Dávid Králik
Ak nechceš nahnevať Boha, vzlietni!
Mladý kňaz, s plachým úsmevom, skromne vykročil k oltáru. V kostole zavládlo hrobové ticho. Všetci tí ľudia čakali na jeho slová. Slová, ktoré mu požičiaval sám Boh. Slová, ktoré ich znovu a znovu vyliečili z ich chorôb a trápení. Keď začal odriekať modlitbu, celý kostol akoby žiaril neuveriteľne jasným a čistým svetlom. Atmosféru v kostole možno vystihnúť len jediným slovom. Láska. Omša skončila a ľudia sa s vďakou v srdciach rozchádzali domov. Až napokon zostal mladý kňaz v kostole úplne sám. Opäť pristúpil k oltáru pokľakol a začal plakať...

