Neskutočne jej chýba písanie... také to tvorivé a odhaľujúce. Má veľkú slabosť na ruky svojho manžela a hudbu z filmov W. Allena. Zoznam autorových rubrík: Takmer denne z Nového Anglicka, Milí priatelia vo svete, Vlastná choreografia, Téma na lenivé letné popoludni, Slabosti nás všetkých (?)
Ak ste pred pár dňami čítali prvú časť toho ako som pracovala pre „najpopulárnejšiu cruise spoločnosť vo svete“ (o ktorej imigračná úradníčka v Texase nemala ani tušenia) nebudem vám dnes nič dlžná. Nasleduje pasáž o tom ako to bolo s Bahamskými ostrovmi, bazénom so žralokmi a ruskou mafiou na lodi.
Nevedela som, že raz budem poctenná tým, že budem môcť byť občanom niekoľkých štátov. Najprv Československo potom Slovensko a akoby toho všetkého nebolo málo zrazu som zistila, že patrím aj do národu štátu Blogistan.
Vždy z času na čas sa v amerických médiách rozpúta debata o Ground Zero. Hlavne o tom, čo bude v budúcnosti stáť na bývalom mieste Svetového obchodného centra. Tak znovu pred pár dňami jeden televízny kanál uviedol reportáž o celom tomto projekte... O plánoch, ktorých základy začali vyrastať pred pár mesiacmi v dolnom Manhattane. Sú superúžasnégigantickéklasickyamerické. Realizovateľné?
Ak už máte po svadbe je pre vás neskoro... pre všetkých ostatných a zamilovaných však nasledujúce riadky môžu byť zaujímavé. Okrem milovanej osoby máte v láske (mimoriadnej láske) knihu alebo film Pán Prsteňov a chystáte čoskoro svadbu? Nemáte ešte vybraté svadobné obrúčky? Chceli by ste špeciálne prstienky?
Rozhodla som sa trošku odbočiť od mojeho stale čerstvého usídlovania sa v Spojených štátoch amerických. Veď prečo neprásknuť na seba aj niečo iné… možno pre niekoho oveľa zaujímavejšie. Pracovala som istý čas na výletnej námornej lodi spoločnosti Carnival Cruise Lines. Vlastne nebyť toho krátkeho pracovného pomeru, pravdepodobne nepíšem ani tento blog pre SME.
Nie, Karol Gott nie je mojou veľkou slabosťou, dokonca ani len maličkou... Reč bude o čomsi inom. O prehnanej slabosti mnohých občanov USA, ale možno sa to netýka len ich... No a neviem si ju celkom dobre vysvetliť. Podľa amerických filmov (ale aj osobnej skúsenosti) ale uvažujem, že táto slabosť je akýmsi národným športom v týchto zemepisných šírkach.
Už dávnejšie ma napadla zaujímavá teória. Týka sa ľudí. Koľko druhov ľudských bytostí je vo svete? Sme skutočne až tak rozdielni? Počtom zlozvykov a obľúbených jediel isto áno... Ale gestami, pohybmi, spôsobom reči a výzorom? O tom nie som tak veľmi presvedčená.
O imigrantoch a ich životných podmienkach ste isto čítali už dosť. Od kultúrnych šokov až po nedobre pochopenú nahotu . Všetko to veľmi súvisí s ľudskou psychikou. Aj nasledujúce riadky budú o čomsi takomto. Dostal sa mi do rúk ďalší zaujímavý výskum... tentoraz o imigrantoch a ich psychike.
Chcem touto cestou podať ďalšiu správu o živote a spoločnosti na druhej strane zemegule. Tentokrát ma k tomu priviedli výsledky výskumu medzi americkou mládežou, ktorý sa týkal slobody tlače. Čo si o čomsi takomto myslí obyčajný americký študent? Na začiatok len toľko, že podľa niektorých by vláda mala schváliť články pred ich vydaním...
Videla som reportáž pod názvom Pekelné diéty na jednom z amerických televíznych kanálov. Nedozvedela som sa nič síce nič prevratné, čo by som už nevedela, ale predsa… Ostala som zhrozená, keď som sa dozvedela fakty o komunite ľudí, ktorí sú posadnutí štíhlosťou a poruchou prijímania potravy, zvanou anorexia. Títo ľudia pôsobia na internete. Nasledujúce riadky slúžia hlavne na výstrahu všetkým, ktorí zdolávajú tento problém so svojimi príbuznými a priateľmi
Keď som pred pár rokmi videla celkom zblízka J.S. 14. Dalajlámu zanechalo to vo mne zvláštne pocity. Nikdy pred tým som nemala taký silný zážitok so stretnutia nejakej osoby. I keď viem, že použiť pojem stretnutie v tomto prípade môže znieť viac ako zavádzajúco. Vlastne na to stretnutie s ním som šla len ja. On prišiel do Bratislavy na prednášku pre niekoľko tisíc ľudí.
Pre pár dňami som si vymenila pár krátkych správ s mojim virtuálnym priateľom Michalom z Martina (občas sa mi to v hlave mení na Martina z Michala) Dostali sme sa až k tomu, že sa obaja chystáme na rodnú hrudu po dlhšom čase strávenom vonku...Kufre nemám ešte zbalené, ale už v duchu plánujem aká bude cesta a čo sa stane, keď dorazím na miesto určenia. Hovorí sa tomu cestovná horúčka.
Pred dvoma rokmi to bolo celkom inak. Dvakrát do týždňa som si to skutočne vedela vychutnať. Teraz ma len privádza do nejakého zvláštneho psychického stavu. Pripisovala som to spočiatku len všeobecne blbej nálade, ale nie. Trvá to príliš dlho a ten pocit nechce odísť.
Už dávnejšie sa v istých obchodných domoch tu v krajine zvanej USA, objavil zaujímavý spotrebič. Ak manželka (prípadne priateľka) komusi vynadá, že nemá večne odbiehať od telky k chladničke a vyprázdňovať ju, je tu záchrana. Sadne si pred zatvorenú chladničku a ani sa nepohne. Budú sa diať divy. Teda len v prípade, ak má zvyšných zhruba 3200 USD. Môže sa potom stať majiteľom, pre niektorých čarovnej chladničky. Má dvojo dverí a na jedných je televízna obrazovka.
Pôvodne som chcela napísať o začínajúcom procese s M. Jacksonom... Dospela som však k názoru, že o články popisujúce (podľa mňa) zvrátenú osobnosť tohto kedysi talentovaného speváka, nebude v týchto dňoch asi veľká núdza. Pozrime sa na M. J. v tieto dni aj trochu inak. Hlavne na jeho tvár a jej zmeny v histórii.
Napadlo ma čosi. Máte nejaký ten talizman, ktorý sa snažíte nosiť za každých okolností zo sebou? Ak už nie teraz, isto ste ho mali ako malé dieťa. Deťúrence majú rôzne obľúbené veci od plyšových hračiek, autíčiek, bábik až po knižky, poháre, prikrývky a vankúše. Posledný z predmetov slávi veľkú obľubu najmä tu v USA.
Ponúkam krátky pohľad na včerajší živý prenos spravodajských televíznych staníc v USA:
Možno sa konečne dostanem po viac ako roku na rodnú hrudu. Bude to skvelý pocit, ktorý mi hádam vydrží dosť dlho. Od kedy som strávila v zahraničí pomerne viacej času ako na Slovensku, nikdy neviem čo čakať pri najbližšej ceste domov.
Kedy ste naposledy mali čosi dobré v reštaurácii a potom šli do divadla? Prípadne v opačnom poradí. Ak by ste boli tu za oceánom, stačí vybehnúť do najbližšej budovy s nápisom DINNER (LUNCH) THEATRE. Tam sa presne podľa názvu, podáva kultúra aj hlavný chod a dezert. Všetko na jednom mieste. Neviem kam som hľadela počas mojeho pracovného pomeru v Starom divadle Nitra , ale o takejto "vymoženosti" som skutočne nevedela.
Isto ste sa s nasledujúcim javom stretli mnohokrát vo vašom živote. (Aj v tom minulom, hoci si to nepamáte.) Pokiaľ ste sa dostali za hranice, aj pokiaľ ste väčšinu života presedeli doma. Jednoho dňa ste stretli kohosi, kto hovoril nejakým tým prízvukom. Občas to celé vypáli komicky. Inokedy naopak tomu chudákovi nie je rozumieť ani slovíčko. Dobre, dobre. Možno tak dve či tri v každej rozvinutej vete.
