Erik Kriššák
Pochyby
Večerná chvíľka rozjímania. Človek by si nikdy nemal prestať klásť otázky. Ozaj, všimli ste si, že dlhšie básne plné otáznikov vymierajú?
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady

Večerná chvíľka rozjímania. Človek by si nikdy nemal prestať klásť otázky. Ozaj, všimli ste si, že dlhšie básne plné otáznikov vymierajú?

Už je to nejaký čas, čo sa v éteri zjavovali sľuby o tom, že kniha o rockových skupinách v Bratislave uzrie svetlo sveta. Tento rok sa nemožné stalo skutkom, a tak si hudobný fanúšik konečne môže poťažkať veľkorozmernú a hrubú publikáciu, ktorá neponúka iba osvedčené a tisíckrát ospevované mená typu Prúdy, Collegium Musicum alebo Dežo Ursiny. Pravda, čakať takúto žiaducu literatúru od nejakého hudobného kritika by, vzhľadom na stav vysokoškolského vzdelávania v humanitných odboroch, bolo trúfalé, a preto ju museli spráskať Berka s Frešom, za čo im hneď v úvode ďakujem.

Venované všetkým tým, čo opúšťajú zažité cesty a idú v ústrety svojim snom,túžbam, predstavám.

Dnes odišla legenda elektrickej gitary, Alvin Lee z nezabudnuteľnej skupiny Ten Years After.

Slovenská klasika, nič tradičné sa nekoná, i keď je to svojim spôsobom pocta Bašóovi.

Klasika stará ako ľudstvo samo. Vzťah šťastia, spokojnosti a stagnácie vs. nepokoj, túžba a rozvoj. V otrepaných rýmovaných podobách.

Minulý rok sa v Čechách pokusne zjavili na pultoch trafík knihy zaoberajúce sa niečím tak nechutným, ako je americký mainstreamový superhrdinský komiks. V našich socialisticko-komunistických končinách je to aj po desaťročiach od Nežnej revolúcie počin pomerne odvážny, žiadne iné médium nebolo tak brutálne kosené červeným videním sveta. Pod sovietskou hviezdou sa krčili Rýchle šípy, zábavu zabezpečoval Štvorlístok a aby sa nepovedalo, bolo tu ABC, avšak ideológia, ktorá naoko zrovnoprávňovala ľud, sa až priveľmi snažila nadraďovať všetkému naokolo. Ale o inom som chcel. Toto bude dlhý exkurz do šesťdesiatich kníh vydavateľstva Marvel plný Spider-mana, X-menov, Hulka, Avengers a ďalších superhrdinov, a preto čítajte len v prípade, že si z toho chcete niečo kúpiť.

Aj keď sa to možno nezdá, tento slovný výron vznikol na základe črevných problémov a pri počúvaní ťažkého džezrockového albumu Maledetti z roku 1976 od talianskej legendárnej skupiny Area.

Tri dni plné zážitkov, píšem na papier verš za veršom a nedáva to ani zmysel, ani hranie formy sa nedostavuje a vôbec, koľko slov sa stratí, kým sa zrodí báseň?

Básne v próze sú zvláštne pokusy o zakrývanie prozaických tendencií básnikov, z ktorých by ubudlo, keby napísali okrem nejakej tradičnej básničky aj čosi plnotextové. Nie, že by som na ne bol nejako vysadený, ale občas je príjemné písať vo vetách. Tento pokus je o medziľudských vzťahoch, jedno, či priateľských, láskavých alebo iných.

Nemôžem si pomôcť, encyklopedista vo mne sa búri, keď tak sledujem webové sídla domácich i zahraničných skupín a interpretov. Dajme bokom tradičné ignorovanie informačnej architektúry, nekonečné odporúčania W3C, výskumy očných reflexov a podobné márnomyseľné pokusy, ktoré sa snažia o to, aby sa z internetu stal distribútor hodnotných informačných balíčkov, z ktorého by sa na Vianoce tešilo pár zamestnancov zmieneného konzorcia, prípadne niekoľko vysokoškolských pedagógov, a tým to hasne. V akože vedomostnej, poznatkovej či akej spoločnosti by som očakával, že kapely budú mať snahu prezentovať o sebe čo najviac pravdivých informácií, keďže net je plný chýb.

Voľakedy som sľúbil, že v krátkosti pripomeniem nejakú tú ženskú poéziu, ale aby to nebolo predvídavo gýčové, romantické a precukrované, povyberal som hrozienka, keď už nie hnevu, tak aspoň expresívneho a clivého razenia. O poézii sa píše tak málo, ako málo jej v dnešných časoch vzniká a počet jej čitateľov dávno podliezol (pod)priemerné IQ prezidentskej rezidencie, čo, uznáte, si nezaslúži žiadna umelecká forma. A preto hor' sa do pripomínania toho, čo mi je milé - žien, ehm, ich básnenia.

Niečo o tom našom spolunažívaní. Včera som zazrel, že dávali nejaký diel Twilight ságy a okamžite som napísal nepublikovateľnú posmešnú básničku Teplý upír a tento protikladný stav ma doviedol k nasledujúcej znôške myšlienok:

Po prekvapivo úspešnom sumáre mojej blogovej tvorby Vám všetkým dávam do pľacu svoj ďalší pokus o jednoduchý prístup k mojej sebarealizácii bez zložitého klikania na články.

Unavená večerná jednohubka bez Múzy, ktorá by dodala, keď už nie ideu, tak aspoň súdnosť.

Pokiaľ v tom niekto bude hľadať Shakespearea, či sonet, asi neuspeje. Téma rizikovosti novoty sa krásne demonštruje na žralokoch, za posledné storočie stúpol počet ich útokov pri pobrežiach hrozivým spôsobom, pravda, kým si neuvedomíme, že toľko sa vyvíja aj plavková plážová kultúra.