Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Nie som pravidelnou diváčkou relácie Modré z neba. Včera som si ju však pozrela. Bez hanby sa priznám, že ma na to naviedol podvečerný Reflex, ktorého časť reportáže, ktorú som zachytila, ma tak "zobrala", že som z nízkych pohnútok zvedavosti zvolila v danú hodinu kanál Markízy.
Od rána sa sídliskom niesli akési hlasné divné zvuky. Nie je to však nič výnimočné a tak pár hodín som im nevenovala žiadnu významnú pozornosť. Slniečko začalo uplatňovať svoju moc a oprelo teplé lúče o balkón, práve tie ma vytiahli von. Hľadím z balkóna, padá mi sánka, prehĺtam naprázdno a chce sa mi plakať...
Prisahám si sebe samej. Som človek, ktorý si vždy (vlastne to slovko "vždy" po tomto zážitku stráca na význame) prečíta príbalový leták lieku, ktorý plánuje vložiť do úst. Raz som to neurobila a dobre som si to "odskákala". Som presvedčená, že takto neuvážene už do úst nikdy nič nevložím. Píšem, aby som varovala aj vás. Ak letáky zodpovedne čítate, tak môj príspevok nečítajte, nestrácajte zbytočne čas...
Chodím po byte a s hrúzou dookola konštatujem: "Mám pocit, že žijem v chlieviku". Uff, v paneláku zverinec, asi nie najlepší nápad. Ale čo už. Nejako som s tým už (takmer) zmierená, ale aj tak občas na mňa príde kríza a ja lamentujem, čoho som sa to (na staré kolená) dožila...
Sobota sa naštartovala. Taká obyčajná. Šedivé ráno rozbalilo šedivý deň. Po slnečných lúčoch ani vidu ani slychu, ako sa zvykne hovoriť. Na šťastie, že aspoň (zatiaľ) neprší. Je mi však jasné, že babie leto odovzdáva žezlo tej smutnejšej časti jesene. Od rána kujem plány, ako naložiť so šiestym dňom týždňa. Kujem, ale jeden mieni, manžel mení...
Možno patríte medzi tých, ktorí radi využivajú akciové ceny tovarov, možno si práve vtedy kúpite aj do rezervy. Možno patríte k tým, ktorí na ceny tovarov až tak nepozerajú. Prihovorím sa skôr k tej prvej skupine, lebo tej druhej to bude asi jedno.
Vďaka prechádzkam s Benym, ktoré majú svoje "pravidlá", postávam kade-tade a trpezlivo vyčkávam, kedy môj štvornohý zvedavec skončí ňuchanie, snorenie a bude ochotný znovu vykročiť. Nie raz sa tak nechtiac (prisahám, že nechtiac...) stávam špiónom rôznych situácií, rozhovorov, ktorých je na chodníkoch celkom dosť.
Bola som na prechádzke s Benym. Je pravdou, že ešte stále to zvykne vyzerať, že Beny je so mnou a nie ja s ním. Stane sa, že sa nevieme dohodnúť, ktorým smerom (a akým tempom) sa vybrať a tak si to musíme vydiskutovať. Po chvíľke znova vykročíme, zadarí sa, že aj rovnakým smerom, cha. Ale učíme sa... Nie o tom chcem však písať.
a ich prístupu k druhým... Vybrala som sa včera do Kauflandu. Potrebovala som drobný nákup, čosi z potravín, čosi z drogistického tovaru. V mojom zozname (priznám sa, že zvyknem ísť na nákup s papierikom, cha) bol aj WC-gél. Našla som za výbornú cenu, veľké balenie a pritom za 0,99 eur. Paráda, ale...
V ostatné dni som zažila dva príjemné "šoky". Je dojemné a povznášajúce presvedčiť sa, že stále sú medzi nami ľudia, ktorí prekypujú ochotou a rozosievajú dobré skutky úplne cudzím ľuďom.
