Riadim sa mottom o Božích mlynoch. Verím, že sa krútia. A nik pred nimi neutečie. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Keď som vo februári minulého roka prijal ponuku novovznikajúcej regionálnej televízie, ktorá mala mať dosah na vyše polmilióna obyvateľov, bol som rád. Nie preto, žeby som v tej chvíli trpel núdzou o prácu, ale chcel som skombinovať komfort jednej veľkej televíznej spoločnosti (Nova) s entuziazmom mladej, čerstvo narodenej.
Často sa hnevám. Som taká sopka, ktorej stačí málo a vypustí na toho druhého - obeť - lávu. Je to choroba, uznávam, ale neviem si s ňou poradiť. Závisí od situácie a podmienok, ako rýchlo dokážem uhasiť svoje vnútorné vrenie. Priznávam bez mučenia, som cholerik.
Moja včerajšia redaktorská služba sa spoločne s kolegami z Novy niesla v smutnom tóne. Ťažko sa robí správa, keď sa týka smrti...
Blog začnem príbehom. Fiktívnym, domysleným, prekrúteným alebo reálnym?.....
Keby sa čas dal vrátiť o pár rokov (10-15) nazad, , myslím si, že súčasná mládež (15-22 roční) by boli v peknom kýbli... Ktovie, ako by sa pohybovali v priestore bez mobilu, internetu a ďalších vymožeností, o ktorých sme my,súčasní tridsiatnici a starší, nemali v 90-tych rokoch ani páru
Kto býval v 90-tych rokoch na internátoch v Mlynskej Doline, poznal ho. Každý pod menom Chicago alebo Šikágo? Nik ho neoslovil inak a ja dodnes neviem, prečo mu prischla táto prezývka...
Mal som big problém s počítačom v mojom kensl. Vysielanie bolo ohrozené, nešla totiž tiskárna (tlačiareň). Volal som teda helpdesk, aby mi IT pracovník našej firm pomohol. Samozrejme na diaľku, lebo bol weekend.
Mená sú samozrejme v tomto blogu vymyslené, príbeh však kruto pravdivý. Jednu z nich, Janku, poznám osobne, Danku tak ako každý Bratislavčan, ktorý videl jej fotku pri jej hľadaní na všetkých verejných miestach.
Keď som mal sedem, nevnímal som sarajevskú olympiádu. Keď som mal sedem, nepoznal som to, čo poznáš v rovnakom veku ty. Keď som mal sedem nedokázal som toľko rozprávať, koľko rozprávaš ty.
Nemám rád červenú farbu. Červená je pre mňa takým symbolom, ako pre býka....
Pred nejakým tým mesiacom vyhlásil najčítanejší hnusný bulvárny plátok za najdoveryhodnejší (Glendová sorry - nemám vokaň, píšem z českej klávesnice a nestojíš mi za to, aby som si to preladil, lebo sa hanbím)- sám veľký hranatý. Teda ten, čo vie, ako sa robia média. A potom ich opľúval, že hanobia Dočolomanského kultúru.
Na východniarov (čítaj vychodňárov) nedám dopustiť. Hovorí sa, že práve odtiaľ sú ľudia najsrdečnejší, najdobroprajnejší, najochotnejší, najskromnejší, najrobotnejší (rozumej najpracovitejší)... patrí im mnohé naj. Ale aj naj so zápornymi adjektívami...
Nedávno som robil reportáž pre jednu z televízii o likvidovaní futbalových ihrísk v Bratislave. Práve v našej metropole je najviac videť, aký je momentálne vzťah štátu, miestnych či mestských samospráv k najpopulárnejšiemu športu - futbalu.
Hamlet podobnú dilemu nemal. Nemal totiž čas, lebo riešil čosi iné - či byť alebo nebyť....
Dostávam dosť mailov od divákov, ktorí sledujú tenis v televízii. Sú aj pozitívne, sú aj tie horšie, pretože každému človek nevyhovie. A nie každému sa pozdáva moj svojský štýl komentovania. V niektorých mailoch ma pochvália, v niektorých kritizujú, v niektorých poradia a v niektorých vás len pozdravia. Pred malou chvíľou som však dostal mail, po ktorom mi nebolo všetko jedno...
Len prostredníctvom internetu (keďže som momentálne v ČR) som sa dozvedel o ničivej vode na východnom Slovensku, obetiach a obrovskej škode. Žiaľ, živel zasiahol aj Bardejov, kam chodím teraz síce už menej často ale stále veľmi rád.
Málokedy píšem úvahy, nie je to môj štýl, ale nad touto som už dlho premýšľal, že ju raz napíšem. Jedno, či je krátko pred polnocou, myšlienky musia na monitor, kým sú čerstvé. Ale najprv k titulku, aby ste hneď po perexe boli v obraze.
Len výnimočne chodím na tlačovky, ktoré nemajú súvis so športom. Ale keďže v redakcii zúria dovolenky, na jednu som šiel. Ficovu. Na letisko. Mal tam totiž kontrolný deň.
