Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Ešte sa vrátim k tématike Vianoc. Trochu som na spomienkach utierala prach a na povrch vyplávala aj táto. Od malička sme doma mávali živý stromček. Zväčša to bola krásna borovica, občas však aj smrek, ktorý predovšetkým maminku, nikdy netešil. V teplej izbe zvykol spŕchnuť pár dní po Vianociach a ihličia bolo v izbe pomaly ako v lese. Už vtedy si smreky zarobili na moje nesympatie.
... a je mi úplne jedno, či sú práve "in" alebo nie. Móda zasiahla snáď všetky oblasti života. Ani Vianociam neudelila výnimku. Každý rok, v predvianočnom čase, sa dostane ku mne nejaký ten článok, relácia v telke, či pokec v rádiu na tému, aké Vianoce sú v daný rok "trendy". Aký stromček letí (tento rok vraj letia akési rohové či naopak zavesené), aké gule sú "in", aké farby sú tie správne. Biznis je biznis...
Boli sme s Benym na povinnej vychádzke. Počasie také, či onaké, musíme von. Priznám sa, že často sa musím premáhať, ale postupne si na tieto naše spoločné výjazdy zvykám. Aj dnes... Počasie v štýle "škoda psa von vyhnať", ale my dvaja sa hrdinsky rveme medzi nájazdmi vetra, pichľavých vločiek a sivotou dňa. Beny mi moc pozornosti nevenuje a tak si všímam "svet"...
či si ich chybu všimneme alebo nie. Sú si istí, že viac bude tých, čo si ju nevšimnú a tak sa im oplatí riskovať. Viem, sú to ostré slová, no prax ma často presviedča, že asi to tak nejako bude. Už som sa na podobnú tému raz rozpísala. V mojom hrnci to však zase vrie, tak ho musím otvoriť, aby mi to nevykypelo...
Pamätáte sa ešte na časy, keď ste drali nohavice či sukničky v laviciach základky? Pamätáte sa ešte na dátum Mikuláša, čo ste v triede stvárali, len aby sa neskúšalo? Tiež ste zdobili tabuľu a vypisovali na ňu kadejaké veršované prosby adresované vyučujúcim, za účelom obmäkčenia, aby v daný deň nerobili z katedry strašidlo? Dokonca ste vyskladali pani učiteľke balíček, len aby ste ju obmäkčili?
Komu by už len nebolo známe meno Edita Sipeky? Jej meno sa neomieľalo len v kruhu chudnutiachtivých dám, dokonca aj mnohých mužov, ale vďaka Petre Polnišovej, ktorá ju vo svojich komediálnych výstupoch vtipne parodovala, sa jej meno stalo známym aj medzi tými štíhlymi...
Včera sme sa rozlúčili s novembrom. Dnes sa prelaďujeme na nový mesiac, možno sa ešte dnes budeme v písaní dátumu mýliť. Prajem vám, príjemné stretnutie s prvým decembrom 2010, priatelia. Čas tak beží...
Tak vám poviem, že to, čo sa robí vonku nie je v súlade so psím, či vlastne... kostolným poriadkom. Narodil som sa v máji, už som vonku zažil kadečo, ale to, ako sa mení zem v týchto dňoch... to je fakt silná káva aj na mňa, o dva týždne sedemmesačné šteňa. Volám sa Beny, mnohí ma už poznáte.
Okolo šestnástej hodiny som prechádzala jedným dlhým chodníkom, takým, čo je rozdelený na dva pruhy. Jeden patrí chodcom, druhý cyklistom. Jeho atmosféra, v šedivý podvečer, mi akosi liezla pod kožu...
Každý z nás aspoň raz otvoril dvere nezvanej návšteve, tejto dáme, ktorá vlezie pod kožu, je neodbytná, húževnatá, protivná a drží sa nás ako pažravý kliešť.
Mám dojem, že som magnet na problémy. Často si ich síce priamo nespôsobím sama, ale spôsobia mi ich tí, pre ktorých sa ( pre realizáciu čohosi) rozhodnem(e). Neustále tápam v hľadaní odpovede na otázku, či problémy priťahujem ja, alebo oni mňa... Odpoveď neprichádza. Hoci, nikdy nekonám zbrklo, vždy, ak čosi plánujem (teraz bude reč o renovácii bytu), tak zvažujem, hľadám možnosti, vyberám potencionálneho realizátora. Napriek tomu to skoro nikdy nedopadne dobre... Pýtam sa prečo?
Kto by ju už nepoznal? Mňa sprevádza od detstva. Dobre si pamätám, ako mi z nej varievala maminka, či stará mama čaj, keď bolel žalúdok. Vtedy bolo pre mňa hrozné vypiť čo i len malú šálku tohto liečivého nápoja. Maminka vždy vymýšľala nové a nové finty, ako ju do mňa dostať. Hlt za maminku, hlt za tatulka, hlt za bračeka... a ja som pregĺgala a pregĺgala. Uľavilo sa mi vždy.
Už pri letmom listovaní časopisu harmonia upútali moju pozornosť obrázky črepníkov zavesených dolu hlavou... a v nich zasadené rastliny. Priznám sa, že kým som sa neskôr k článku nevrátila a neprečítala si ho, myslela som si, že ide iba o pokus o žart.
Ide o výpočet mesiacov. Viažu sa k dvom rôznym udalostiam. Tých 24 sa vzťahuje k môjmu chlpatému drobcovi, morčiatku Moruškovi a tých 6 zase k šibalskému Benymu. Hm, oslavujem (pre mňa) podstatné dni v živote môjho zverinca.
Kedysi stariny, nepotrebné veci, kadejaké opachy, dávno po svojej dobe aktuálneho používania, získavajú znovu na cene. Tá je omnoho vyššia ako cena, za ktorú si ju kedysi dávno, majitelia kúpili. Mnohé predmety získavajú na cene úmerne tomu, akú patinu na nich zanechal neľútostný čas...
