Prakticky - realista,teoreticky -idealista v skutočnosti celkom obyčajný jedinec. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
„Deti, deti...! vstávajte...! rýchlo...! vojna...!“, skríkla na nás zavčasu ráno mama. „Ale mami, my chceme ešte spať, veď sú prázdniny“ – snažili sme sa vydobyť si ešte aspoň pár minút leňošenia v posteli. Ale mama bola nekompromisná. „Rýchlo hore, je vojna, Rusi nás napadli...!“ a aby umocnila svoje slová zosilnila zvuk na rádiu.
Ľudová tvorivosť je nekonečná. Aj taký obyčajný strašiak do maku môže byť celkom zaujímavý a pekný. Pri svojich cestách východoslovenským vidiekom som niekoľkých zvečnil. Síce ani jeden nestál v maku, ale to vôbec nevadí. V zemiakoch a kapuste vyzerali tiež celkom dobre.
Akosi mi to nejde do úst to, „napadlo mi“. Musím sa priznať, že do školy som chodil dávnejšie a ani moji potomkovia sa už základy slovenského jazyka neučia, ale zdá sa mi to akési prirodzenejšie a hlavne bežnejšie keď počujem – napadlo ma.
Kosenie Jastrabej lúky, vždy si spomeniem na tento starší slovenský film, keď sa chystám kosiť záhradu. Horúce leto, krčah studenej vody z neďalekej studničky odložený v tieni stromu, košík s jedlom a trochou pálenky, plechová melódia osličky šikovne behajúcej po ostrí kosy, vôňa pokosenej trávy a spev slávika vysoko na oblohe, bzučanie hmyzu a šuchot v tráve. Z diaľky sa ozýva štekot psa a z času na čas sa lúkami nesú hlasy koscov.
Zdá sa, že v rámci sústavy jednotiek SI bude žiadúce, ale pre začiatok len na Slovensku , zaviesť novú matematicko-fyzikálnu veličinu a to: 1Si = 1Silvia = jednotka zavádzania a (slušne povedané) nehovorenia pravdy.
Dobrý deň deti, každý mi ukáže žiacku knižku, skontrolujeme, či Vám rodičia podpísali vaše známky.
Neskorá, nočná, víkendová hodina. Práve skončil akýsi akčný film, ktorý som práve asi na ôsmy krát dopozeral - cirka štyri reklamy a štyri minispánky. Chytím do ruky ovládač a viac mechanicky, ako cielene, prelustrujem celú ponuku našej káblovky. Nič ,čo by ma nejako extra zaujalo, až kým som neprepol na jednu z najlepších mestských televízií ( podľa vyjadrení jej zamestnancov - musím im veriť, nakoľko iné mestské televízne kanály nechytám) na našu slávnu BTV. B bulharská, B = bardejovská.
- Dobrý deň, nezobrali by ste ma do Bardejova? - oslovil ma mladý muž, keď som zastavil v jednej dedinke na ceste zo Svidníka do Bardejova. Iba som kývol hlavou, hodil som tašku na zadné sedadlo a už sa aj tlačil dnu. Chvíľu som mal obavu, či sa zmestí, také to bolo chlapisko a potom mi mysľou prebleslo, - no, keby sa nedajbože niečo zomlelo, s takým hromotĺkom si veru neporadím. Ale čierne myšlienky som hneď zahnal, keď začal rozprávať.
Hurá, od 1. marca 2008 ,môžeme cestovať do Kanady bez víz. Síce len ako turisti, ale na začiatok to postačí.
Dnešný počin štvorlístka z KDH prekvapil mnohých, ale zdá sa ,že najviac ich vlastných súkmeňovcov. Odborníci - politológovia, profesionáli, ale aj amatéri, sa snažia byť viac suverénni a tvrdia, že to bola len otázka času , že sa to dalo čakať. Ja sa to budem snažiť preukázať matematicky ( aj keď nie som taký odborník na matematiku ako pán Palko) lebo čísla , ako sa vraví , nepopustia. A ešte jedna vec ma núti prebrať túto tému cez čísla, a to je vyjadrenie, či samochvála pána Palka v DeFacto, že „de facto“, má za sebou takmer šesťdesiattisíc hlasov z prednostného hlasovania v posledných voľbách.
Niečo sa stalo a po takmer dvoch rokoch sa dejú zmeny. Síce nie všade a nie v rovnakom rozsahu, ale predsa. Národné pamiatky – drevené kostolíky – dostávajú nový šat. V dávnejšom článku som Vám predstavil niekoľko kostolíkov z Bardejovska, dnes si pozrite ďalšie tri zo Svidnícka.
No konečne rozumný nápad! Ale im to trvalo, kým znovu vymysleli už dávno vymyslené a odskúšané. A nakoniec, veď nemuseli a ani nemusia vymýšľať, stačí len vojsť do archívov a oprášiť pár denníkov a časopisov z doby nedávno minulej a rýchlo si osvojiť novostarý štýl žurnalistiky.
„Sme tu všetci? Nikto nechýba?“ rázne, ale zároveň nežne sa opýta sviatočná sviečka tróniaca na vkusnom svietniku v strede slávnostne prestretého vianočného jedálenského stola. Plamienkom nakukne raz na jednu, raz na druhú stranu sviatočnej tabule, akoby sa naozaj sama chcela presvedčiť, či je všetko v poriadku, či sú taniere, poháre, príbory, servítky na svojom mieste.
„Ujo, koľko stojí tento keksík?“ – oslovilo ma v Lidli asi štvorročné chlapča tmavej pleti. Minicigánik na mňa vyvalil veľké čierne okále a čakal na moju odpoveď.
„Kefalín, čo to je vlastne to, absurdní?...“. Kefalín sa len usmeje popod fúzy a odpovie:„To je v poriadku súdruh major ,to je v poriadku“. Asi tak nejako končia filmoví Čierni baróni. Nemalo význam majorovi Terazkymu vysvetľovať zmysel tohto slova, aj tak by ho asi sotva pochopil. No zdá sa, že Kefalín už vtedy tušil, že Absurdistan raz nastane. Či to bude na Slovensku alebo nie, to sa nehovorí, no terazky mám taký pocit, že to na Slovensku je.
Je čas na spomienky, čas na zamyslenie sa nad životom tých, čo už nie sú medzi nami, ale aj na nad životom našim. Je čas na povzdychnutie ,čas na nefalšované a úprimné slzy. Zapálime sviečky svojim pozostalým, chvíľu postojíme, pomodlíme sa za ich duše.
Naozaj, dnes nikto nemá na nič dostatok času, taká je doba. Vraj žijeme príliš rýchlo. Nuž čo, s tým asi nič neurobíme. Divné je však to, že ani verejnoprávna televízia, či rozhlas, nemajú dostatok času ( tým komerčným sa nečudujem). Nemajú dostatok času na relácie, ktoré zaujímajú širokú verejnosť a už vôbec nemajú čas pre diváka či poslucháča. A to sú verejnoprávne!
„Euro mince neberieme!“, rázne zahlásila pokladníčka v prešovskom Hypertescu.
alebo niečo podobné mi šplechol do tváre hustý Róm pred poštou, v jednej známej východniarskej obci. Známej silnou povodňou a ešte silnejšou komunitou Rómov žijúcich v nej. Veľmi som mu nerozumel, ale podľa jeho výzoru a posunku hlavou som sa dovtípil, že mám radšej vypadnúť a nezavadzať.
