Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Keď už človek precestoval takmer pol sveta, môže sa vrátiť domov a poobzerať sa po najbližšom okolí. Trochu preháňam, ale niečo na tom bude. Šaľu som fotil prakticky od roku 1968, keď som si kúpil trochu zvláštnu zrkadlovku EXA 1A. Samozrejme že na kinofim.
Cieľom a podstatou prvoaprílových žartíkov býva zvyčajne niekoho nachytať. Nie na hruškách, len tak pre smiech a škodoradostné potešenie. Som svojim spôsobom zberateľ, zbieram vtipné texty a obrázky, preto sa teraz nebudem snažiť nikoho nachytať, predstavím len časť mojej zbierky s príslušným aprílovým komentárom. Všetko je inak založené na faktoch, alebo aj nie. Dnes nechcem švindlovať a keď tak len trochu.
Názov mesta pochádza z desiateho storočia, keď sa to miesto volalo "Ayga Mortas", čo znamená "Mŕtve vody". Už sám názov je lákavý, preto sa mestu nemožno vyhnúť, keď smerujete do prírodnej rezervácie "Camargue", zvlášť ak je to mesto veľmi zvláštne a zaujímavé.
S básnikom Danielom Hevierom som sa po prvýkrát stretol iba nedávno, keď som si prečítal jeho zbierku Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov. Netvrdím, že som ich prečítal naraz, od A po Zet, lebo smiešne veci sa majú dávkovať. Nemusí to byť podľa lekárskeho predpisu, ale podľa vhodnej nálady čitateľa. O tom som už písal, ale na inom blogu.
Česko-Saské Švajčiarsko má niekoľko nádherných prírodných zaujímavostí. Jednou z nich je Pravčická brána, najväčšia prirodzená skalná brána v strednej Európe. Česká národná prírodná pamiatka, najkrajší prírodný útvar Českého Švajčiarska a symbol celej oblasti.
Arles je mesto na juhu Francúzska, na rieke Rhône. Jeho začiatky siahajú do 5. storočia pred n.l. My sme sa tam zastavili až v 21. storočí a aj to len na pár hodín. Skôr nám to nevychádzalo. Ale celkom vážne, viedol nás tam hlavne Vincent van Gogh. On tam žil a maľoval v období rokov 1888 - 1889, teda celkom krátko.
Jo Nesbo má vo svojej charakteristike napísané, že je spisovateľ, hudobník a ekonóm. Zvláštna kombinácia, ale ak je niekto úspešný spisovateľ, tak by mohol byť trochu aj vlastným ekonómom. Jo Nesbo je teda taký v každom smere. V súčasnosti patrí k uznávaným nórskym autorom kriminálnych románov.
Prvý kamenný most, postavený výlučne pre účely turistiky bol postavený v Sasku, neďaleko mesta Pirna v Saskom Švajčiarsku. Táto oblasť je turisticky veľmi atraktívna, najmä pre nádherné výhľady. V letných dňoch vraj toto miesto navštívi až 50 tisíc ľudí.
V Norinbergu sa v roku 1945 konal známy Norimberský proces s vojnovými zločincami. Jedna z mála budov, ktoré sa tam zachovali, bola práve budova Justičného paláca. Tá budova existuje dodnes, ale až k nej sme sa pri návšteve Norimbergu nedostali. Toto historické mesto na nás zapôsobilo príjemnými dojmami. Je to už niekoľko rokov čo sme tam boli, ale dojmy sa ľahko dajú oživiť fotografiami.
Pokračujem vo svojom virtuálnom cestovaní po okolitých krajinách. Problémové je pre mňa Poľsko a Ukrajina. Odtiaľ nemám žiadne aktuálne fotografie. Mal by som to v tomto roku napraviť. Zapisujem si to do cestovateľského zápisníka. Dnešné heslo dňa je v češtine: "Zač je toho Loket?".
Cieľom našej cesty bola tentokrát cudzina. Z Komárna stačí prejsť iba cez most a ste v Maďarskom Komárome. Na prvý pohľad sa tým nič nezmenilo, aj Dunaj je ten istý, len tečie z druhej strany a predsa je to iný svet. Podobný pocit mám vždy pri návšteve cudzích krajín.
Nový rok by sa mal začínať doma. Najlepšie by sa začínalo zasneženými Tatrami, alebo Malou Fatrou, či Slovenským rajom. Patrím k tým, čo sa viac prietelia s letom, ako so zimou. Preto mi neostáva nič iné, len sa na chvíľu vrátiť do leta. Bol máj a všetko sa už zelenalo. Aj skaly na hornej Kalamárke nad Detvou boli zelené.
V závere roka, alebo na jeho začiatku sa zvyčajne bilancuje. Aký bol tento môj minulý 2011? Konečné číslo počtu článkov na mojom blogu je 53. V priemere to vychádza na týždennú periodicitu, ale nebolo to rovnomerne rozložené, nebol som každý mesiac rovnako aktívny.
Šperky sú ozdobné cenné predmety z drahých kovov alebo kameňov, klenoty, skvosty aj bižutéria. Takto sú definované šperky v našom slovníku. Niektoré sú vzácne a cenné aj preto, že sú vytvorené prácou vlastných rúk. Nemusia obsahovať drahé kovy, ani kamene, ale potešia. Z takýchto šperkov je zložená Vianočná výstava ručne vyrábaných šperkov v MsKS Šaľa.
Vonku je typický december, dosť neurčitý čas - hmlisto a občasný dážď, či sneh a možno sa pridá aj poľadovica. Je to čas, ktorý nie je veľmi vhodný na cestovanie. Najlepšie je sedieť doma v teple a využiť len blízke okolie na krátku, ale intenzívnu kondičnú chôdzu. Aj príťažlivých fotografických námetov je menej. Napriek tomu občas cestujem, no nie prstom na mape, ale ukazovátkom myši vo svojom fotoarchíve.
Tohtoročná jeseň ma prekvapila tým, že prišla nebadane. Dlho nebolo jasné, či už je, alebo ešte nie. Potom zrazu bola, ale ako keby preskočila to obdobie prefarbovania listov. Zrazu sú dolu a ja nemám zachytenú jej jesennú paletu.
Neďaleko od českých hraníc je polmiliónové mesto Drážďany. Pre mňa sú Drážďany zaujímavé tým, že raz som tam už bol, niekedy v 80-tich rokoch minulého storočia. Z Českého Švajčiarska je to na skok, tak preto sme toto mesto nemohli vynechať zo svojich plánov pri tohtoročnej dovolenke. Bolo to v lete, ale dojmy sú stále živé.
Humanita je ľudskosť. Humánne je to, čo je ľudské, nenásilné, bezbolestné. Napriek tomu, že sa dotýka ľudí, môže a mala by sa prejavovať aj vo vzťahu k zvieratám a k prírode. Detská farma Humanita v Kráľovej nad Váhom bola zriadená v roku 1995 za účelom rozvoja sociálnych služieb, zachovania prírodných, duchovných a kultúrnych hodnôt, na ochranu a podporu zdravia a vzdelávania.
Tweety sa zvyčajne posielajú na Twitter a majú maximálne 140 znakov. Je to také krátke čviriknutie o aktualitách. Skúsim si "twítnuť" aj tu, ale bude to trochu dlhšie. Ak by som "tweet" tansformoval na fotografie, tak by to bolo maximálne 140 záberov... To je veľa, to by nešlo.
Každý vstup na územie Bratislavy mi prináša niečo nové. Niekedy aj nové, prekvapivé uhly pohľadov, stačí len chodiť s otvorenými očami. Len netreba myslieť na žabomyšie vojny, či sú lepší originálni Bratislaváci, alebo tí, čo z nej spravili veľkomesto. Ja to mesto mám rád, lebo sa spája s malinkým kúskom mojej mladosti a s veľkou nádejou budúcnosti.
