Dávid Králik
trenky s ružovými sloníkmi
"Stany? Mám. Spacáky? Mám. Karimatky? Mám. Práškový cukor? Mám. Gitaru? Kde je, do čerta, gitara? Jáj, veď tá už je dole. Dohody? Mám...."
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené

"Stany? Mám. Spacáky? Mám. Karimatky? Mám. Práškový cukor? Mám. Gitaru? Kde je, do čerta, gitara? Jáj, veď tá už je dole. Dohody? Mám...."

Nie, nemyslím tým situáciu, ktorá nasledovala po mojom zatknutí, keď som nelegálne sťahoval a šíril filmy na internete. Vtedy sme si to vysvetlili a všetko dobre dopadlo. Teraz to bolo celkom o inom. Keď si pomyslím, ako málo stačilo a nesedel by som...škoda reči.

Pred miestnosťou D3 sa tlačia desiatky študentov. "Dnes bude úspešný deň," pomyslela si a trochu sa upravila. Poobzerala sa, či tu nie je nik z organizátorov a v zápätí pristúpila k najbližším študentom, aby ich požiadala o vyplnenie osobných údajov za účelom projektu. "Dlho, strašne dlho im to trvá!" Nervózne sa znovu poobzerala.

Vonku mrzlo. Pozoroval som ruže a myslel na to, že im mráz pristane. Ľudia chodili nevšímavo okolo...blázni. Občas do mňa niekto nechtiac drgol a zašomral, aby som prepáčil. Vo vrecku sa mi rozvrešťal mobil. Bol čas ísť.

Vrátili sme sa z veľkého turnaja vo Francúzsku. Obvykle na turnajoch nechodievame po obchodoch, ale predsa len, bol to môj prvý výjazd podobného typu, tak som si chcel dopriať aspoň nejakú drobnosť. Vo výpredaji som si za pár drobných kúpil také super srandovné bermudy. Pestrofarebné a veselé.

...zvoní budík. Dezorientovane pozorujem miestnosť, aby som sa trochu spamätal. V rohu je kytica bielych ruží. Rýchlo sa pozriem na kalendár: streda 9.február 2000. Dnes mám presne 25 rokov a... a chystám sa na pohreb svojho najlepšieho priateľa, ktorý, ako som sa chvalabohu v noci dozvedel, vôbec nezomrel.

Bol to chlap v strednom veku, riadne zarastený, s polodlhými mierne sivými vlasmi. Už ich okolo neho prešlo najmenej tridsať. Študenti...asi vysokoškoláci. Niektorí ho ani neodzdravili..len sklopili zrak, alebo sa jednoducho pozerali iným smerom. Nebol to dobrý pocit. Ale našli sa aj takí, ktorí ho odzdravili a to bolo celkom fajn. Jeden z nich dokonca vytiahol dvojeurovku a vypýtal si časopis...Odrazu sa osmelil a vybral sa za skupinkou, ktorá ho práve míňala. Keď vstúpil sklenenými dverami, pocítil príjemné teplo... Miestnosť bola plná mladých ľudí...Začal spomínať, aké to bolo, kým..."Pane, tu nemáte čo hľadať!" oboril sa naňho vysoký štíhly muž. Všetky hlavy sa otočili smerom k dverám. Bezdomovec zneistel a vyšuchtal sa von. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal, no napokon sa osmelil a pokúsil sa znova vstúpiť. Mladý muž opäť zakročil, no tentokrát omnoho ráznejšie...

Tí ľudia sa celkom zbláznili. V piatok mi už od rána vyvolávali, zastavovali ma na chodbe, písali mailíky... Vraj: "Pán učiteľ, toto nemyslíte vážne, také hrúbky! Nehanbíte sa?" A ja na to, že nie.

Milý študenti vysokých škôl, dovoľte mi, srdečne vás pozvať na jednu skvelú akciu v Trnave. Drsné prekvapenie, súboj s birokratickým mamutom, ale aj veľa srandy a zábavi, na ktoré do smrti nezabudnete vám ponúka, po čase zase raz sa stretnuvšie, DuDaDa (Duo Daniel Hevier a Dávid Králik :)

Internet je skvelá vec. Online už vybavíme takmer hocičo. Môžeme uzatvárať obchody, absolvovať konferencie, nakupovať, predávať, priateliť sa, pohnevať sa, hrať sa, učiť sa...

Všetko je to o ničom. Nech sa človek snaží sebeviac, aj tak nakoniec zistí, že on sám nič nezmôže a že svet nepozná a ani nechce poznať novodobých hrdinov, ktorí by ho zachránili. Chce si len hniť a bežať v zabehnutých koľajách...jeden by sa na to...

Bol aspoň o hlavu vyšší odo mňa a hral basket. Aj ja som v tom čase hrával. A aj keď išlo len o hobby, nevedel som si predstaviť, že by som ho jedného dňa hrať prestal.

Róza: "Prečo sŕkaš tú polievku? Nesŕkaj!" Johny: "Ty nesŕkaš, ale poobzeraj sa okolo svojho taniera!" Róza sa poobzerá. "Tak vidíš," ukončí Johny debatu...

Neisto kráčam Obchodnou ulicou. Hlasy ľudí sa miešajú so zvukom opätkov, pravidelne klopkajúcich o chodník, zacengá električka. Pridám do kroku. Chcem vedieť, aké to je, keď..."Au," temer zvresknem, keď narazím pravým ramenom do akejsi dopravnej značky...

Šinul si to autom popri električkovej trati. Na semafore naskočila oranžová. Vyhodil rýchlosť a začal postupne spomaľovať. Zastal a znudene pozoroval okolie. Na zastávke postávali dve staršie dámy a jedna mladá, neveľmi sympatická, odfarbená blondína.

Do poslednej chvíle som veril. Bola to bláhová myšlienka, že by sa predsa len mohli ešte dohodnúť. Vláda padla...Čo len teraz budem robiť...

Aj keď som už nejaký čas mimo školy, stále to v hlave pracuje tak po učiteľsky a objavujú sa nové nápady (poprípade sa len vynárajú tie staré :). Preto som sa rozhodol pridať na svoj blog rubriku - Nápadník. Táto rubrika je určená prioritne pre učiteľov, poprípade akčných rodičov, ktorí by chceli doma trápiť svoje ratolesti nejakým zábavným spôsobom. Nebudem tu riešiť žiadne problémy školstva ani poryvy mojej duše z bicykla :), takže pre nezainteresovaných odporúčam ani neotvárať :) Začnime teda nedeľným obedom a čítaním.

Nie je to tak dávno, čo som napísal, že by som odbory hnal svinským krokom, ak by som bol jedným z učiteľov. Dnes, po zistení nových okolností, by som sa rád odborom ospravedlnil.

Na olympiáde v Mníchove mala na krku visačku s chlapskou fotkou...napriek tomu, že ju niektorí tréneri označovali ako šermiarku so zlou technikou, v Taliansku získala ocenenie ako najtechnickejšia šermiarka turnaja...Bratislavu si vybrala preto, aby ju nezničili pražské dievčatá...

"Ja by som to takto neriešil. Jedna vec je estetika, ale ak tam dáš príliš okrasné písmo..." podišiel k baneru začal horlivo gestikulovať, pričom pokojne vysvetľoval: "Dominika, pozri sa sem. Štandarné písmo je na takýto typ oznamu omnoho vhodnejšie." "Nechceš si sadnúť za ten počítač ty? Ja sa na teba vôbec nenahnevám!" Jej zvýšený a zosilnený hlas prezrádzal, že by sa predsa len nahnevať mohla.