Miroslav Ferkl
Voľby a politický smer
Cameron má väčšinu. Je po voľbách v krajine, ktorú vnímam konzervatívne, ale aj liberálne voči všetkým národom sveta. Díval som sa na tú možnosť, čo vyhlásil pre Škótov, zostali.
Nie je to predsavzatie, je to pokušenie a žiadosti mojich priateľov, aby som konečne začal písať, skúsme! Zaoberám sa nehnuteľnosťami, oceňujem, riešim stavebné problémy, poruchy, dozorujem stavby, sprostredkúvam predaj, nákup, prenájom, poradím-poslúžim-kým doslúžim! Ešte slúžim, článok o dôchodku dosiahol rekordnú čítavosť. Ak by nám za tieto blogy platili, možno by ten dôchodok, bol aj znesiteľnejší.Ospravedlňujem sa za chyby v textoch, ak sa vyskytnú a ja som ich doteraz neopravil. Redakcia je vážna a časovo náročná práca. Ak nenapíšeme svoj názor, neexistujeme. To je pocit, ktorý ma napadol, keď som si prečítal posledný rozhovor pre slovenské média s Fedorom Gálom v "N"ku. Mal by byť v učebniciach. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Cameron má väčšinu. Je po voľbách v krajine, ktorú vnímam konzervatívne, ale aj liberálne voči všetkým národom sveta. Díval som sa na tú možnosť, čo vyhlásil pre Škótov, zostali.

V roku 1989 sa navliekli do pekných farebných montérok s logom firiem od výmyslu sveta, dostali k dispozícii techniku, o akej sa nám starším len snívalo, prácu desiatky traktorov nahradí jeden výkonný s klimatizáciou, väčšina robotníkov je dnes technikmi ovládajúcimi robotov...aj. Nuž zmenil sa ten proletársky svet, jeden dokonca minule mrskol lopatou, že odchádza, keď mu dal majster kopať prípojku vody, založil si s.r.o. a dnes po piatich rokoch ide stavať vlastnú bytovku. To je celkom zaujímavá Diktatúra proletariátu, keby nie Putina, a toho veľkého Marxovho pomníka v Londýne, asi by sme na ňu a na tú dobu zabudli. U nás majú akosi moc drahé hodinky, aby sa cítili proletariátom. Umastené montérky odišli do zabudnutia, to dnes nie je žiadna pozitívna reklama pre Firmu a jej PR.

Stretol som kamaráta. Bol som na Ukrajine! Zdúpnel som, fakt, kde si tam bol, pýtam sa? V Užhorode, odpovedá. Čo si tam robil, nuž obchodoval. Išiel som si tam kúpiť topánky, tie zimné som obnosil a keďže sa za 20 euro zodrali, tie isté mi predali na Ukrajine za 14 euro, teda za 300 Hrivien. Fakt som bol nadšený, že videl Ukrajinu. Prvý krát som sa díval tým smerom v roku 1972. Rodičia nás zobrali na dovolenku na Šíravu. Jeden z výletov, okrem povinnej Dukly, sme absolvovali do Vyšného Nemeckého, kde za závorou, vraj už po 100m začína Užhorod. Do centra je to 12km. Vtedy sme sa zastavili pred závorou, od vtedy mám pred ňou rešpekt, lebo za ňou boli dvojice a jeden mal podozrivo dlhú zbraň pripomínajúcu ostro nabitý guľomet.

Dieťa zrazu spontánne nádherne vykríklo, my sme zákazníci! Jednoduchá krátka veta a koľko znamená. Ako vníma taký človiečik, čo len pred chvíľou uzrel svetlo sveta a zrazu sa rozpozná, že je oslovený, že sa stal zákazníkom. Posadil som vnuka do vozíka, v nákupnom centre, kde z rozhlasu sa linie vľúdny ženský hlas, upozorňujúci zákazníkov na akcie v predajni. Chlapec ani nie tri roky. Autonómne hry doma, vyzerá pri počúvaní akoby nevnímal, on však počúva a začína si svet a pojmy triediť aj v detskej autosedačke. Dokonca, keď som ju doma vyložil do chodby, zobral si hračku, sadol do sedačky späť a rozkázal, pripútaj ma! Asi ho to baví, je v detskom nepoškvrnenom pre neho novom nepoznanom svete, stal sa zákazníkom. Prejdú rôčky, roky a každý deň bude mať novú identitu. Študent, Občan, Volič možno aj Vojak hľadajúci šťastie.

Žijete v pokoji, ste spokojní, nepotrebujete riešiť žiadnu schizmu, žiadne výzvy. Veď sa spýtajte cudzincov, ktorí na Slovensku žili, čo sa im tu najviac páčilo. Jedným z prvých piatich bodov by bol určite pokoj. Vy naozaj nepotrebujete Bútoru. Svet ide svojou cestou a vy idete svojou. Žijete si len svojimi životmi. To je úžasné. Slovensko je úžasná krajina. Len vy si to neuvedomujete a stále sa sužujete. Tieto slová z rozhovoru Abrama Mullera vyjadrujú úctu ku krajine, ktorú mal možnosť spoznať. Prekladá aj spisovateľa Vlada Ballu. Ballu čítam aj ja. Keď sa opýtam hocikoho koho stretnem, či pozná túto literatúru, nikto zatiaľ neodpovedal kladne. Slováci nepotrebujú čítať? Musím sa pýtať ďalej, možno niekedy narazím ešte vôbec na čitateľa. Knihy sa určite predávajú a píšu. Ľudia dokážu napísať aj dnes skvosty, ktoré sa dajú čítať aj niekoľkokrát, ako dobrá poézia. Idylka.

Nenašiel žiadny možný cieľ, najlepšia ranná správa v roku 2015. Správa agentúry o zatknutí podozrivých z terorizmu, spolupracujúcich s Al Kaidou, 22 a 32 ročných naturalizovaných Američanov, ešte v roku 2012. Prezradili na seba, že sa túlali mestom a hľadali možný cieľ.

Vojna na Ukrajine nie je naša vojna!? Musím reagovať na tieto slová pán dr.Čarnogurský. Na Ukrajine nie je žiadna vojna, to je len taká krčmová bitka s desiatkami tisícmi po zuby ozbrojenými bitkármi-poľovníkmi, čo strieľajú na všetko, čo sa hýbe. To je bitka o výšku postavy pán dr. Pamätám si Vás, ako ste sa postavil pred dve veľké hromady. Jedna bola hromada odpadkov na Luníku 9 v Košiciach a druhá bola hromada čierneho uhlia v nejakej mne už neznámej elektrárni, možno ani nie našej, teda na našom území sú ešte Vojany a vôbec, aká naša!? Jedna hromada sa postupne aj Vašou zásluhou postupne odpratáva, teda začala sa a možno stále zostáva rovnaká, lebo, viete sám, že každý deň ráno začíname...Druhá bola Vami vyjednaná, ako bártrová deblokácia za dlhy po dodaných zbraniach. Sú to určite tie isté zbrane, za ktoré nám riadne nezaplatili, ktoré tam dnes zabíjajú ľudí...V dobrých zmluvách a faktúrach sú dojednania, že kým nie je zaplatené, tovar zostáva majetkom dodávateľa. Stále tvrdíte, že to nie je naša vojna, keď sa tam zabíja použitím nášho majetku?! je tu oficiálne zverejnené priznanie nášho občana, že sa zapojil do bojov na strane nejakej skupiny, zvanej separatisti, ale vraj to nie je vojna oficiálna, lebo vraj nikto iný nemá doklady, všetko je premaľované a doklady nechali doma. Nikto oficiálne nevyhlásil vojnu a My ostatní máme držať hubu a krok, veď sa o nič nejedná, nie je to naša vojna...Náš premiér je presvedčený, ale len na 70%, že bude.

Je po referende, je tu cenný výsledok, ktorý sa očakával od každého rozumného uvažujúceho tvora s vlastným názorom. Odhalil 21% populáciu ochotných zvoliť čokoľvek, ak k tomu dostanú rozkaz. Žiaľ sú medzi nimi aj právnici, mladí plní života a dokonca s vlastnou dôstojnosťou. Rozmýšľam, čo to vlastne dnešné školy produkujú, keďže mne nevedia vysvetliť právne otázky, ak im ja bez ukončeného právneho vzdelania občas nejakú položím. Moja dcéra tiež nedostane odpoveď ani od svojho brata, môjho syna právnika, ak potrebuje urgentne poradiť. V televízií vidím právnika s vyštudovanou teológiou, ako tvrdí, že výsledok považuje za cenné víťazstvo hodnôt, nezaloží politickú stranu, stačia mu občianske iniciatívy s 800.000 ľuďmi, ktorí vedia čo chcú, ostatní nevedia čo chcú, aj keď to už rieši Zákon.

že žiadne rozdelenie spoločnosti nevidím, nepočujem žiadne nadávky, nepociťujem žiadny nátlak zo žiadnej strany. Ako sa kto rozhodne, taký bude výsledok hlasovania. Rozdelení sme však „múrmi“ cez ktoré nevidieť, čo sa za nimi deje, vtedy vzniká pocit, že nás niečo rozdeľuje. Ak sa človek človeku prihovorí nezištne, vždy zostane dobrý pocit. Komunikujme otvorene a nič nás nebude rozdeľovať!

Cynizmus, toto slovo vyjadruje stav na východnej Ukrajine. Zhodli sme sa so susedom pri rannej prechádzke so psom. Nič iné nás nenapadlo, keď sme sa zamýšľali, prečo sa to deje v 21 storočí. Prečo sú ľudia odsúdení zopakovať si dejiny. Prečo nemôžu byť natrvalo obrazové, zvukové, písomné a trojrozmerné pozostatky a trofeje besnenia druhej svetovej vojny, už len v medziach múrov múzeí tohto sveta?

Z posledných správ, to už nie je len 5000 a 13 obetí na zastávke, kdesi v Donecku, to už je zas 30 zmasakrovaných v Mariupole. Pozerám obrázky mesta v zimnom háve, kde je rovnaká teplota a počasie, ako teraz v našom slovenskom meste Martine -1°C. Pozriem na ulicu, ľudia pokojne kráčajú na nedeľnú omšu vedľa parkovísk plných moderných áut, obchody sú plné tovaru, u nás ešte otvorené aj v nedeľu. Na obrázkoch včerajšieho ukrajinského mestečka sú ľudia na zemi zakrytý tým, čo bolo po ruke, pohľad na zmasakrované telá je hrozný, mladá policajtka v sukničke ohliada mŕtvoly, autá ešte včera moderné sú už len vraky, budovy majú rozbité všetky okná, je zima už aj v duši človeka, ktorý pozerá cez ostrý otvor v tabule skla, ktorý prestal byť oknom do sveta. Je tu zmena, ktorá trvá už rok. Besy sa pohli. Niekto stlačil spúšť a šíri púšť. Okrem mien, ako Putin čo nevedel, čo robia jeho ľudia na Ukrajine, teda okrem turistiky a zveľaďovania ruskej ústavy, teraz o tom nevie ani, akýsi pán vodca Zacharčenko. Ak sú jeho slová, „Ostro odmietam útok na civilné ciele“ skutočne jeho, slová útok na vojenské ciele je vraj legitímny, sú legitímne!?. Včera sa prechádzate v civilných šatách po ulici, zajtra Vás zoberú do vojenského oblečenia. Čo to je vojenské oblečenie, keď sused je večne v maskáčoch a stále je len civil?

žijem zdravým, kreatívnym a produktívnym životom, chcem žiť ako kolegovia z vyspelých štátov...Som zdravý a platím, nechodím čakať na smrť do čakárne u lekára (zháňanie akéhosi papiera pre druhú poisťovňu, pri čakaní podpory z prvej poisťovne), kreatívne prispievam k diskusii ku odpovediam na otázky Svetového menového fondu piatim nositeľom Nobelovej ceny k téme „Kam smeruje ekonomika sveta v blízkej budúcnosti“, keď produktivita je väčšia, ako spotreba. Produkujem veľké H, každý deň...hlavne, že nespĺňam kritérium chudoby, starám sa o dostatočné +++, aby som mohol primerane ---. Čo mi dnes chýba. Išiel som sa okúpať, vidím zástup ľudí, na dverách oznam-máme plno, hygienická norma nedovoľuje pustiť ďalšieho záujemcu o zohriatie sa v termálnej prírodnej vode tejto Zeme, vonku fúka, sneží, mrzneme. Z našej H prestali strieľať, došla munícia a tak obsadili kúpele, počkajú, kým po týchto sviatkoch zasa vyrobíme nejakú palebnú silu, ktorá by pomohla ekonomike sveta.

Tisícky ľudí bez domova, čakajú na slnko v duši, Tisícky duší z domova, dúfajú na teplo v noci.

Nový minister školstva sa uviedol už dávno. Dnes si ľudia spomínajú, čo to je za človeka, ktorý si dokáže kopnúť do mŕtvoly a do živého sa pchať, ak má vyššiu funkciu. Vôbec by som si to nevšimol, keby sa tu všetci nepoznali a nefungovali by sociálne siete. Nuž, je to tu. Dostal funkciu v odbore, ktoré vraj prekonáva krízu. Dnes som dostal dotazník, anonymný, aký mám názor na stredné odborné školstvo, budeme radi, ak nám s tým pomôžete. Je to projekt EÚ európsky sociálny fond, pripravenosť absolventov na výzvy trhu práce.

Bol som včera na koncerte. Kamarát ma stretol a dal tip, ako stráviť piatočný večer. Je tu Tomáš Klus. Vedel som o ňom, že má zaujimavé postrehy, je trefný a dokonca vtipný. V jednej pesničke dokonale zhrnul pravdu, emócie aj zúfalstvo tejto doby slobodnej voľby, ktorá sa pred niekoľkými dňami oslavovala, ako revolúcia a niektorí ju neoslavovali alebo sa tvárili, že síce sú za, ale za komunistov bolo lepšie. Vedia to povedať „kulantne“, iný výraz ma nenapadá, lebo ONI sa tým netaja. ONI sú za všetkou bolesťou tejto doby, silným metalovým hlasom počujem TK.

Nestačia dve hodiny, nestačí šesť hodín a tak som prišiel na sedem dní, konečne si v kľude pozrieť mesto, ktoré má štyri letiská, je husto pospájané diaľnicami, železnicou, metrom, uličkami, parkami a lesmi, kanálmi a riekou Temžou, že ho niektorí počítajú až po kanál La Manche s plochou viac ako 16000km2 a 18miliónmi obyvateľov. Londýn, mesto ktoré zažíva tisícročie, obdobie, kedy ho nikto nedobyl a stalo sa tak útočiskom vyhnancov, utopistov, revolucionárov, ktorí tu sklonili svoje hlavy na večnom odpočinku. Niektorí prišli o svoje hlavy aj nedobrovoľne, ako Thomas Moore autor Utópie, ale čas z nich a ich čistého života spravil svätcov.

Odišla si tichúčko so slzou v oku, za ruku Ťa držala Tvoja láska, bola pri Tebe, aby si vedela, že sme všetci spolu.

Alebo Pandémia. Oba výrazy označujú skazu na veľkej ploche planéty, skazu na ľuďoch, smrť. Jednu rozsievajú vírusy a baktérie, druhú samotní ľudia. Vírus ani baktéria nemajú vlastný rozum, sú naprogramované prírodou a stretnutie s nimi je v podstate náhodilé, aj keď dnes ústretovo mobilizujeme toto stretávanie, chceme sa s nimi nedobrovoľne, ale radi stretávať. Človek hoci si hovorí rozumný, je v podstate veľmi sociálny, potrebuje sa združovať, spoločne vymyslí také pestvá, o ktorých sa nám ešte ani nesníva. A zrejme ani nebude, ak dôjde k našemu totálnemu vykynoženiu. Zaujímavé je, že je tu jedna skupina, čo usiluje o pravidlá a poriadok si inak nevie prestaviť a druhá usiluje o neporiadok, o teror o znárodnenie lupu, lebo to tak dobre znie a bolo to z úspechom použité pri presadení si svojej moci. Dnes už vieme, že akokoľvek vzletne a dobre socializujúco pôsobiace heslá na demo, masu ľudí, museli padnúť, keď sa väčšina dozvedela, akým spôsobom to chceli uplatniť voči všetkým. Čiže situácia je iná, ak sa ľudia medzi sebou rýchlo dorozumievajú. Ak sa im však siahne na jazyk, rebelujú a druhá strana z nich spraví fašistov a začne strieľať po všetkom čo sa hýbe na zemi aj vo vzduchu. Všetci zírame a strácame pokoj a kľud, čo tu zdanlivo doteraz bol.

Neoznačení vnikajú do našeho súkromia, nerešpektujú pravidlá, vlastníctvo, upozornenia, sú to jednoducho likvidátori najlepšieho z možných svetov. Majú svojich veliteľov, určite ich niekto riadi, oni nemajú vlastný rozum.

Takto volajú naše polovičky, ked im fakt dôjde káva, zvykli si na ňu, kávovala moja mama, môj kamarát, ktorému som nerozumel, ako sa mohol naučiť piť tak odpornú horkú „žbrndu“. Nič lepšie nie je, vieš, to ten kofeín, preberá, musíš byť v pozornosti dlhú dobu ako pilot, je to životabudič. Nuž som to skúsil, keď som dodržal radu, musíš to piť horúce, potom necítiš tú horkosť. No a čo vidíš, keď letíš na východ, pýtam sa ho! Po našu hranicu svetlo, mestá svietia, je tu život, preletíš hranicu a po Moskvu tma. Bol som omráčený, žiadne svetlo v roku 1991. Asi sú stále zatemnení, možno už od druhej svetovej, možno nemajú žiarovky, možno nemajú na ne, možno ich prestali vyrábať. Možno si letel nad samými vojenskými základňami s atomovými raketami, trochu svetla, zapálenie cigarety a mohla byť pohroma. Jedna taká cigaretka dokázala potopiť celý spojenecký konvoj, ak svetlo videla nacistická ponorka. Počuj a nie si náhodou špión!? Všetci sme predsa dnes turisti, aký špióni. Čo už našpióniš, keď tam nemajú čo jesť, obchody prázdne.