Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Rok končí a na prekvapenie ešte stále čosi píšem na blog, nuž núkam selektívny prehľad takmer uplynulého roku. Je určený všetkým lenivcom, ktorým je zaťažko preklikávať jednotlivé básne, a tiež dvom či trom trvalým fanúšikom, ktorých si za ich nehynúcu vernosť nesmierne vážim a verím, že im to Ježiško patrične poráta.
Puberta býva zložitá. Rodičia pôsobia ako emzáci z hlbín tých častí vesmíru, ktoré obvykle inšpirujú Hollywood v rámci invazívnych filmov. Škola vymýva mozog, všetci dospelí chcú deckám iba zle, strácanie ilúzií je na dennom poriadku... A presne o tom je kratučký komiks Darebák slávnych tvorcov Franka Millera a Simona Bisleyho.
Ak niečo na miestnom komiksovom trhu chýba, tak je to poriadna historická fikcia. Borgia dvojice autorov Jodorowsky-Manara preto pôsobí ako klimatizácia v tropickom dni uprostred stredoeurópskych miest. A práve vyšla v češtine. Ak sa v kníhkupectvách dostane do sekcie detskej literatúry, ako je u nás zvykom, tak budú rodičia pravdepodobne znechutení, detvákom ju zhrabnú a kúpia si ju pre seba. Je plná sexu, násilia a ľudskej úbohosti. Slovom, je to majstrovské dielo európskeho komiksu, i keď mládeži neprístupné.
Keďže to vyzerá tak, že sa budúci rok na poetickom blogu veľmi neohrejem, nezaškodí malé lúčenie s mojimi skalnými čitateľmi a nemenej oddanými čitateľkami...
Štvrtého októbra 1970 ukončila svoju svetskú púť americká speváčka Janis Joplin, ktorá sa do histórie populárnej hudby zapísala tak, že ju ešte aj v dobe Superstar a hľadania rôznorodých "talentov" dostáva do úst detí, ktoré inak o blues, či Hippies ani nezavadia. Nemyslite si, bulvár fičal aj pred päťdesiatimi rokmi, nuž sa okamžite začalo špekulovať, kto bude tá vyvolená osoba, ktorá sa stane jej nástupkyňou. A voľba padla na Maggie Bell, škótsku speváčku skupiny Stone The Crows.
Kedysi, keď som chodil do základnej školy, bola takzvaná teória literatúry súca akurát na to, aby ju človek odrapkal a dostal dobrú známku (alebo neodrapkal a bolo). Na strednej škole slúžila ako časť otravných faktov, ktoré treba k maturite (aj to si nie som istý, či na všetkých učilištiach). V dnešnej dobe sa radšej ani nesnažím zisťovať, či sa vôbec ešte vyučuje („učí“ som nepoužil schválne). Keď tak čítavam poetické blogy, mám o tom svoje pochyby. Ale aj v poézii takpovediac serióznej, sa niektoré javy postupne vytrácajú (ukazujem prstom na rýmy) a jedným z cudzích slov, na ktoré si dnes málokto spomenie a ešte menej ľudí z hlavy vyfabuluje jeho správny význam, je anticky znejúce čudo epifora.
Tak mi napadlo, že s úderom polnoci sa začína šichta pre duchov i strašidlá a posuny času im musia dosť liezť na nervy. Tak ako mne, najmä letný čas.
Napadlo mi, že ak by som chcel vytvoriť tie najhoršie muky, dal by som ľuďom vieru v Boha, ktorá by sa nikdy nenaplnila. Pozor, celé dielko má presne sto veršov a hoci využíva tuzemskú biblickú symboliku, nemá za úlohu znevažovať náboženstvo, veriacich, neveriacich a ani nikoho iného. Zároveň je negatívne ako sa len dá, pretože ma po čase prestalo baviť pozerať sa na svet cez ružové okuliare. A vlastne som už veľmi dlho nestriedmo nerýmoval, nuž som tomu pár dní obetoval.
Umelci by sa nemali báť vydať sa na prechádzku aj do miest, kam nesiaha umelecký biznis.
A je to tu zasa. Ani vo sne by mi nenapadlo, že uvidím jednu z najlepších blues-hard rockových amerických kapiel v histórii v Bratislave. A stalo sa (včera, 24. 7. 2013). Carmine Appice, bubeník, ktorý zakladal hard rockový štýl hrania na tento nešetrný nástroj, sa vrátil s legendárnou kapelou Cactus, aby dokázal, že aj v šesťdesiatich šiestich rokoch má energie na rozdávanie. Pre tých, ktorým jeho meno nič nevraví, dodávam, že ho určite videli vo videoklipoch speváka Roda Stewarta ako napríklad Hot leg, s ktorým svojho času spolupracoval.
Dostal sa mi do ruky časopis Kultúra slova, ktorý vydáva Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Jazykovedným odborom Matice slovenskej. A v ňom bola, bola, bola, bola... rubrika Z historickej lexiky. Takže bude nasledovať krátka asonančná básnička o cenzúre.
Včera okolo polnoci mi napadol verš, ktorý tvorí názov tohto maličkého vyjadrenia.
Kto by nepoznal Mauglího alebo Knihu džunglí, však?
Toto je spomienka. Keď sa na dohľad zjavia velikáni z hudobnej minulosti, ktorých mám rád, netreba ma veľmi prehovárať, aby som si ich koncert nenechal ujsť. Obzvlášť, keď na akciu vyrazí southern rocková úderka v zložení brat, otec a ja. Blackfoot je legenda južanského rocku, od začiatku 70. rokov sa postupne prepracovala na špicu hard rockovej variácie na southern rock. A to až tak, že v 80. rokoch v jej zostave pôsobil Ken Hensley, klávesák, gitarista, spevák a autor väčšiny nesmrteľných skladieb Uriah Heep! Názov je odvodený od indiánskeho kmeňa Čiernonožcov, pretože indiánske korene mali hneď traja členovia skupiny, líder, gitarista a spevák Rickey Medlocke (a pôvodne bubeník Lynyrd Skynyrd), basák Greg T. Walker a bubeník Jackson Spires. Kto nepočul skladbu Good morning z albumu Marauder (1981), nevie, čo je to poriadny tvrdý rock. Je dobré, že som mal česť jej tvorbu spoznať. A čo je ešte lepšie, dňa 23.4.2011 hrali v Prahe...
A tak ti vravím, že je to tak, všetky tie slová, ja, viem, viem, viem, je to tak - vraví jeden text od Žalman Brothers Bandu.
Keďže veľké životné témy ma obchádzajú a obchádzajú, tak mi neostáva iné, ako sa poobzerať navôkol, obzvlášť, keď je človek na dedine.
Dnes ráno od štvrtej do siedmej som napísal hneď tri texty, toto je jeden z nich.
