Miroslav Ferkl
Politika Číslo
Som číslo, ktoré si už nemôžem zapamätať, je to na jedného moc. Číslo sa začalo skladať z množín čísla a naberá neskutočnú dĺžku, ako sa každý deň doslova „kotí“.
Nie je to predsavzatie, je to pokušenie a žiadosti mojich priateľov, aby som konečne začal písať, skúsme! Zaoberám sa nehnuteľnosťami, oceňujem, riešim stavebné problémy, poruchy, dozorujem stavby, sprostredkúvam predaj, nákup, prenájom, poradím-poslúžim-kým doslúžim! Ešte slúžim, článok o dôchodku dosiahol rekordnú čítavosť. Ak by nám za tieto blogy platili, možno by ten dôchodok, bol aj znesiteľnejší.Ospravedlňujem sa za chyby v textoch, ak sa vyskytnú a ja som ich doteraz neopravil. Redakcia je vážna a časovo náročná práca. Ak nenapíšeme svoj názor, neexistujeme. To je pocit, ktorý ma napadol, keď som si prečítal posledný rozhovor pre slovenské média s Fedorom Gálom v "N"ku. Mal by byť v učebniciach. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Som číslo, ktoré si už nemôžem zapamätať, je to na jedného moc. Číslo sa začalo skladať z množín čísla a naberá neskutočnú dĺžku, ako sa každý deň doslova „kotí“.

Stane sa Vám, že začnete hovoriť a vlastný hlas nepočujete, najmä keď ho môžete porovnať s melodickým hlasom herca Janka Hraška, s ktorým práve pijete kávu.

Rozvodná sieť plynu sa rekonštruuje amorálne a určite aj zbytočne. Kedysi nie dávno, určite dvadsať rokov nie je veľa, som bol nadšený, keď sme si zaviedli plyn.

Štvrtok 14 januára 2016, pár minút po dvadsiatej hodine idem so psom okolo rieky Turiec vo Vrútkach. Mrzne, je jasno, keď tu vidím, ako sa valí hustý biely oblak cez rieku.

Sociálna poisťovňa mi v minulom roku poslala výstrahu, že ak si neprevediem druhý pilier do prvého, zle skončím. Nedajú mi ani minimálny dôchodok. List som zahodil.

Ste v pohode, nikto Vás nenaháňa, pes si urobil svoje, telefóny nebesnia, máte diétu a dokonca aj pevnú vôľu vydržať.

Občas sa stanú veci, ktoré nečakáte. Vo všetkom máte jasno, kauzy sú skončené, či spravodlivo alebo nespravodlivo. Cervanovej kauzu opäť otvorili alebo chcú?

Vyjadrenia predsedu vlády o právnej žumpe na Slovensku sú staré, sú už doslova otrepané a prežuté. Právo a spravodlivosť však vylučujú tolerovanie takéhoto stavu, ak sa právna žumpa opäť využíva a zneužíva.

Priatelia, konečne som sa po týždni čakania, dostal na dopravnom inšpektoráte k okienku. Použil som PIN v čase, kedy mi platil, stihol som. Opäť som však zlyhal pri klávesnici, nešlo mi nahodiť ten nešťastný PIN do poradia.

Majú na starosti aj agendu okolo evidencie áut. Hotový vojenský režim. Načo behajú uniformy okolo áut, fakt ma desí, ked to prináša neskutočnú a zbytočnú papierovú anabázu.

Ešte raz téma plynomer. Spomienka na časy, kedy všetkých odberateľov držal nekompromisne pod krkom jeden monopol.

Nie som prvý, kto si túto vetu všimol a politicky s tým nikto nič nerobí. Voľby prichádzajú, heslá pribúdajú, na akú strunu alebo stranu hrať. Asi už ani politikov s tvárou nie je, ťažkajú sa mnohí občania.

Vlado chce vedieť môj názor, na poslednú knihu s názvom Veľká láska http://bit.ly/1KJNRHN. Prišla mi obyčajnou poštou v malej obálke A5.

A načo? Hovorí kamarát, který už toho v živote zažil veľa, má pocit, že by sa mal začať všetkého zbavovať, má toho už všetkého dosť, samé starosti s vecami, ktoré mu doslova zavadzajú. Obťažujú ho.

Ano stratil sa, určite mi to povedala sprievodkyňa v rodnom dome Jozefa Krónera v Staškove. Tento vystavený, je len mosadzná kópia, ťažká, túto by nemohli nosiť subtílne Hollywoodské hviezdičky.

Vidím dvoch ľudí, muža a ženu, ako vlečú hliníkovú reklamnú tabuľu „Áčko“ ľudovo povedané. Striedajú sa, muž už vyliezol na vyvýšený mostík cez rieku, je vpredu. Žena tabuľu musí držať oboma rukami, tak sa jej zle kráča, odpočíva.

V mladosti som hltal jednu populárnu knihu, Robinson Crusoe. Príbeh stroskotanca, príbeh porovnania vyspelosti civilizácie a prežitia v napohľad nehostinnej prírode,

Cameron má väčšinu. Je po voľbách v krajine, ktorú vnímam konzervatívne, ale aj liberálne voči všetkým národom sveta. Díval som sa na tú možnosť, čo vyhlásil pre Škótov, zostali.

V roku 1989 sa navliekli do pekných farebných montérok s logom firiem od výmyslu sveta, dostali k dispozícii techniku, o akej sa nám starším len snívalo, prácu desiatky traktorov nahradí jeden výkonný s klimatizáciou, väčšina robotníkov je dnes technikmi ovládajúcimi robotov...aj. Nuž zmenil sa ten proletársky svet, jeden dokonca minule mrskol lopatou, že odchádza, keď mu dal majster kopať prípojku vody, založil si s.r.o. a dnes po piatich rokoch ide stavať vlastnú bytovku. To je celkom zaujímavá Diktatúra proletariátu, keby nie Putina, a toho veľkého Marxovho pomníka v Londýne, asi by sme na ňu a na tú dobu zabudli. U nás majú akosi moc drahé hodinky, aby sa cítili proletariátom. Umastené montérky odišli do zabudnutia, to dnes nie je žiadna pozitívna reklama pre Firmu a jej PR.

Stretol som kamaráta. Bol som na Ukrajine! Zdúpnel som, fakt, kde si tam bol, pýtam sa? V Užhorode, odpovedá. Čo si tam robil, nuž obchodoval. Išiel som si tam kúpiť topánky, tie zimné som obnosil a keďže sa za 20 euro zodrali, tie isté mi predali na Ukrajine za 14 euro, teda za 300 Hrivien. Fakt som bol nadšený, že videl Ukrajinu. Prvý krát som sa díval tým smerom v roku 1972. Rodičia nás zobrali na dovolenku na Šíravu. Jeden z výletov, okrem povinnej Dukly, sme absolvovali do Vyšného Nemeckého, kde za závorou, vraj už po 100m začína Užhorod. Do centra je to 12km. Vtedy sme sa zastavili pred závorou, od vtedy mám pred ňou rešpekt, lebo za ňou boli dvojice a jeden mal podozrivo dlhú zbraň pripomínajúcu ostro nabitý guľomet.