne jedny...“ pomaly si opäť sadol.
Dávid Králik
Malá momentka zo školy v prírode
(Správa TASR: Podľa najnovších výskumov NASA, sa niekde v okolí Trenčianskych Teplíc nachádza bájny poklad Inkov.)Stojím s Veri v čarokrásnom lese, okolo nás pobehuje ďalších štyridsať krvilačných zlatokopov(zhodou okolností zároveň mojich žiakov : ) a uprostred tej šialenej honby za pokladom, mi zvoní mobil.
Dávid Králik
Mamušky, mamuľky, mamulienky, tak teda všetko naj...
Pred pár dňami sme mali s mojou triedou hodinu výtvarnej výchovy. „Dnes budeme robiť ilustráciu k povesti Dunajský orol, ktorej sme sa venovali počas hodiny čítania (medzipredmetové vzťahy, to teraz frčí : ), “ vravím a už - už sa chystám vysvetľovať techniku, keď sa zrazu ozve Nikolas z poslednej lavice: „Pán učiteľ a nemohli by sme urobiť blahoželanie mamičke ku dňu matiek?“ Usmial som sa a ponechal som voľný výber. Každý si mohol vybrať, či bude robiť ilustráciu, alebo blahoželanie. Takmer všetci robili blahoželanie : ). Milé mamičky, ak ste dokázali vychovať také úžasné dietky, nezostáva mi iné, len opäť zopakovať: „Ženy, sú jednoducho úžasné, priatelia!“ Blahoželám k vášmu veľkému dňu, milé mamičky.
Dávid Králik
V rómskej bránke bilo senegálske srdce
V celej Európe sa pravidelne organizujú futbalové turnaje pod spoločným heslom: Dajme rasizmu červenú kartu! Asi pred dvomi rokmi sa podujatie tohto typu konalo aj u nás, v Rači na ZŠ Tbiliská. Zišlo sa tu asi 100 hrania chtivých účastníkov z 15 krajín (cudzinci boli prevažne študenti, či pracujúci, momentálne pobývajúci na Slovensku :). Dopoludnia hrali deti, popoludní dospelí. Počas turnaja prebiehala zbierka na kvalitnejší vozíček pre malého Tiborka, kdesi z Dunajskej stredy a všetko išlo, takpovediac podľa plánu.
Dávid Králik
Keď zomrie elf, padá hviezda
Unavené oči už ledva udržím otvorené. Niet sa čo diviť, po štrnástich hodinách za volantom. Ešte päťdesiat kilometrov a som v Gdansku. „Hlavne nezaspi!“ neustále si opakujem, aj keď už únava prekračuje všetky hranice znesiteľnosti. Otváram všetky štyri okná a prúd čerstvého vzduchu ma preberá.„Zomrel,“ znovu a znovu vidím v myšlienkach zelený display svojho mobilu, na ktorom sa len pred pár hodinami objavila jednoslovná sms-ka. Často sme spolu hrávali „Dračí doupě“, samozrejme vždy až potom, ako sme skončili s domácimi úlohami. Doma ho volali Romanko. Mal rád počítač, les, akváriové rybky (raz sme si sľúbili, že sa spolu vyberieme do akvaristického obchodu...nestihli sme to...) Pre mnohých ľudí bol obyčajný malý tmavovlasý chlapec, no pre mňa zostane navždy veľkým elfským bojovníkom, ktorý nikdy nepoznal porážku. Vlastne raz áno. Non-Hodgkin...Do Gdanska som dorazil o druhej nad ránom. Na hoteli som sa zdržal sotva päť minút. Akosi som cítil potrebu ísť k moru. Bolo veľmi chladné a rozbúrené. Vyzul som sa a kráčal som vo vlnách. Nohy mi tŕpli od zimy. Nevšímal som si to a kráčal som ďalej.Odrazu som zastal. Hľadím na vlny, ktoré kdesi v diaľke obmývajú nohy jasnej hviezdnej oblohe
Dávid Králik
Keď človek neporuší predpis, musí tak urobiť Smrť
Mladá zamyslená žena pomaly dobalila cestovné tašky svojich dvoch ratolestí a odniesla ich na chodbu. Odkedy jej umrel manžel, nedokázala sa ponáhľať. Aspoň nie kvôli maličkostiam. Ešte čosi na zahryznutie a hor sa k rodičom na Moravu. „Smiešne,“ pomyslela si, keď prechádzali hranice, ešte pred nedávnom sme boli jeden štát a teraz musím cestovať do zahraničia, keď chcem ísť za vlastnými rodičmi.
Dávid Králik
Anjeli sú skutoční, dnes som s jedným telefonoval
Baruška je dievčatko s Downovým syndrómom. Teda vlastne inak. Začnime tým, čo je skutočne podstatné. Je to úžasne talentovaná, deväťročná maliarka.
Dávid Králik
Prečo sme dnes na čítaní vlastne ani nečítali
Kedysi dávno som na blogu spomínal, že vyžadujem, aby bol mobil počas hodiny vypnutý. Tak dnes, som toto nepísané pravidlo na čítaní porušil. A nebol som sám.
Dávid Králik
Keď strata znamená zisk
Hala plná až na prasknutie, no všade sa rozlieha úplné ticho. Všetky oči sa upierajú do stredu, k medenej planši, na ktorej nehybne stoja dve postavy, celé v bielom. „Pripravení? Vpred!“ zvolá rozhodca a obaja šermiari prudko vyštartujú.
Dávid Králik
Zelená, či tmavosivá, to je otázka
„Pán učiteľ, my máme dnes prvý nácvik na sväté prijímanie,“ oznamuje mi ktosi posmutne. Otočím sa a vidím hotovú kôpku nešťastia. „Nebodaj to dieťa ide na prijímanie z donútenia?“ prebleslo mi hlavou. Myšlienku som zahnal, no i tak mi to nedalo a pýtam sa: „A prečo ten nešťastný výraz?“ Razom prišla odpoveď: „Keď ja tam mám ísť sama, ale neviem, do ktorého kostola, lebo tu v Rači sú dva.“
reklama
Dávid Králik
Ako sme sa dostali od pôrodu až k sukničkárom : )
Vchádzam do triedy a práve včas. Deti rozdelené na dve skupiny, pomerne vážne diskutujú, či môže muž porodiť dieťa. Zjavne začali dnešnú debatu bezo mňa. „...a môže!!! Videl som to vo filme.“ kričí ktosi. „To je hlúposť. Kadiaľ by potom rodil?“ ozvalo sa viacero proti názorov súčasne. „Rozrezali by mu brucho,“ ozvali sa zástancovia rovnoprávnosti : ). „Tak hádam začneme pekne poporiadku a určite sa spolu dopracujeme k odpovedi na vašu spornú otázku.“ utíšil som rozbúrených diskutujúcich.
Dávid Králik
O tom, ako po prsiach prišiel na pretras sekt, ehm...vlastne sext
Keď sme minulý týždeň v piatok končili našu debatu o prsiach, ozvalo sa nesmelo útle dievčatko, sediace neďaleko katedry: „A čo je to sekt?“ „Sekt?“ vypliešťal som nechápavo oči. Čo má spoločné šampanské s prsiami, uvažujem potichu. „Teda vlastne sext,“ opravila sa víťazoslávne Lucka a ja som pochopil. „Ty myslíš sex. No, dnes už na takú obšírnu tému nemáme čas, ale na budúci týždeň, prečo nie,“ poviem a uľaví sa mi, lebo toto bude istotne tvrdší oriešok.
Dávid Králik
Ako bájny medveď malej Dianke pomohol
„Pán učiteľ, mama ma asi zabije,“ oznámila mi Dianka. Pozrel som na ňu spýtavo. „Kvôli tej dvojke z matematiky?“ „Nie. Ale zmizol mi mobil.“ „Ako to, zmizol?“ „No, dala som si ho ráno doma do tašky a už tam nie je.“ „Vieš Dianka, školské poistenie sa na také veci nevzťahuje,“ hovorím sucho. Dievča posmutnelo. „Uvidíme, čo sa s tým dá spraviť.“ usmial som sa. V triede som potom Diankiných spolužiakov informoval o tom, čo sa udialo. Prekvapili ma celkom milé a utešujúce slová. No tie ešte nič neriešili. Nebol som si istý, či niekto mobil vzal, alebo ho dievčinka jednoducho stratila cestou do školy (myslím, že mala pokazený zips na taške). „Chcem vás všetkých poprosiť, aby sme sa pokúsili pomôcť Dianke nájsť ten mobil. Ak ho niekto nájde, prineste ho. Zajtra uvidíme, čo ďalej.“ S tým som tému „mobil“ pre zatiaľ ukončil.
Dávid Králik
Ako učitelia prichádzajú o priateľov
Hádžem do tašky veci na futbal, ktorý mám s deckami v škole o necelú polhodinku. Keď vtom...zvoní telefón. Zbežne skontrolujem číslo, no na prvý pohľad mi nič nevraví. „Áno prosím?“ ohlásim sa oficiálnym tónom. „Pán učiteľ...“ plač. „Viete, my... my odchádzame,“ chvíľu počuť len ženin vzlykot. „Ale...prečo?“ vysúkal som zo seba. „Stalo sa niečo v škole?“ pýtam sa zmätene prehrabujúc mysľou posledných pár dní. „Nie, nie, len...manžel...no nič...“ ustavične sa ozýva jej plač, „chcem len...je mi to veľmi ľúto, boli ste fajn a bolo skvelé, že ste synovi tak veľmi rozumeli, ale...už budem musieť končiť, o chvíľu nám príde taxík. Tak len toľko, aby ste nás už zajtra v škole nečakali...“ položila. A ja ešte hodnú chvíľu nepohnute stojím a hľadím na hluchý telefón.
Dávid Králik
Ako sme absolvovali svadobnú hostinu skôr, než sme boli svoji
Písal sa rok 1998 a bolo príjemné sobotňajšie ráno. Vzduch voňal volebnou eufóriou zmeny k lepšiemu a ja som sa snažil o úhľadný uzol na kravate. „Ty brďo, ty sa budeš ženiť,“ hovorím si, no stále tomu akosi nemôžem uveriť. Chvíľu neprítomne hľadím do zrkadla, potom sa zvrtnem a zavolám na svoj babinec (mám dve sestry): „Tak kde to viazne?“ Namiesto odpovede som sa však dočkal niekoľkominútového chaotického buchotu, prerušovaného občasnými nadávkami. Konečne sme vyrazili. Netrvalo to dlho a vzrušene zvoním na dvere svojich budúcich svokrovcov. Otvoril mi sused a splietal čosi o zabuchnutých kľúčoch a o Barunke v šachte. Vošiel som nesmelo dnu a uvidel som svoju budúcu ženu. Teda, aby som bol presný, len časť jej šiat, ktorá trčal z vetracej šachty. Predstavil som si žehliacu dosku, na nej Barunku a pod ňou tridsať metrov hlbokú šachtu. Všetko sa so mnou začalo točiť.
