Odmala vnímam, aký farebný je svet okolo mňa...Moje knihy:Náš pes (je) HUNCÚT (2018, knižka pre deti)Ryšavky (2018, knižka pre deti)Keby som mal brata (2017, knižka pre deti)Túto noc nezaspím (2015 - 2. vydanie, román zo študentského prostredia)Prázdniny s Huncútom (2013, knižka pre deti)Kašlem na život bez lásky (2010, spoločenský román z prostredia drog)Túto noc nezaspím (2008 - 1. vydanie, román zo študentského prostredia)Špalda, pšeno, pohánka... (2014, kuchárska kniha) Zoznam autorových rubrík: Postrehy, Rôzne, Osobné, O škole (veselo i vážne), Politika (názory), Poézia, Haiku, Próza, Fotopríbehy, Túto noc nezaspím/román, Kašlem na život bez lásky/romá, Prázdniny s Huncútom/pre deti, Moja kuchárska kniha
S našou poslednou dovolenkou u bratov Čechov sme tentoraz neboli spokojní. Napriek tomu, že sprvoti vyzeralo všetko lákavo a zaujímavo. No iba chvíľku. Hneď počas cesty do našej cieľovej destinácie - Jeseníkov na Morave - sa začalo všetko kaziť.
Pred pár dňami som sa ocitla v zábavnej situácii. Opäť sa potvrdilo to, čo platí odjakživa. Že história sa opakuje. S maličkými odlišnosťami. Menia sa jej hlavní aktéri.
Deti nie sú hluché, to vonkoncom nie. Aj keď sa zdajú byť totálne zaneprázdnené, aspoň jedno ucho majú vždy v pohotovosti. To zistíme väčšinou neskôr a - ako na potvoru - v tej najnevhodnejšej chvíli. Aj pani učiteľky jednej nemenovanej škôlky sa o tom presvedčili.
Včera som dostala jednoduchú úlohu. Kúpiť akési tesnenia. Fajn, povedala som si, stavím sa po ne v novootvorenej predajni hneď vedľa. Načo by som sa terigala do mesta, keď mám všetko rovno pod nosom. Ešte aj parkovať sa tam dá.
Na Majku a Julku si spomeniem vždy pred Vianocami. Vidím ich pred sebou ako dnes. Dve drobné zakríknuté dievčatká, čo sa takmer nikdy s nikým nerozprávali. Vždy sa však slušne pozdravili, aj keď ich pohľad zamieril potom do zeme. Majka s Julkou bývali hneď vedľa. V rodine otca alkoholika.
Také bolo rozhodnutie dievčiny, ktorá v tichosti pomýšľala na odchod z tohto sveta. Predčasne a dobrovoľne. Veronika sa rozhodla zomrieť. Naozajstná a skutočná Veronika - nie tá Coelhova. Mladé a pekné dievča, ktoré som poznala. Mala iba pätnásť... Často na ňu myslím. Aj na to, aký je život niekedy krutý. Ako to, že dopustí, aby rodič musel pochovať svoje dieťa?! Ako je možné, že sa zrazu človek, tvor mysliaci, rozhodne k niečomu tak strašnému? Že už nechce viacej žiť, že už nestojí o krásy a radosť pozemského bytia, o nič z toho, čo akoby zázrakom dostal už pri svojom narodení?
Dobrí ľudia ešte žijú! Presvedčili sme sa o tom nedávno v južných Čechách. Hlásili pekné počasie, a tak sme sa rozhodli predĺžiť si víkend a venovať ho okrem spoločenskej akcie, na ktorú sme boli pozvaní, aj cyklistike.
Keď chladnička mojich rodičov začala už po troch týždňoch opäť hlásiť, že ju treba rozmraziť, pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Nie, nebudem už viacej tvojím otrokom! Kúpim im novú, rozhodla som sa v tej chvíli. A to okamžite! Veď nie je nič jednoduchšie, ako skočiť do obchodu a vybrať si. Chladničiek tam majú celú fúru.
Na známosť sa svetu dáva, že sa v sobotu dňa deviateho októbra roku Pána dvetisícdesať, pri všetkej počestnosti, za účasti štyridsiatich jazdcov a koní na Panstve lietavskom jazda sv. Huberta konala. Urodzené panstvo i ľud poddaný sa krásnemu počasiu tešili, výborným gulášom hlad zaháňali a po zotmení na Poslednom súde hriešnikov spravodlivo odsúdili. Potom sa spoločne páni so služobníctvom až do skorého rána na svojom zámku veselo zabávali. Túto zvesť Panstva lietavského do celého kráľovstva urodzený gróf Brezanský a Master 1. Lotu kráľovskou poštou posiela. Lovu zdar!
Po smrti svojho majiteľa zostal Nero sám. Družka jeho pána sa rozhodla, že ho viac nechce, a tak ho vyhodila. Na ulicu. Márne sa pokúšal dostať do domu, dvere dovnútra zostali preňho navždy zatvorené. Spolu so svojím pánom stratil Nero aj svoj domov. Stal sa z neho túlavý pes.
Jim definitívne stratil zrak, keď mal približne desať rokov. Všetci chovatelia vedia, čo táto diagnóza znamená a vedeli sme to aj my: väčšina zvierat sa musí po takomto zistení utratiť.
