Predseda Slovenskej asociácie zrakovo postihnutých športovcov (SAZPŠ), zvolený 8. decembra 2018, poslanec Obecného zastupiteľstva v Rosine, zvolený 10. novembra 2018, učiteľ náboženskej výchovy v ZŠ s MŠ Rosina, inak teológ a obyčajný pútnik, ... ktorý iba prechádza po tejto zemi a hľadajúci pravdu o sebe a o živote, nadovšetko to, čo je krásne, dobré, zmysluplné a hodnotné pre spásu duše - vlastnej i jemu milovaných osôb ... na pozemskej ceste smerujúcej do večnosti. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zelený štvrtok je pre veriacich kresťanov katolíkov spomienkou na ustanovenie sviatosti lásky – Eucharistie a tiež sviatosti služby, teda sviatosti kňazstva. Obe sviatosti veľmi úzko súvisia, vlastne jedna bez druhej by nemala opodstatnenie, jedna podmieňuje druhú.
Vrcholom liturgického roka a života každého kresťana by malo byť slávenie sviatkov Veľkej noci, ktoré sa prakticky dnešnou Kvetnou nedeľou začali. Veriaci ľudia si pripomenutím slávnostného vstupu Ježiša Krista na osliatku do hlavného mesta židovstva, čiže do Jeruzalema, takisto začínajú vykonávať svoju osobnú púť alebo procesiu Veľkého (Svätého) týždňa, ktorá sa zavŕši veľkonočným trojdním (Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota). Po dňoch sprevádzania Pána v udalostiach jeho utrpenia, umučenia a smrti, máme mať aj účasť na jeho podivuhodnom víťazstve nad smrťou vo vzkriesení, či zmŕtvychvstaní.
Dnes bude toho všade navôkol mnoho. Informácie o zvolení nového pápeža sa budú na nás valiť zo všetkých strán. V médiách sa budú objavovať jeho fotografie, krátke zostrihy záberov z kamier, uvádzať profil Svätého Otca Františka, či jeho prejavy, príhovory z minulosti. Bude sa špekulovať o tom, kto vlastne je nový nástupca apoštola Petra. Nemôžem neprispieť svojou troškou a svojím súkromným pohľadom.
Miestna ľudová knižnica v Rosine bola založená v auguste roku 1963. To znamená, že v práve prebiehajúcom kalendárnom roku 2013, oslávi svoje 50. narodeniny. Pri jej zrode stála pani Dagmar Tichá, rodená Babíková. Bola neterou dôstojného pána Vojtecha Magnúska, ktorý pôsobil vo farnosti Rosina ako kaplán za čias dekana Ľudovíta Blažeka (bol tu farárom od roku 1907 do roku 1936). Jej mama bola v Rosine dlhoročnou učiteľkou a snáď tento fakt najviac prispel k tomu, že aj pani Dagmar Tichá si zvolila učiteľskú profesiu. Nemala teda ku knihám ďaleko a dnes jej môžeme byť len a len vďační za to, že založila inštitút knižnice v obci. Bola jej prvou knihovníčkou.
Turnaj, ktorý v doterajšej dvadsaťročnej histórii hry showdown (aplikovaný stolný tenis pre slabozrakých a nevidiacich športovcov) v Slovenskej republike nemá obdobu, sa uskutočnil 23. februára 2013 v priestoroch Základnej školy na Gaštanovej ulici v Žiline.
Súčasný pápež Benedikt XVI. svojím dnešným rozhodnutím abdikovať z úradu hlavy Katolíckej cirkvi vyvoláva mnohé polemiky. Osobne si myslím, že nad týmto krokom už dlhšie uvažoval a s touto myšlienkou sa už dávnejšie pohrával vzhľadom na svoj pokročilý vek. Pri svojom hľadaní odpovede určite zvažoval alternatívy odchodu. Ako sám uviedol, že pred Bohom vo svedomí došiel k takémuto záveru a závažnému rozhodnutiu. Takže to nebolo len tak zo dňa na deň, ale po zrelej úvahe človeka, ktorý cíti zodpovednosť za osud a budúcnosť kresťanstva v modernom svete.
Počas svojho doterajšieho života som zažil už viacerých prezidentov republiky. Či to bolo za bývalého existujúceho spoločného štátu s bratmi Čechmi, teda za bývalého socialistického resp. federatívneho Československa alebo za dvadsaťročnej éry samostatného štátu Slovákov od rozdelenia spoločnej krajiny. Nebojte sa, tento článok nebude o súčasnej hlave nášho suverénneho Slovenska. Narodil som sa tesne po zvolení Ludvíka Svobodu za prvého muža v komunistickom totalitnom systéme. Hoci som bol ešte malý, keď zomrel (mal som iba sedem rokov), ale spomínam si, že o tomto človeku sa hovorilo pekne. Starí rodičia to aspoň tak rozprávali, že ľudia ho mali radi. Aj dobové fotografie prvého môjho životného prezidenta pôsobia dojmom dobrého človeka a ľudomila. Takýto obraz si o ňom v pamäti uchovávam. Druhým mojím prezidentom bol jediný Slovák na tomto poste v dobách súžitia s Čechmi a Moravákmi, a to Gustáv Husák. O okolnostiach jeho smrti som písal v niektorom z predošlých blogov. Tretí v rade nasledoval na krátke obdobie populárny Václav Havel. A potom to boli už len naši slovenskí páni prezidenti – Michal Kováč, Rudolf Schuster a súčasný Ivan Gašparovič.
Priam vzrušujúci a napínavý priebeh mal ligový majstrovský zápas v showdowne medzi usporiadateľským klubom MŠK Žilina B a hosťami z HSC Mravce Košice. V podstate sa hral zápas o majstra Slovenskej republiky, lebo sa v ňom stretli dva najúspešnejšie tímy z jesennej časti súťaže a poslední dvaja majstri Slovenska.
Milí moji čitatelia! Vianočný čas nám ponúka trocha priestoru na duchovné slovo, na tradičné vianočné zamyslenie. Bohu na našom živote veľmi záležalo a nenechal padnuté ľudstvo napospas vlastnému osudu. V plnosti času poslal na našu zem záchranu vtelením svojho Syna Ježiša Krista. Boží Syn sa narodil z Márie Panny, aby vykúpil všetkých ľudí od stvorenia sveta. Prišiel spasiť všetko bez rozdielu, tak ako o tom hovorí prorok Izaiáš: Pán ho pomazal a poslal hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie (porovnaj Iz 61, 1). Z tohto dôvodu je kresťanská vianočná zvesť dobrou novinou o narodení Spasiteľa. Lebo On chce aj v týchto ťažkých časoch, keď sme zmietaní a skúšaní krízou, a to predovšetkým krízou morálnych hodnôt, On chce hlásať i najbiednejším a najbezradnejším nádej, chce uzdraviť naše skrúšené, ubolené, stiesnené, až úzkostne choré srdcia. Lebo človek s dobrým srdcom nemôže dlho zotrvávať v stave zatrpknutosti, pretože je to proti samotnej jeho prirodzenosti.
A tak sa nám pomaličky z hodiny na hodinu, z minúty na minútu, zo sekundy na sekundu, blíži koniec sveta. Neviem presne, kedy sa to zajtra stane. Myslím tým o koľkej hodine, či to bude už rovno o polnoci v najbližšiu noc alebo budeme musieť trpezlivo čakať dvadsaťštyri hodín do ďalšej polnoci. To nám Mayovia nezaznamenali, ich kalendár určil iba presný dátum, a to 21. 12. 2012. V taký pekný dátum sa snáď oplatí aj zomrieť a zažiť koniec tohto sveta.
Adventným obdobím sa začína nový liturgický rok v Cirkvi. Advent trvá štyri týždne a je prípravou na najkrajšie kresťanské sviatky – na Vianoce. Boží plán spásy predstavuje obdobie očakávania Spasiteľa počas celých dejín Starého zákona. Starozákonný ľud túžobne očakával príchod Mesiáša, ktorého predpovedali proroci. Posledný z nich Ján Krstiteľ vyzýval ľudí k obráteniu a pokániu, aby tak pripravili cestu Pánovi a vyrovnali mu chodníky. Všetci máme mať účasť na tomto poslaní, a to svojím životom viery a šírením lásky. Sme povolaní byť nositeľmi Kristovho učenia iným – manžel manželke, rodičia deťom, súrodenci sebe navzájom, priateľ priateľovi, učiteľ žiakovi, spolužiak kamarátovi, kolega v práci kolegovi, lekár pacientovi, úradník občanovi, atď. Proste, všetci všetkým! Byť prorokom dnešnej doby v záujme ohlasovania posolstva spásy však vôbec nie je ľahké. Dnešná moderná doba totižto náboženskému vierovyznaniu nepraje. Ľudia sa naučili žiť bez Boha, k pohanskému spôsobu života ho nepotrebujú.
Včera sme slávili v našej farnosti hody. Sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej pripadol presne na nedeľu a liturgicky mala teda prednosť záväzná slávnosť Krista Kráľa. Napriek tomu sme si spomenuli na patrónku našej obce. Boli to radostné hody, lebo tento rok nepripadli na adventné obdobie ako sa to vo väčšine prípadov stáva. Slávnosť Krista Kráľa, Pána zeme, neba i celého vesmíru, je poslednou nedeľou cirkevného roka. Ňou sa končí druhá časť cezročného cirkevného obdobia a od nasledujúcej nedele sa začína nový cyklus adventom – obdobím prípravy na sviatky narodenia Pána (Vianoce). Slávnosť Krista Kráľa je akoby cirkevným Silvestrom. S jediným rozdielom, že Pánovi dejín neodpaľujeme pompézne ohňostroje ako je zvykom na záver kalendárneho občianskeho roka. A Kristus by si to za svoje vykupiteľské dielo určite zaslúžil, lenže On to k svojej sláve nepotrebuje.
Mesiac november sa svojou povahou stal nostalgickým. Spomíname si na našich drahých zosnulých. Skrze spomienky zaletíme do minulosti, v pamäti sa nám vynárajú rôzne zážitky spojené s tými, ktorí nás predišli do večnosti. Veľmi rád si spomínam na starého otca z otcovej strany (toho z maminej vetvy som, žiaľbohu, nepoznal), ktorý ma mal veľmi rád a mnohému ma priučil. Mal všakovaké dobré zvyky a jedným z nich bolo, že vždy, keď sa vrátil domov z nejakej cesty, z roboty, zo stavby, z role, tak si odkrojil smidku chleba a samú ju zjedol. Pre nás mnohých je to dnes už možno iba ten obyčajný chlieb, suchý krajec, ale pre neho tak vzácny každodenný chlebík ako chutný pokrm, ktorý veľakrát nebol v domácnosti takou samozrejmosťou. A keďže nielen z chleba je človek živý, tak sýtil i svoju dušu – návštevou kostola, kedy sa len dalo a bolo to pre neho možné. Bol nám vnúčatám dobrým príkladom, ale v prvom rade svojím deťom vzorom hlboko veriaceho otca, dôverujúceho Bohu.
Od detstva žijem s vedomím, že smrť je pri nás veľmi blízko. Prvýkrát navštívila náš dom, náš dvor, náš dovtedy celkom pokojný a harmonický domov v rodinnom prostredí, keď som mal päť rokov (sestry mali štyri a tri roky). Nakumulovali sa na prvý pohľad neriešiteľné problémy. Smrť si vybrala nášho chorého otecka. Lepšie povedané on si vybral ju ako krutú daň svojho života. Mama sa z toho tiež nervovo zrútila. Odvtedy ma tieň smrti sprevádza dennodenne, každodenný môj život. Nikdy na tie októbrové dni spred takmer štyridsiatich rokov nezabudnem (o rok to bude presne 40. výročie), mám ich hlboko vryté v podvedomí. Udalosti s tým spojené zanechali výraznú a ťažko zmazateľnú stopu v mojej detskej dušičke. A potom aj v ďalšom nasmerovaní životného osudu.
Presne pred rokom pápež Benedikt XVI. apoštolským listom Porta fidei vyhlásil Rok viery, ktorý potrvá v Katolíckej cirkvi od 11. októbra 2012 až do 24. novembra 2013. Začiatok Roku viery súvisí s dvomi veľkými výročiami, ktoré poznačili tvár Cirkvi našich čias, a to 50. výročím otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu z vôle blahoslaveného pápeža Jána XXIII. (11. októbra 1962) a 20. výročím zverejnenia nového Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý Cirkvi daroval blahoslavený pápež Ján Pavol II. ako ovocie zmieneného koncilu s cieľom objasniť všetkým veriacim silu a krásu viery (11. októbra 1992). Jeho ukončenie bude na slávnosť Krista Kráľa celého vesmíru, neba a zeme v roku Pána 2013.
Vynikajúcim úspechom sa skončil výjazd žilinských showdownistov z mestského športového klubu aplikovaného stolného tenisu pre slabozrakých a nevidiacich športovcov do Brna. V ostatnú októbrovú sobotu sa tu MŠK Žilina B ako jediný klub zo Slovenska zúčastnil na silno obsadenom turnaji jednotlivcov. V meste na juhu Moravy nehrialo len príjemné jesenné slniečko a na toto obdobie výnimočne teplé počasie, ale aj výborné výkony prezentované všetkými hráčmi. Pridali sa k pohodovému obrazu prírody a v priestoroch ústavu sociálnej starostlivosti mestskej časti Chrlice chceli vlastnou hrou očariť. Ani oni sa nechceli dať zahanbiť a vo veľmi priateľskej atmosfére potešili oko prítomného diváka. Pri nadšenej a srdnatej hre rozohriali nielen svoje bojujúce telo (niekedy až do vyčerpania síl, tak že kvapky potu dopadali na hrací stôl), ale i rozhodcov a sekundantov. A tak to má na perfektne zorganizovanom podujatí vyzerať.
V cirkevnom kalendári pripadá na dnešný deň spomienka na veľmi obľúbenú, ba až populárnu sväticu Terezku Ježiškovu. Aj naša malá dcérka dostala meno podľa tejto vznešenej karmelitánskej rehoľníčke. Bohu zasľúbená svätá, ktorá žila iba dvadsaťštyri rokov, nás učí mnohému dobrému a má čo i dnes povedať svojou spiritualitou modernému uponáhľanému človeku, hoci zomrela 30. septembra 1897 (teda pred 115 rokmi). Niekoľko pekných a povzbudivých myšlienok sa pokúsim predstaviť v nasledujúcom blogu.
Na dnešný deň pripadá v Cirkvi sviatok Povýšenia svätého kríža. Ukrižovanie a smrť na kríži boli kedysi považované za najpotupnejšiu formu popravy. A takýmto spôsobom zomrel Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta. Ľuďmi znevážený, opovrhnutý, ponižovaný, teda nanajvýš potupený. A dnes vďaka cisárovi Konštantínovi Veľkému Kristov kríž oslavujeme. Práve on v 4. storočí vydal nariadenie, že kríž má byť uctievaný a nikto už nesmie byť ukrižovaný. Tento zákaz umožnil krížu, aby sa stal všeobecne uznávaným symbolom kresťanstva. Kríž je takto oprávnene znakom spásy veriaceho človeka. Znamenie kríža robíme na sebe, keď sa zbožne prežehnávame.
Včera sa po tretíkrát v novodobej histórii uskutočnila púť mužov Žilinskej diecézy. Do Višňového pri Žiline zavítalo mnoho chlapov, otcov, či mládencov (ich počet sa odhadoval na 1400). Ale okrem nich tu bolo aj veľa žien, matiek, či dievčat. Podujatie však už nadobúda aj mimodiecézny rozmer, lebo sa na ňom zúčastnili muži z viacerých kútov Slovenska. Zásluhu na tom má predovšetkým miestny duchovný otec Jozef Bagin, ktorý je zároveň súdnym vikárom najmladšej diecézy v našej republike. Tým, že na každú novú púť dokáže nielen pozvať, ale i privítať vo Višňovom zaujímavých ľudí, hostí, osobnosti, dáva záruku hlbokého duchovného zážitku.
V mojej knižnici mám takmer tisícku kníh. Ktosi mi voľakedy povedal: „Máš toľko kníh ako jeden mních.“ V podstate by to mohla byť aj pravda. V knihách je ukryté obrovské bohatstvo myšlienok predošlých generácií ľudí, ale i mnohých súčasníkov. Pätnásť rokov som bol knihovníkom v obecnej knižnici a mojimi rukami prešlo nespočetné množstvo jednotlivých titulov kníh. Od knižiek pre najmenších, cez literatúru pre mládež, odborné publikácie, až po beletriu pre dospelých čitateľov. Žiaľbohu, v posledných rokoch sa záujem o vytlačené knihy akosi rýchlo vytrácal. Je to celospoločenský jav a fenomén doby počítačov, elektronickej komunikácie a digitalizácie.
