Od roku 2004 sa venujem energetike a všetkému, čo s energiami, ich výrobou, distribúciou, spotrebou, či úsporami súvisí. V roku 2020 som prijal ponuku Richarda Sulíka stať sa jeho štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR a dnes pôsobím ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SaS. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Tento týždeň sa v správach objavila informácia, že čínska štátna spoločnosť China National Nuclear Corporation prejavila vážny záujem o kúpu podielu v Slovenských elektrárňach.
V rámci druhého sociálneho balíčka, ktorý minulý mesiac Robert Fico prezentoval na sneme strany SMER sa dostali aj dve opatrenia, ktoré priamo súvisia s energetikou. Jedno nesystémovejšie ako druhé.
Slovenské elektrárne zažili v posledných mesiacoch búrlivé obdobie, kedy sa Robert Fico snažil nabúrať plán spoločnosti Enel, predať svoj podiel v nich. Kroky mali byť v prospech Slovenska, profitovať však bude zrejme niekto iný.
Keď som minulý rok v januári písal o tom, ako Fico privatizuje Cargo hrou na škrupinky, ani mi nenapadlo, do akej dokonalosti túto hru jeho minister dopravy Ján Počiatek dovedie.
To, že Robert Fico je nielen mizerný právnik, ale bol by z neho aj mizerný účtovník, nám dokázal na tlačovej konferencii ku kauze Gabčíkovo. Kauza, ktorú on sám prezentuje ako svoje víťazstvo vybojované v prospech Slovenskej republiky sa mu postupne vymyká z rúk, a ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá.
Dnes sa na vláde rokovalo o Národnom pláne reforiem (NPR) na rok 2015 z pera Ministerstva financií. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bol tento materiál iba 6 pracovných dní, pričom jeho ušitie horúcou ihlou dokazuje hlavne plytkosť jeho obsahu.
Súbežne s Váhostavom nám beží ďalšia x-tá kauza Ficovej vlády, ktorá nás všetkých môže v konečnom dôsledku stáť viac ako všetky ostatné dohromady.
Jozefa Brhela v SMER-e pozná každý. A v energetike tiež. Hoci to dlho zatĺkal, napokon v roku 2013 vyšiel s farbou von. Priznanie, že v rámci škandalózneho rozdeľovania licencií na pripojenie slnečných elektrární v roku 2009 si tiež odkrojil svoj kusisko z koláča, iba potvrdilo jemu prisudzovanú pozíciu jedného z hlavných akcionárov strany SMER. Nikto iný, iba politicky spriaznené duše, sa totiž k balíku 120 megawattov od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy nemali šancu dostať. Potvrdzujú to aj ďalšie mená na zozname ako Ladislav Lazár, súčasný riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, či Tomáš Malatinský, nedávny minister hospodárstva.
Tak a je to tu. 588 miliónov (!!!) je účet, ktorý vystavili Slovenské elektrárne Slovensku za Gabčíkovo. Teraz sa samozrejme Robert Fico udrie do pŕs s tým, že on nikomu nič platiť nebude. On sa predsa postaral o to, aby zmluva o prevádzke vodného diela bola súdom označená za neplatnú. S tým Slovenské elektrárne zrejme aj počítajú, no tento účet boli povinní vystaviť. Od začiatku bolo jasné, že akcia si vyžiada aj reakciu. Kým sa teda celá vec dostane pred súd, bude potrebné, aby si aj Slovenské elektrárne v rámci tejto partičky pokru nazbierali nejaké tromfy.
Na úrade vlády budú dnes opätovne informovať o Gabčíkove. Tentoraz to bude komplexné a okrem postupu pri vypovedaní Zmluvy o jeho prevádzke sa páni ministri od predsedu vlády Roberta Fica, ktorý materiál predkladá, dozvedia aj ako to vlastne bolo s privatizáciou Slovenských elektrární.
Róbert Fico sa netají obľubou futbalu, avšak gól, aký si strelil včera do vlastnej brány sa hneď tak nevidí. V pondelok, pol hodinu pred výrokom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci platnosti Zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo začalo mimoriadne zasadnutie vlády, aby hneď po jeho skončení mohol Fico oznámiť novinárom „radostnú“ novinu, že Zmluvu označil súd za neplatnú. O druhej poobede si už šuchoril perie pred pozvanými novinármi priamo v priestoroch elektrárne, neuvedomujúc si, alebo možno skôr ignorujúc fakt, že kým bola Zmluva o prevádzke v platnosti, majiteľom Gabčíkova bola Vodohospodárska výstavba. Po vyhlásení Zmluvy za neplatnú sa vlastnícky stav posúva späť pred rok 2006 a jej vlastníkom sú opäť Slovenské elektrárne!
Predstavte si situáciu - zamestnávateľ si vymyslí pravidlo, že vždy k pätnástemu mu musíte oznámiť, či si na budúci mesiac budete za svoju prácu nárokovať aj plácu. A to s ním máte uzavretú riadnu zmluvu o trvalom pracovnom pomere. Hoci sa vám takáto povinnosť zdá zbytočná, vždy si ju splníte. No jeden mesiac sa zrazu zamestnávateľ zatne a sucho vám oznámi, že vám mzdu nevyplatí, aj keby ste sa mali od roboty pretrhnúť. Pritom pravidlo, nech je akokoľvek nezmyselné ste neporušili.
Keď ministerstvo financií ešte v roku 2013 zaviedlo bločkovú lotériu, medzi hlavné dôvody bol zaradený aj boj s daňovými únikmi. Kontrola mala bežať iba na pozadí a jej cieľom malo byť odhaľovanie podvodníkov a nepoctivých obchodníkov. Čo však s tými poctivými? Pre tých si daňový úrad pripravil bizarné “odmeny”.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí... Práve takto začína druhá sloha historickej básne Sama Chalúpku Mor ho. Dnes Dunaj duní opäť. A znovu boj zvádza Rím so Slovenským rodom. Situácia sa však otočila a tým cárom, ktorý si zastal táborom nie je Riman, ale naopak Slovák, ktorý sa rozhodol zmocniť sa Dunaja. Tento prostredníctvom vodného diela Gabčíkovo mal spútaný taliansky Enel, spočiatku partner, dnes pre našu nevyspytateľnú vládu už nepriateľ.
Obnoviteľné zdroje energie získali na Slovensku v posledných rokoch negatívnu reputáciu. Hoci vo svete zaznamenali jednotlivé technológie prudký nárast inštalovaného výkonu, u nás sme sa obmedzili na fotovoltiku a pár bioplynových staníc. Môže za to okrem iného nekoncepčná podpora na začiatku rozvoja obnoviteľných zdrojov, no prinajmenšom rovnakú škodu môže spôsobiť dnešná úporná snaha ohýbať zákony a predpisy na politickú objednávku. Najmä ak sa tak deje v čase, keď sa obnoviteľné zdroje stávajú reálnou alternatívou pre širokú verejnosť a keď začína byť zdroj vlastnej energie dostupný pre každého občana.
Slovenská kuchyňa je typická skôr ťažšími jedlami, ktoré ale vynikajú svojou vôňou a bezpochyby aj chuťou, pričom pre konzumenta znamenajú bohaté nasýtenie na dlhší čas. Špecifickou je najmä slovenská politická kuchyňa, v ktorej sa už uvarilo všetko možné, niektoré suroviny dokonca aj dva krát. Jedným z takýchto už druhý krát varených hlavných chodov sú Slovenské elektrárne, ktoré pred pár rokmi podával svojim hosťom z Apeninského polostrova vtedajší šéfkuchár Mikuláš Dzurinda.
Keď sa minulý týždeň Robert Fico rozhodol zrušiť nájomnú zmluvu so Slovenskými elektrárňami na prevádzkovanie Gabčíkova, hneď sa objavilo niekoľko teórií, prečo k tomu došlo.
Vracanie peňazí za plyn, ktoré avizoval na budúci rok Róbert Fico, nie sú ničím iným, ako kupovaním si hlasov voličov pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Za peniaze nás všetkých
Po predraženom CT pre piešťanskú nemocnicu trčí aj z iba nedávno re-privatizovaného SPP ďalší tunel za štátne.
Pred troma týždňami SaS vyzvala vládu Róberta Fica, aby k predaju podielu v Slovenských elektrárňach zo strany talianskej spoločnosti Enel pristupovala zodpovedne. Dôvodom boli naše obavy zo vstupu nedôveryhodného partnera, ktorý by elektrárňam, ako aj Slovensku mohol viac uškodiť ako pomôcť. Ministerstvo hospodárstva v tej dobe zastávalo úlohu mŕtveho chrobáka, čo neveštilo vôbec nič dobré.
