Dávid Králik
Vy nepoznáte Maťa Chovanca ?!?
Maťko Chovanec je veľmi sympatický tretiak zo Žiliny. Je priateľský, rád pozerá telku a hrá futbal. Má kratšie hnedé vlasy, tiež hnedé oči a...a hlavne šibalský úsmev...
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené

Maťko Chovanec je veľmi sympatický tretiak zo Žiliny. Je priateľský, rád pozerá telku a hrá futbal. Má kratšie hnedé vlasy, tiež hnedé oči a...a hlavne šibalský úsmev...

Dnes, krátko po ôsmej, zadržala polícia SR učiteľa, ktorý nelegálnym spôsobom sťahoval a následne šíril filmy na internete. Ako ďalej uviedla pre Aktuality.sk hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR: „Zadržanému hrozí trest odňatia slobody až do výšky osem rokov.“

Na túto chvíľu decká čakali viac než pol roka ..."Ušný maaaaaaaaaaz," kričí ktosi a nadšenie triedy je nepopierateľné :)

"Dnes máme na programe matematické operácie. Respektíve ich poradie. V podstate je to veľmi jednoduché," začal som a v tvárach detí bolo jasne čitateľné, že "Zase raz nuda..." "Upracte si túto lavicu," dodal som a obraz dokonalej nezáživnosti bol na svete.

Prudko sa rozpršalo. Ľudia v panike zmizli v bránach a malých obchodíkoch širokej ulice...tá náhle ostala tichá a opustená...len kvapky dažďa, dopadajúce na nemý chodník, bubnovali na poplach...

tvrdí kontroverzný učiteľ Mgr.Dávid Králik v exkluzívnom rozhovore, poskytnutom kovbojovi z blogu.sme.sk... Dávid, na verejnosti známy najmä svojimi hodinami, doslova nadupanými zážitkovými aktivitami, pred pár týždňami zo školy odišiel. Človek, ktorý školou dlhé roky doslova žil, zo dňa na deň zmenil pôsobisko. Prečo? Podľahol moci peňazí? Vyhorel? Alebo mu to jednoducho prišlo ako dobrý nápad?

"Ahoj Dávid, to som ja, Viera. Chalani dnes popoludní riešili tú power pointovskú prezentáciu k dobrovoľníctvu. Chceli tam dať nejaké videá, ktoré našli na internete, ale vraj to nejde," hlásila mi v telefóne Leoškova mamina. "To neexistuje!" zvolal som "Ako to myslíš, že to nejde?!? To musí ísť!"

Kde je príčina takejto situácie? Ide o demotivovanosť učiteľa? Alebo nebodaj o jeho nedostatočnú kvalifikovanosť? Ktoho vie...

"Decká, toto mi doma ostalo a neviem, čo s tým," zahlásil som počas prestávky znudene. Decká stíchli. Veci, ktoré už som nepotreboval, ich zjavne zaujali.

"Poslal som vám do mailu link na školu hrou. Kto bude mať hotové cvičenia z učebnice, môže si to otvoriť a precvičiť si vybrané slová," oznámil som predvčerom na slovenčine a nechal decká v kľude pracovať.

"Dnes sa opäť budeme venovať dôvere," oznámil som deckám, nastúpeným v neporiadnom rade. "Zase plachta?" spýtali sa viacerí, neskrývajúc svoje nadšenie. "Nie, nie, dnes som plachtu nechal doma. Ale mám tu špongiu," zahlásil som a zatváril sa záhadne.

"Keď som ešte robil závozníka a rozvážal pivo..." "Čo? Dávid, ty si rozvážal pivo???" ozval sa značne prekvapene ktorýsi zo štvrtákov :). "Jasné. Strakonický nektar! Takže. Keď som ešte rozvážal pivo, boli dni, keď som mal tri, či štyri obedy denne. Vždy, keď sme niekde priviezli sudy a bolo treba ich aj uložiť, pomohli sme, a tak nás počastovali. Skoro ráno väčšinou kávou, no a od tej jedenástej obedom." "Dávid? Ale veď máme teraz vedy!" "Jasné, že máme vedy. Vezmite stoličku a poďme von."

"Dávid? Keby sme neposlúchali, tak nám dáš poznámku? A keby to nepomohlo, vezmeš nás k pani riaditeľke? A keby to stále nepomohlo, dajú nás do inej školy? A keby sme stále neposlúchali, pôjdeme do väzenia? A keby ani to nepomohlo? Čo by s nami urobili potom?"...Krátka úvaha jedného môjho žiaka, ktorá ma priviedla k...

"Dávid a môžeme si pri preberaní vysvedčení požičať rebrík?" spýtal sa ktosi a ja som pokrútil hlavou. "Tak aspoň...postaviť sa na stoličku...prosím." Aj to som zamietol so zdôvodnením, že by sa im mohlo niečo stať, a teda by takýto počin bol v rozpore s pravidlami BOZP. "Metla," zvolal niekto a niekoľkí žiaci okamžite vyrazili do miestnosti v strede chodby, kde sú uložené pracovné pomôcky na upratovanie.

"Nech sa páči," vravím na začiatku etiky a so škodoradostným úsmevom podám deckám papierik s nasledujúcim odkazom: "_._ /._/_ _../_../_._ _//._ _./._./_ _ _/_.../._.././_ _//_ _/._//._./.././..././_./.././/"

Ako vravieva môj kamarát Peterko, každý z nás má niekedy strach...tak prečo by som mal byť práve ja výnimkou? Ale aby som nechodil okolo horúcej kaše...dnes som sa v triede pár sekúnd bál...

Neviem, ako sa to robí teraz, lebo výtvarnú výchovu našťastie neučím, ale keď som bol ešte školákom, každá "výtvarka" končila tým, že sme svoje práce poukladali na zem do prednej časti triedy. Tam sme si ich všetci poobzerali za súčasného (niekedy nie príliš lichotivého) komentára pani učiteľky. Dnes som sa dostal do prekérnej situácie. Ušla sa mi totiž úloha sudcu - porotcu a mal som po zhliadnutí projektov ponúknuť ich univerzálne a spravodlivé hodnotenie a nadôvažok ešte vybrať víťaza.

Bol som prvák. Písal sa rok 1981 a ja som dostal svoje prvé vysvedčenie. Počiatočné nadšenie vystriedal smútok a sklamanie. Mal som na vysvedčení veľkú dvojku. Okrem mňa bol už iba jeden chlapec, ktorý dopadol rovnako. Obaja sme boli do budúcna jasnými adeptmi na slabo prospievajúcich (resp. neprospievajúcich) žiakov tejto triedy.

"Dávid, prečo sa neprihlásiš do Superstar? Veď celkom dobre spievaš," spýtali sa ma decká v triede. " Ale ja som sa do Superstar prihlásil," odpovedal som popravde :o). "A bol som Superstar...

"Štvrtáci sexujú, štvrtáci sexujú," ozývalo sa chodbou a pred štvrtáckou triedou sa objavil hlúčik zvedavcov, ktorí sa nie a nie rozísť, ani po opakovanom upozornení učiteľkou. Cez veľké presklené okno sledovali každučký pohyb svojich starších spolužiakov. A že sa bolo na čo pozerať!