Jana Dratvová
Zachráň ma!
prosím...
Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Uff, je to tu! Astronomická jeseň práve začala! Zatiaľ je to novorodenec, ktorý sa ešte stále priživuje na lete. O pár dní bude z neho batoľa, lezúň, či ako sa tomu v súčasnosti vraví, až sa postupne cez detské šibalstvá prepracuje do svojej dospelosti. Vtedy sa svojej moci ujme pevným žezlom.
Ja ako kedy, cha, závisí od situácie. Ale môžem povedať, že viac ju nemám rada ako mám. Skúsili ste si niekedy prejsť vlastný byt so zavretými očami? Skúsili ste v obchode zavrieť oči a nakúpiť? Skúsili ste niekedy zavrieť oči na chodníku a pritom rezko kráčať? Ja áno... nebol to dobrý pocit, naháňal mi strach. Strach, ktorý sa už kamarátil s panikou. Ani vo vlastnom byte som sa so zavretými očami necítila dobre. Ani v detstve som moc neobľubovala hru na "slepú babu".
Bolo to také zvláštne zoznámenie. Ležala som v nemocnici. Jedného rána, kráčajúc na raňajky do malinkej jedálne sa mi prihovoril starší sympatický pán. Akoby čítal v mojich očiach strach, žiaľ (okrem zdravotných problémov som sa spamätávala zo straty otca), nemohúcnosť a akúsi apatiu...
Neviem, síce som skúšala, navnadená receptami rôznych slávnych kuchárov, ale moje chuťové poháriky ich akosi odmietajú... A čo tie vaše?
Volám sa Beny. Práve zajtra oslávim štyri mesiace, k novej rodine som sa prisťahoval od Nových Zámkov a v Turci žijem necelý mesiac. Zistil som, že moja "panička" píše na blog a tak si ho tajne chodím čítať. Som trochu smutný, že o mne ešte nenapísala nič. Čosi o mne už padlo v diskusiách, ale to je všetko. A tak som sa rozhodol vziať veci do vlastných labiek a predstavím sa teda sám...
Sezam ( Sesamum orientale) poznáme vari všetci. Vegetariáni iste po ňom siahnu častejšie, ako my - mäsožraví, cha... Sezam si v každom prípade našu pozornosť zaslúži... Ak máte chuť a chvíľu času, nech sa páči, prečítajte si pár riadkov, venovaných práve jeho drobným semienkam.
Ako dieťa som nebola vedená k hubárčeniu. Dokonca aj teraz, keď už (dávno) držím opraty svojho života ja sama, nestala som sa oduševnenou hubárkou.
Ak by sa tvrdenia zakladali na pravde, tak sa zaiste schyľuje k druhej revolúcii v mojom živote. Prvú som zažila v roku 1989 a teraz v roku 2010 by bola tá druhá... Tentokrát by o svoju vládu prišli pracie prášky, mohli by sme povoliť opasky a prírode by sme sa mohli pozrieť priamo do očí bez pocitu viny...
Včera som pri Televíznych novinách, pri reportáži o malom Dávidkovi neudržala slzy a jeho silný príbeh so mnou poriadne "zamával".
Kochala som sa pohľadom na balkónové muškáty. Zrazu som v jednom truhlíku zbadala ďatelinku. Okamžite som natiahla ruku, že ju odtrhnem môjmu morčiatku Moruškovi, miluje ju. V tom ma čosi popálilo a ja som použila nie moc vábne slovo. V prvý moment som myslela, že som si porezala ruku.
V článočku "Písmenkové kvetiny pre dušu" som si dovolila predostrieť milému čitateľovi blogu jeden príbeh, ktorý ma v spomínanej knižke veľmi oslovil.
Práve som sa vrátila z balkóna. Vyliezla som, lebo ma zaujalo, že sídliskom sa tmolí nezvyčajne veľa ľudí. Psíčkari, mamičky, oteckovia s deťúrencami, starší ľudia...
V ostatné roky sa zo mňa stala pravidelná návštevníčka knižnice. Čítam rada a kupovať si pri dnešných cenách nové knihy je dosť náročné. Nakoľko som sa stala človekom bez príjmu, rozhodla som sa "šetriť" a tak mi požičiavanie kníh veľmi vyhovuje. Neraz, keď prídem do knižnice, nemám ani tušenie, akú knihu vezmem do ruky, aký poklad si prinesiem domov.
Myslím, že škorica sa nájde v každej domácnosti a tak každý pozná jej príjemnú, sladkastú, drevitú arómu, chuť s podtónom rasce a citrusov. Mnohí spomíname na jablčník starej mamy, ktorý tak nádherne voňal práve škoricou. Možno ho pečiete doteraz podľa jej receptu. Viete si v tento moment predstaviť vôňu Vianoc? Ak áno, iste sa vám vybaví aj vôňa medovníkov, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je práve škorica...
Stretla som dnes po dlhšej dobe jednu známu. Nepoznám rok jej narodenia, no tipujem, že jej rodný list je od toho môjho starší asi o desať rokov, možno viac, ale to nie je dôležité...