Erik Kriššák
Odchod
Nech Vás ani nenapadne, že je to haiku, nie je. Počet slabík som si uvedomil, až som to vyjadril v slovách. Životné etapy, smrť, viera? Interpretáciu ponechám na Vás.
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady

Nech Vás ani nenapadne, že je to haiku, nie je. Počet slabík som si uvedomil, až som to vyjadril v slovách. Životné etapy, smrť, viera? Interpretáciu ponechám na Vás.

Minule mi napadlo, že niekedy ani mráz nie je studenší, ako keď ochladne blízkosť dvoch ľudí. A práve teraz, pri počúvaní famózneho albumu Kuře v hodinkách od českej skupiny Flamengo (album je z roku 1972 a spája skvelú dychovú rockovú hudbu s básňami Josefa Kainara), som si do jednej melódie začal pospevovať vlastný text, z ktorého sa vyliahla táto krátka básnička.

Život čoby plavba bez jasného cieľa, to je také klišé, až sa mi zachcelo ho spracovať po svojom. S tým, že život je aj boj...

Po dlhšom čase ponúkam opäť malý pohľad do mojej tvorivej kuchyne, ale pozor, nejde o gurmánsky zážitok! Našťastie nie som hypermarket a neviem polotovary a myšlienky po záručnej dobe predávať vo veľkom.

Touto prvočíslovo narátanou dumkou pravdepodobne nenadchnem nikoho, ale niečo ma prinútilo ju napísať, nuž jej to vrátim aspoň tým, že ju zverejním. Tak jej treba!

Vydavateľstvo Skalná ruža nám minulý rok pripravilo jednu básnickú chuťovku. Nesie názov Mávnutie krídel - 42 slovenských haiku (ISBN 978-80-970014-2-1) a z každej jej stránky na čitateľa dýcha skutočnosť, že bola vydaná sama sebe pre radosť. Na tejto knižke je netypické všetko. Formát je neuchopiteľný, nepestré farby podtŕhajú machule, ktoré majú honosné pomenovanie - výtvarný sprievod. Na svedomí ho má Ján Kudlička a paradoxne sa k textom hodí. Ale aby bolo jasné, toto nie je recenzia, skôr sa snažím prezentovať pocity, ktoré na mňa z tejto publikácie dýchajú.

Len tak som dumal, od Európy na západ sa jednoducho inak myslí, aj keď by sme veľmi chceli byť východniarmi.

Málokto z nehudobníkov i hudobníkov, ktorí sa nezúčastnili nahrávania, tuší, že na Slovensku sa už pred šestnástimi rokmi začala tvoriť hodnotná antológia slovenského blues pod záštitou Slovenskej bluesovej spoločnosti. V súčasnosti je na svete už šesť samplerov kapiel, ktoré v dobe vydania nemali komerčne vydaný album. Keďže dnes sa už prvé štyri diely zohnať nedajú, rád by som tento luxus doprial aj ostatným dvom, a teda celú sériu v krátkosti predstavil.

Jedna raná pocitovka o tradičnej téme. Áno, reč je o láske, o tej tínedžerskej, romantickej i knižnej, ktorá po čase vyprchá a nahrádza ju hľadanie vinníka.

Ak si náhodou všimnete podstatné mená vo veršoch, verte, že háčik spočíva v inom. A zmysel tejto piety leží úplne niekde inde.

Keď ste čítali nadpis, možno ste nadobudli dojem, že pôjde o tému, ktorá sa Slovenska dotýka. Nuž, nič nie je vzdialenejšie pravde. Sloveso v titulku je potrebné chápať doslovne. Dal som si tú námahu, keďže hrám v skupine, ktorá sa k tomuto štýlu hlási, a pokúsil som sa prebrodiť slovenské hudobné weby, aby som zistil, koľkože ďalších kapiel sa tu tomuto nesmierne populárnemu štýlu venuje. A pretože odpoveď Vás asi neprekvapí, doplnil som svoj článok o pár faktov o štýle, bez ktorého by boli americké filmy ešte chudobnejšie, než obvykle sú.

Deti sa na sneh tešia a ja sa teším tiež. Tvoriť básničky pre deti ma baví bez ohľadu na to, ako mi to ide. Človek aspoň nemyslí na závažné politicko-ekonomické témy typu – vybielené účty zavialo.

Moja vášeň pre rockovú hudbu prelomu rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych ma síce katapultovala do sfér, kedy sa o svojich hudobných miláčikoch môžem baviť prevažne s generáciou mojich rodičov, ale neľutujem. Berte tento malý exkurz po pozabudnutých hard rockových veličinách, podivných obskúrnych temno orientovaných imidžistoch a blues rockových gitarových velikánoch ako takú malú večernú spomienku na doby, keď ešte slovo rock znamenalo to, čo hlásalo.

Hmmm, s týmto útvarom som večne nespokojný, ale už nemám silu sa s ním pasovať.

Po Lynyrd Skynyrd a Blackfoot sa mi predvianočne splnil ďalší sen, vidieť aj tretích velikánov južanského rocku Molly Hatchet. Tak, ešte Allman Brothers Band, Outlaws a Black Oak Arkansas a mám po snoch. Ale o inom som chcel. Cesta na otočku z Bratislavy do Zlína v pracovnom týždni a s vidinou ranného nástupu do práce? To veru nemohlo odradiť najjužanskejšiu rodinu zo Slovenska, nuž sme sa ja, moja milovaná ženuška, brat a otec nasúkali po robote do auta a šlo sa.

Detektívky mám rád. Pôvodne to bolo v prvej osobe jednotného čísla. Ale čo je už dnes pôvodné...

A vôbec! Osobné a nekorektné slová údajne v perexe nemajú miesto. Je to na vás.