Dávid Králik
Moja malá útecha pre anglických turistov : )
Sedím v aute, blížim sa k prechodu pre chodcov a z reproduktorov sa ozýva: „...více méně se to dobře vyvíjí, život je návykovej a někdy zabíjí...“. Už z diaľky spozorujem chodca a tak vyhodím rýchlosť. Postupne pribrzďujem až úplne zastanem niekoľko metrov od prechodu. No deduško, opierajúc sa o palicu, akoby si môjho počínania vôbec nevšimol. Mierne som sa uklonil a mávnutím ruky naznačujem, že môže prejsť. Stalo sa niečo, čo som nečakal. Starček sa usmial, tiež sa mierne uklonil a podobne nonšalantným pohybom ukázal, že prednosť mám ja. Obaja sme sa na seba usmievali a hľadeli si priamo do očí.

