Dávid Králik
Povedzme, že zajtra zomriem
Nie, nie, nebojte sa. Nepomýšľam na sebevraždu. Len som spravil taký pokus.
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Dávid Králik
Prečo sme dnes na čítaní vlastne ani nečítali
Kedysi dávno som na blogu spomínal, že vyžadujem, aby bol mobil počas hodiny vypnutý. Tak dnes, som toto nepísané pravidlo na čítaní porušil. A nebol som sám.
Dávid Králik
Ťažký život playboyov, alebo bozky, ktoré pália
Náš kamarát Sergej (čítaj Maťo) je playboy. Niežeby bol oslnivo krásny, to nie, ale má v sebe čosi, čo nenechá chladným žiadne ženské srdce v okruhu niekoľko sto námorných míľ : ).
Dávid Králik
Aj bezdomovci majú zmysel pre humor
Vychádzam zo školy zároveň s hlúčikom detí. „Doviii...“ ozýva sa z viacerých úst. „Majte sa, banda nepodarená,“ odpovedám a pridám do kroku. V tej chvíli však moju pozornosť upútajú dvaja malí šibali, ktorí sa plížia sotva pár metrov predo mnou. Prvý z nich bol tmavý a mal okrúhle okuliare. Ten druhý bol o čosi nižší a ryšavé vlasy mu doďaleka žiarili. Pričupení sa dostali až k múriku, ktorý obkolesuje naše školské smetné koše. Až teraz som si všimol, že z opačnej strany stojí postarší prešedivelý bezdomovec v staromódnom hnedo-sivom plášti a prehrabáva odpadky. Chlapcov si zatiaľ zjavne nevšimol.
Dávid Králik
Keď strata znamená zisk
Hala plná až na prasknutie, no všade sa rozlieha úplné ticho. Všetky oči sa upierajú do stredu, k medenej planši, na ktorej nehybne stoja dve postavy, celé v bielom. „Pripravení? Vpred!“ zvolá rozhodca a obaja šermiari prudko vyštartujú.
Dávid Králik
Tomu neuveríte, stretol som skutočného rytiera, včera v električke
Trmácam sa starou električkou naprieč celým mestom. Rača – Dúbravka, riadna štreka, plná vŕzgania, mykania a hegľovania, obohatená o občasné nadávky spolucestujúcich. Skrátka, romantika na pohľadanie : ). Kdesi pri Tescu, pristúpil mentálne retardovaný muž v strednom veku. Postavil sa k predným dverám, neisto pozoroval okolie a častoval prekvapených nastupujúcich hlasnými pokynmi: „Postúpte ďalej do vozidla! Tam si sadni! Choď dozadu...“ Zjavne sa necítil dobre, keď bol niekto v jeho blízkosti.
Dávid Králik
O článkoch, ktoré podľa mňa nepatria na strom.
Tento príbeh sa ne/odohral v jednom malom lesíku, kde žilo mnoho zvieratiek. Zvieratká to boli zvláštne, lebo okrem svojich každodenných povinností, keď sa vlk snažil zožrať zajaca, či bobor dumal nad novou hrádzou, písali svoje zážitky na spoločný strom s latinským názvom „webusblogusvulgaris“ (vulgaris - rozumej obyčajný : ). Na strome sa denne objavovalo množstvo príbehov, i reakcií na ne. Dobré príbehy sa striedali s tými horšími, negatívnu kritiku v diskusii striedal pozitívny aplauz. Jedného dňa sa však stalo čosi, čo mnoho zvieratiek pobúrilo. Prišla ku stromu lasička a napísala o sebe, že sa jej páčia mláďatká ostatných zvierat, a že nevidí nič zlé na tom, keď ju ich mláďatká vzrušujú. Aby ste mi dobre rozumeli, aj ostatné zvieratká majú rady mláďatká a sú s nimi šťastné! Dokonca sa zabávajú aj s mláďatkami od susedov, ale prežiť vzrušenie pri pohľade na ne ?! Už len pri tej predstave sa nejednomu z nich zdvihol žalúdok.
Dávid Králik
Zelená, či tmavosivá, to je otázka
„Pán učiteľ, my máme dnes prvý nácvik na sväté prijímanie,“ oznamuje mi ktosi posmutne. Otočím sa a vidím hotovú kôpku nešťastia. „Nebodaj to dieťa ide na prijímanie z donútenia?“ prebleslo mi hlavou. Myšlienku som zahnal, no i tak mi to nedalo a pýtam sa: „A prečo ten nešťastný výraz?“ Razom prišla odpoveď: „Keď ja tam mám ísť sama, ale neviem, do ktorého kostola, lebo tu v Rači sú dva.“
Dávid Králik
Keď posledný most zhorí
(Táto báseň, je vlastne pieseň : ) Pretvárke prázdnych krás sa podávam, s úsvitom večne spolu, no na veky vekov každý sám. Ja už nechcem plávať, vo víne hlučne sa utopím, netúžim vedieť prečo, chcem vedieť iba s kým.
Dávid Králik
Ako sme sa dostali od pôrodu až k sukničkárom : )
Vchádzam do triedy a práve včas. Deti rozdelené na dve skupiny, pomerne vážne diskutujú, či môže muž porodiť dieťa. Zjavne začali dnešnú debatu bezo mňa. „...a môže!!! Videl som to vo filme.“ kričí ktosi. „To je hlúposť. Kadiaľ by potom rodil?“ ozvalo sa viacero proti názorov súčasne. „Rozrezali by mu brucho,“ ozvali sa zástancovia rovnoprávnosti : ). „Tak hádam začneme pekne poporiadku a určite sa spolu dopracujeme k odpovedi na vašu spornú otázku.“ utíšil som rozbúrených diskutujúcich.
Dávid Králik
Keď otlaky na zadku prinášajú pokrok
Dnes moji žiaci spravili na slovenčine aspoň desať drepov. A na matematike? Tam ich bolo hádam ešte viac. Nie, nie, nejde o žiadne fyzické tresty : ), len som sa bol v rámci zvyšovania mojej odbornej spôsobilosti pozrieť na hodinu svojej kolegyne. Že nerozumiete? Rád vysvetlím : )
Dávid Králik
Ako to je, keď mesiac zistí, že nie je Slnkom
Teplá letná noc, plná hviezd a vône suchej trávy. Postávam neďaleko zastávky „nočáku“ a pofajčievam. Sotva niekoľko metrov odo mňa stojí skupinka „skínov“, pohoršených mojimi dlhými vlasmi, roztrhanými „džínsami“ a menčestrovým sakom. Nevenujem im veľkú pozornosť. Pomaly, s privretými očami, vdychujem modrastý dym krátkej „LM-ky“. V tom prichádza nečakaný úder do žalúdku. Skôr, ako som sa stihol spamätať, príde ďalší a potom ešte jeden. K úderom pribudli kopance a je ich toľko, že sa už ani nesnažím brániť.
Dávid Králik
„Tož dámy, ide sa do vinárne ?“ alebo „To je ale nuda...“
Je sobota, takmer pravé poludnie. Bojová úloha od našej maminy znie: „Utekajte do obchodu kúpiť nejakú dobrotu na popoludnie. Ja tu zatiaľ bleskovo povysávam.“ Nuž, rozkaz je rozkaz. Dal som nastúpiť svoju rotu (Viki a Veri) a vyrážame. Prešli sme sotva zopár metrov, keď nás upútala hlučná skupinka zrelých sedemdesiatnikov. Vibramy, trištvrťové nohavice a hrubé podkolienky prezrádzajú, odkiaľ partia prichádza. „V tomto veku behať po kopcoch, to je špica,“ pomyslel som si. Muži boli galantní a dámy rozšafné. Skrátka nálada ako sa patrí. Odrazu sa jeden prešedivelý starček hlboko ukloní a zvolá: „Tož dámy, ide sa do vinárne?“ V tej chvíli sa spomínané dámy razom zmenili na nesmelé „šestnástky“ s plachým úsmevom na perách, ktoré si nie sú isté, či ich za toto malé dobrodružstvo nebude doma čakať riadny výprask.
Dávid Králik
O tom, ako po prsiach prišiel na pretras sekt, ehm...vlastne sext
Keď sme minulý týždeň v piatok končili našu debatu o prsiach, ozvalo sa nesmelo útle dievčatko, sediace neďaleko katedry: „A čo je to sekt?“ „Sekt?“ vypliešťal som nechápavo oči. Čo má spoločné šampanské s prsiami, uvažujem potichu. „Teda vlastne sext,“ opravila sa víťazoslávne Lucka a ja som pochopil. „Ty myslíš sex. No, dnes už na takú obšírnu tému nemáme čas, ale na budúci týždeň, prečo nie,“ poviem a uľaví sa mi, lebo toto bude istotne tvrdší oriešok.
Dávid Králik
Ako bájny medveď malej Dianke pomohol
„Pán učiteľ, mama ma asi zabije,“ oznámila mi Dianka. Pozrel som na ňu spýtavo. „Kvôli tej dvojke z matematiky?“ „Nie. Ale zmizol mi mobil.“ „Ako to, zmizol?“ „No, dala som si ho ráno doma do tašky a už tam nie je.“ „Vieš Dianka, školské poistenie sa na také veci nevzťahuje,“ hovorím sucho. Dievča posmutnelo. „Uvidíme, čo sa s tým dá spraviť.“ usmial som sa. V triede som potom Diankiných spolužiakov informoval o tom, čo sa udialo. Prekvapili ma celkom milé a utešujúce slová. No tie ešte nič neriešili. Nebol som si istý, či niekto mobil vzal, alebo ho dievčinka jednoducho stratila cestou do školy (myslím, že mala pokazený zips na taške). „Chcem vás všetkých poprosiť, aby sme sa pokúsili pomôcť Dianke nájsť ten mobil. Ak ho niekto nájde, prineste ho. Zajtra uvidíme, čo ďalej.“ S tým som tému „mobil“ pre zatiaľ ukončil.
reklama
Dávid Králik
Ako učitelia prichádzajú o priateľov
Hádžem do tašky veci na futbal, ktorý mám s deckami v škole o necelú polhodinku. Keď vtom...zvoní telefón. Zbežne skontrolujem číslo, no na prvý pohľad mi nič nevraví. „Áno prosím?“ ohlásim sa oficiálnym tónom. „Pán učiteľ...“ plač. „Viete, my... my odchádzame,“ chvíľu počuť len ženin vzlykot. „Ale...prečo?“ vysúkal som zo seba. „Stalo sa niečo v škole?“ pýtam sa zmätene prehrabujúc mysľou posledných pár dní. „Nie, nie, len...manžel...no nič...“ ustavične sa ozýva jej plač, „chcem len...je mi to veľmi ľúto, boli ste fajn a bolo skvelé, že ste synovi tak veľmi rozumeli, ale...už budem musieť končiť, o chvíľu nám príde taxík. Tak len toľko, aby ste nás už zajtra v škole nečakali...“ položila. A ja ešte hodnú chvíľu nepohnute stojím a hľadím na hluchý telefón.
Dávid Králik
Vybrané slová bez (m)učenia : )
Nikdy som nepatril medzi triednu elitu a vybrané slová...nuž tie boli pre mňa riadnym úskalím (mechanické bifľovanie, to nie je nič pre mňa). Nerád to takto verejne priznávam, no ešte ani v čase svojich pedagogických začiatkov, som ich nevedel všetky vymenovať. Ja viem, čo si o tom asi myslíte a hanbím sa za to, ale teraz je všetko inak. Rozhodol som sa tento svoj neduh odstrániť raz a navždy. A čo viac, rozhodol som sa pomôcť všetkým, ktorí rovnako narážajú na vlnách našej ľúbozvučnej slovenčiny na nebezpečné koralové útesy zvané – Vybrané slová.(Tento článok obsahuje text piesne – The song of the vybrané slová, akordy na gitarový sprievod ako i link na web, kde je uložená nahrávka.)
Dávid Králik
Ako sme absolvovali svadobnú hostinu skôr, než sme boli svoji
Písal sa rok 1998 a bolo príjemné sobotňajšie ráno. Vzduch voňal volebnou eufóriou zmeny k lepšiemu a ja som sa snažil o úhľadný uzol na kravate. „Ty brďo, ty sa budeš ženiť,“ hovorím si, no stále tomu akosi nemôžem uveriť. Chvíľu neprítomne hľadím do zrkadla, potom sa zvrtnem a zavolám na svoj babinec (mám dve sestry): „Tak kde to viazne?“ Namiesto odpovede som sa však dočkal niekoľkominútového chaotického buchotu, prerušovaného občasnými nadávkami. Konečne sme vyrazili. Netrvalo to dlho a vzrušene zvoním na dvere svojich budúcich svokrovcov. Otvoril mi sused a splietal čosi o zabuchnutých kľúčoch a o Barunke v šachte. Vošiel som nesmelo dnu a uvidel som svoju budúcu ženu. Teda, aby som bol presný, len časť jej šiat, ktorá trčal z vetracej šachty. Predstavil som si žehliacu dosku, na nej Barunku a pod ňou tridsať metrov hlbokú šachtu. Všetko sa so mnou začalo točiť.
Dávid Králik
Doprajme deťom v nedeľu pred obedom MAŠKRTU, prosím
Áno, áno, viem, že to je nezdravé, ale ono je to trochu inak. Všetko vysvetlím. Keď sme nedávno zabudli (no dobre mamina, ja som zabudol) kúpiť zeleninu do nedeľňajšej polievky, nezostávalo iné, iba sadnúť do auta a vyraziť do najbližšieho hypermarketu. Okrem zeleniny som tam však našiel i kopec mladých rodín, sediacich v „in“ kaviarničkách aj s malými deťmi (a to bábätko v kočíku, spiace hneď vedľa svojej fajčiacej maminky....). No čo, i to je spôsob, ako tráviť so svojimi ratolesťami nedeľné predpoludnie.
Dávid Králik
O tom, ako to dopadne, keď si Martin robí prsia z coly
„Pán učiteľ, Martin si dával pod tričko fľaše a robil to.....“ „Prosím?“ nechápavo vypliešťam oči na stále viac sa červenajúcu Majku. „No, viete...“ Ticho. „Čo?“ pýtam sa ešte stále nechápavo. „No...“ „Robil prsia,“ Ozval sa znudene Danko z prvej lavice. Majka najskôr stuhla, no napokon zo seba vysúkala: „On to vyriekol!“ Než som stihol akokoľvek zareagovať, ozval sa opäť Danko: „Čo myslíš? Prsia?“ Teraz Majka vyskočila zo stoličky, ukázala na Danka, div mu ukazovák nezapichla medzi lopatky a zvolala: „On to druhýkrát vyriekol!!!“ Prišlo mi to celé veľmi komické, no podarilo sa mi zachovať vážnu tvár a navrhnúť deťom triednickú hodinu s témou „Prsia a my : )“. Prijali.
