Erik Kriššák
Na nich!
Jedna raná pocitovka o tradičnej téme. Áno, reč je o láske, o tej tínedžerskej, romantickej i knižnej, ktorá po čase vyprchá a nahrádza ju hľadanie vinníka.
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Zoznam článkov blogera
Erik Kriššák
Nemé túžby
Ak si náhodou všimnete podstatné mená vo veršoch, verte, že háčik spočíva v inom. A zmysel tejto piety leží úplne niekde inde.
Erik Kriššák
Južanský rock obchádza Slovensko
Keď ste čítali nadpis, možno ste nadobudli dojem, že pôjde o tému, ktorá sa Slovenska dotýka. Nuž, nič nie je vzdialenejšie pravde. Sloveso v titulku je potrebné chápať doslovne. Dal som si tú námahu, keďže hrám v skupine, ktorá sa k tomuto štýlu hlási, a pokúsil som sa prebrodiť slovenské hudobné weby, aby som zistil, koľkože ďalších kapiel sa tu tomuto nesmierne populárnemu štýlu venuje. A pretože odpoveď Vás asi neprekvapí, doplnil som svoj článok o pár faktov o štýle, bez ktorého by boli americké filmy ešte chudobnejšie, než obvykle sú.
Erik Kriššák
Zimomravá
Deti sa na sneh tešia a ja sa teším tiež. Tvoriť básničky pre deti ma baví bez ohľadu na to, ako mi to ide. Človek aspoň nemyslí na závažné politicko-ekonomické témy typu – vybielené účty zavialo.
Erik Kriššák
Pätica rockových obskúrností
Moja vášeň pre rockovú hudbu prelomu rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych ma síce katapultovala do sfér, kedy sa o svojich hudobných miláčikoch môžem baviť prevažne s generáciou mojich rodičov, ale neľutujem. Berte tento malý exkurz po pozabudnutých hard rockových veličinách, podivných obskúrnych temno orientovaných imidžistoch a blues rockových gitarových velikánoch ako takú malú večernú spomienku na doby, keď ešte slovo rock znamenalo to, čo hlásalo.
Erik Kriššák
Falošné amen
Hmmm, s týmto útvarom som večne nespokojný, ale už nemám silu sa s ním pasovať.
Erik Kriššák
Molly Hatchet – 20.12.2011, Masters Of Rock Café, Zlín
Po Lynyrd Skynyrd a Blackfoot sa mi predvianočne splnil ďalší sen, vidieť aj tretích velikánov južanského rocku Molly Hatchet. Tak, ešte Allman Brothers Band, Outlaws a Black Oak Arkansas a mám po snoch. Ale o inom som chcel. Cesta na otočku z Bratislavy do Zlína v pracovnom týždni a s vidinou ranného nástupu do práce? To veru nemohlo odradiť najjužanskejšiu rodinu zo Slovenska, nuž sme sa ja, moja milovaná ženuška, brat a otec nasúkali po robote do auta a šlo sa.
Erik Kriššák
Záhada žmurkajúcej mŕtvoly
Detektívky mám rád. Pôvodne to bolo v prvej osobe jednotného čísla. Ale čo je už dnes pôvodné...
Erik Kriššák
Uplynulý cudzinec v zrkadle
A vôbec! Osobné a nekorektné slová údajne v perexe nemajú miesto. Je to na vás.
Erik Kriššák
Umberto Eco – Pražský cintorín
Postarší semiotik, filozof, dosť možno i historik Umberto Eco fušuje rád aj do literatúry. Navyše, fandí komiksom, čím mi je ešte viac sympatickejší. Pravda, podozrievam ho z toho, že je pravý intelektuál, a teda persóna, na ktorú sa dnes hľadí s podozrením (vlastne to platí v každej dobe). Venuje sa pochybnému zaháľaniu, mysleniu, špekulovaniu, kompilovaniu a čmáraniu, čiže všetkému, čo mi je blízke a raz by som chcel byť ako on (nemyslím bradatý). Zatiaľ sa na to občas v záchvatoch pominutí sebaúcty aspoň hrám. Keďže som práve dočítal jeho posledný román Pražský cintorín, nedá mi nepodeliť sa o pár postrehov.
Erik Kriššák
Omylné blues
Po skúsenostiach s písaním na blogu sa mi ťažko vyhlasuje, že podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná.
Erik Kriššák
Koncertná pohroma
Zo života, bez väčších umeleckých ambícií, slovom, aj to sa stáva. Napriek tomu je podobnosť s realitou čisto náhodná.
reklama
Erik Kriššák
Blues zemiakových hľúz
Včera na koncerte po nás chceli zahrať nejaké blues a ja som odvetil: "Jasné. Dáme Blues zemiakových hľúz." A dnes, v rámci spánkového deficitu, som tú ideu doviedol do odľahčeného konca.
Erik Kriššák
Neoblomná
Nebudem predstierať, že viem, o čom. Občas sa niečo jednoducho zjaví samé od seba a mne ostáva len rola mediátora.
Erik Kriššák
Andrew McCulloch – pozabudnutý velikán
Medzi rockovými bubeníckymi esami kraľujúcimi v 70. rokoch minulého storočia na poli spájania džezu a art rocku sa Andy McCulloch vyníma ako mesiac na nočnej oblohe, obklopený množstvom maličkých svetielkujúcich hviezdičiek. Prečo? Nuž, na úvod uvediem jedinú skupinu tvoriacu dejiny, a síce King Crimson. Andrew McCulloch (narodený 19.10.1945 v Bournemouthe, Dorset) patrí k tým bubeníkom, ktorý kombinovali tvrdý rockový prejav s dokonalou technikou hry a to všetko pre istotu tak, že z toho padá sánka aj o polstoročie neskôr. Veľa biografických informácií škodí, a preto nimi nebudem plytvať (sám o ňom veľa neviem, internetové i iné zdroje cudne mlčia), navyše, za majstrov vravia činy.
Erik Kriššák
Kuvikanie
Písanie básní, o básňach, básní o básňach a podobne, navyše, populárno-náučnou formou, ako si zvyknem občas v slabých chvíľkach namýšľať, nie je práve vďačné. Opomeniem teraz anarchistické obviňovania neobmedzených, ktorí v čomkoľvek kritickom šípia svetové sprisahanie voči, neprekvapujúco, ich maličkostiam. Mám skôr na mysli samotný text, ktorý po určitom čase začne vyzerať podozrivo nezmyselne, ba až blbo. Heslo „neviem a nemlčím“ je až priveľmi výstižné, než aby som naň neustále zabúdal. Mám však skvelú výhovorku. Dnes to už predsa nikto nerobí! A niekto by mal písať o každom aspekte ľudského univerza, no nie? Námietky, že to robia davy, iba o nich neviem, neberiem, kým mi niekto tie davy nekonkretizuje. Aby som to uzavrel, nasleduje niečo úplne iné.
