Milovník umenia, literatúry a slobody, tulák, provokatér, libertarián; inak firemný ekonóm & konzultant + profi autor a bloger. O financiách a podnikaní píšem predovšetkým na Ľudskourečou.sk Zoznam autorových rubrík: Naokolo naživo, we are the culture, Pohľady a pocity, Moje najmilovanejšie mesto, Biznis - základ nášho bytia, Smrteľníci, Nezaradené
Mám rád Juraja Nvotu, "Muzika" bola krásna, mám rád všetkých "jeho" hercov, nápady, dušu a oko. Mám rád filmy, ktoré už konečne hovoria, čo sa doteraz príliš nehovorilo a čo hovoriť treba. Moje dojmy z Eštebáka:
Zhruba pred polrokom stiahla Rada pre reklamu reklamný spot na nemenovaný nápoj, ktorý údajne mal kaziť mládež, dávať mu zlé vzory a narúšať jeho výchovu - skrátka bol nevhodný. Pritom išlo obyčajný príbeh lásky a príťažlivosti medzi dvoma mladými ľuďmi, taký, aký sa deje tisíckrát denne na tisícich miestach. Pekný, úprimný a čistý. Ľudský.
Mám pocit, že som objavil som novú timemanagementovú metódu a po čiastočne úspešnom odskúšaní sa o ňu rád podelím. Možno ani nie je nová, ale urobím to aj napriek tomu:)
"Stretol som vás, keď ste išli TAM", povedal starý ujo so psom v zasneženom parku. "Tak teraz idem SPäŤ. Hej, túlam sa no a čo" rozhodil som rukami. A on: "Môžem sa túlať s vami? A dačo aj vypijeme". Neviem, čím to je, ale tie medzigeneračné debaty sa na mňa akosi lepia. Best of:
Občas sa s mojou nádhernou a vášnivou partnerkou ľahko naťahujeme o polygamii, jej užitočnosti, kráse a prirodzenosti. Keď som objavil na pulte kníhkupectva útlu knihu s týmto tagom v nadpise, ako priaznivec (provokatívnych myšlienok) som nemohol odolať:) Pár slov o knihe "Polygamné pohlavie alebo právo muža na dve ženy" od Esther Vilar.
"Radšej by ste, keby dajaká mladá si k vám sadla, že?" povedala stará pani, čo sa usadila vedľa mňa na sedadle čarovnej košickej MHD. "Ale teta, mladých je naokolo, koľko len chcem." Pani však hádzala perly ďalej. Prebrali sme tieto témy:
Sociálne siete používam, nepatrím medzi fanatikov, že teda zásadne nie, že je to hnus a nebezpečná vec. Prostredníctvom správneho používania sa dokážem dozvedieť hromadu zaujímavých informácií, kultúrno-spoločenských udalostí, som v (aj keď zdanlivo mŕtvom) styku s kopou známych i neznámych, objavujem nové produkty, projekty, príležitosti, weby, blogy, články, názory. Naučil som sa vypínať a zapínať facebook a twitter len na pár minút denne, prípadne mám niekedy chuť to zrušiť úplne, pretože ma nezaujíma, kto čo robí, čo práve večeria, kde sa nachádza, či mu je smutno alebo veselo.
17. novembra sa v Košiciach dalo prehovoriť z pamätného balkóna na vedeckej knižnici. Ktokoľvek, 15 minút, na akúkoľvek tému. V ten deň sa toho napokon dialo omnoho viac (najmä festival refresh89), čo je v porovnaní s pustým centrom počas okrúhleho 20-ročného výročia (2009) veľké pekné plus. Pár minút pred tým rečnili na tom istom námestí komunisti. "Sľúbili nám prácu, dnes máme nezamestnanosť, sľúbili nám prosperitu, dnes máme biedu. Sľúbili nám raj, dnes máme peklo." (Načo im to preboha sľubovali?)
V slovenských čajovniach, krčmách či festivaloch už mnohí mali možnosť naživo spoznať čaro slovensko-svetovej ethnohudby hranej zo srdca a pre srdce. Či povedzme pre samú radosť z hudby. Zoskupenie s názvom Ethno Rhytmo združuje troch chlapíkov s rôznymi hudobnými skúsenosťami. Keď sa chceš kohosi zaujímavého s atraktívnymi aktivitami čosi opýtať, urob z toho záznam, možno to bude stáť za to. Tak vznikol priateľský a zároveň verejný rozhovor o ethno muzike a všetkom, čo s ňou súvisí. Pri vínku a zvukoch nefalšovaného ethno dažďa:)
Hokejové majstrovstvá zanechali v pohokejových Košiciach okrem hochštaplersky prekrytých fasád zrúcanín či nového asfaltu pred železničnou stanicou napríklad aj silnejšie osvetlenie niektorých košických skvostov, čo nás síce stojí nejaké peniaze, ale aspoň to pekne vyzerá. Vďaka nim i bez nich však lepšie dovidieť napríklad aj na najviditeľnejšie hodiny na Dóme sv. Alžbety, ktoré v minulosti ukazovali trhovníkom na námestíčku pod nimi čas skončenia práce či napríklad pravidelne mne, že opäť zas meškám:) Odkedy skončili majstrovstvá, ani sa nepohli.
Tohto roku som sa už po štvrtýkrát zúčastnil budapeštianskeho multifestivalu Sziget. 19-emu ročníku sa v slovenských médiách konečne dostalo viac pozornosti než býva zvykom. Ide skutočne o jeden z naj eventov Európy vôbe
Šeherezádu je možné zažiť nielen v televízii a zážitok je o dosť silnejší. Konkrétne na koncerte rovnomennej skladby od Rimskeho-Korsakova . Po dlhšej prestávke sme v malom tíme znova navštívili košickú filharmóniu. Koncert mal gule, priam slonie, úžasná energia a zážitok, tlieskal som asi pätnásť minút.
Žeriem Superstar, priznám sa k tomu, väčšinu dielov som odkukal aspoň jedným okom či uchom, v podstate inokedy málokedy zapnem tévé. Je to skvelý produkt, dokonale zmanažovaná a „vyprodukovaná" show s kopou nápadov, pekného vizuálu a zvuku, celý ten nápad je dobrý, selektovanie talentov na základe ich rastu a sympatií širokej verejnosti, hviezda z ľudu za pár mesiacov, aj moderátori sú supertalenti, atakďalej.
Šéf v minipredajni potravín je sympatický chlapík, nevyzerá zvlášť starý, príjemný, dá sa s ním občas pokecať, aj zaujímavé vecičky predáva. Tak som sa, aby reč nestála: „Ako sa máte?"
Radšej Košice na konci republiky, ako stredoeurópskejšiu Bratislavu. Reklamu nášmu mestu robil Luboš Palata ako i celé lidovky. Vraj sme lepšie pripravení, označení, máme viac podujatí, zábavy a kultúry a v menšom meste sa to teplo nestratí, ale drží pokope.
Poézia mi vždy išla menej, nie je to môj spôsob vyjadrovania, bližšie sú mi príbehy a prozaickejšia realita, som ochotný aj priznať, že som na ňu aj trochu sprostý. Ale keď chcem, ide to, najmä keď mi ju sprostredkuje kvalitný prednes a predovšetkým vtedy, ak je mimoriadne kvalitná sama osebe.
Z centra Košíc sa odsťahujú bezdomovci, fasády dvoch najškaredších budov sa prekryjú nenápadnými reklamnými pútačmi, námestie pred železničnou stanicou získalo v posledných dňoch nový asfalt. Neviem si predstaviť, koľko návštevníkov príde na hokejový šampionát transeurópskou železnicou, ale keď už, tak by nebolo odveci „opraviť" ešte čosi.
Vybral som sa po tom mojom Luníku. Luník má číslo VII. Ten celosvetovo preslávený „number nine" vidno, ked vybehnem na kraj kopca, na koniec vilovej štvrte.
Usmieva sa na nás z bilbórdov a plagátov neprirodzene vľúdnym úsmevom a chorým pohľadom súdruha Kašpirovského, pravdepodobne s rovnakým cieľom. Krásavec Rišo, ZdRAvé KoŠIce, SpRAvodlivé KoŠIce a najnovšie Rišóóó Rašííí Braňa Mojseja, skladba, oproti ktorej je Vivat Slovakia kultúrnym pokladom krajiny. Jediným pozitívom kampane je, že až vďaka nej viem, že Raši je Košičan. Hoci som ho tu v živote nevidel a pritom býva v rovnakej časti ako ja.
Začiatkom jesene sme sa tam boli prejsť. Park, cez ktorý som štyri roky chodil do a zo školy, mi prirástol k srdcu. Sobotný daždivý podvečer tam nebolo skoro živej duše, také vidiecké ticho na konci sveta. Ešte pár dní.
