Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Kultúra a umenie sa stále viac stáva len slúžkou zisku vo výrobe a s tým súvisí úpadok kultúry a umenia, jeho zvulgárnenie, poníženie. A na druhej strane zas tento stav umožňuje lož o tom, čo predávame, čo produkujeme, ale aj lož o tom, koho chceme voliť do parlamentu. A s tým ponížením umenia je tiež spojený nedostatok peňazí tam, kde ich najviac treba. Lebo sa vyhodili na reklamné lži ...
Je samozrejmé dívať sa na dejiny tak, že vývoj ide od primitívneho k viac dokonalému, hoci mnoho ateistov zas namietne, že kvalita sa vo svete ani nenachádza, len kvantita - rôznorodosť. Hovoríme prirodzene o vývoji, o dokonalosti, komforte a zas na druhej strane niektorí nechcú nič počuť o morálke, ako dôležitému prvku, ktorý nám život skvalitňuje, čiže v morálke a v jej dosahovaní ide o kvalitu. Filozoficky mnohí ateisti nejaký vyšší zmysel ktorý by sme mali dosahovať popierajú, prakticky zmyslom a dosahovaním nejakej dokonalosti žijú denno-denne.
Každý z nás je potencionálny zločinec. V zásade nepočítame s dobrom v človeku, radšej dopredu vidíme zlého človeka, zločinca. To pre istotu. Establišment počíta s človekom ako zločincom a preto vlastní každý dospelý človek preukaz totožnosti. Zamysleli ste sa už nad tým, prečo nám štát dáva vyhotoviť preukaz totožnosti? Predsa pre sklon človeka klamať, že je niekto iný. Nepomôže žiadne dušovanie sa a prísaha, že ja som ja a nijak inak. Môžem sa vydávať za kohokoľvek a kradnúť, lúpiť ...
Myslím, že to bol Ľ. Štúr ktorý povedal, že duch národa sa prejavuje v reči. A nie len duch národa, veď predsa "vtáka poznáš po perí a človeka po reči" aj v zmysle individuálnom. Obsah reči a aj spôsob rozprávania máme každý iný podľa svojho temperamentu a povahy, teda rečou aj vyjadrujeme kvality našich duší.
Čím ideme ďalej na východ, tým majú ľudia viac sklon ku kolektivizmu a smerom na západ je to naopak. Ako by to malo byť správne? Potlačiť svoj individualizmus a snažiť sa o blaho celku, alebo sa snažiť o oslobodzovanie sa od celku aby som rozvíjal seba? Je správne obetovať sa pre celok, a aj pre iných, alebo naopak vykašlať sa na nejakú spoločnosť, dokonca ju prehlásiť za fatamotgánu a postaviť svoje ego pred seba ako jediné božstvo?
Pýtali sa ma, že čo dal svetu islam, pretože určite nedal nič a ja som takto umlčaný. Čo už môže dať hmotného svetu náboženstvo? To môže dať niečo len duši. Islam nedal svetu nič, ale mohamedáni možno niečo. Mohamedánski Arabi, ktorí sa predtým ruvali medzi sebou v bratovražedných vojnách. Bili sa najmä pre pomstu, pre nenávisť a azda pre všetky necnosti aké existujú.
Organizmy sa na krátko mihnú na tomto svete a potom hynú. My rovnako; a tu chvíľu nazývame prežitím. Rozmnožujeme sa aby prežil ľudský rod. Nie jedinec, ale rod. Rozmnožujú sa už bunky, gény sa rozmnožujú. Ale majú gény ego? Má zviera ego ktorým vôľovo upravuje svoj život k prežitu? Aj rastlinné druhy prežívajú,"bojujú" o svoju existenciu v nehostinných podmienkách, "tvdohlavo" sa prispôsobujú prostrediu. A nemajú žiadne ego.
Dnes mnohí vzdelaní ľudia hovoria že egoizmus je prirodzený a tak je dobré mať na egoizme založené medziľudské vzťahy, čiže smerovanie politiky. Hrozím sa takýchto vyhlásení že egoizmus je nejakou cestou k lepšiemu, k budúcnosti. Pripomína mi to nacizmus, len rozdrobený tak že nie národ sa uzaviera do svojho egoizmu a tým aj agresie voči ostatným národom, ale že každý človek má legitímne právo v istom obmedzenom zmysle konzumného materializmu ovládať iného človeka preto, lebo tento človek je evolučne údajne na nižšej úrovni, či ako hovoria noví "nacisti", že vraj sa nesnažil a nemá to, čo má on ako silnejší ...
Chceme spravodlivosť. Každému nadeliť rovnako za tu istú prácu. Ale sme všetci rovnakí aby sme s rovnakým vydaním energie aj prácu zvládli? Niekto je slabší, iný pomalší, ďalší je malý a pod. Spomínam si ako sme sa v práci učili formovať nový druh kabeláže na pevných doskách - každý sám. Norma bola taká že sa nám zdala byť nedosiahnuteľná. Prešli týždne a normu neurobil zatiaľ nikto.
Oddávna ľudstvo chápalo že sme na rôznom stupni mravnosti a vedomia a že sme prišli na svet každý s rôznym talentom. Aj dnes sa tento fakt veľmi dobre chápe, ale predsa len politici vznešene rečnia o tom že ľudia sú rovnakí, s rovnakou schopnosťou žiť v slobode a slobodu aj uplatňovať.
Sledovať diskusie ateistov s teistami je ako sledovať nikdy nekončiaci boj dvoch nezmieriteľných táborov, úhlavných nepriateľov. Žiadna strana nikdy nepodá tak oslňujúce argumenty, aby tú druhú stranu presvedčila, lebo tento boj akoby prebiehal v inej rovine ako rozumovej. Padajú urážky, a hľadajú sa argumenty u ktorých sa predpokladá že protivník ich nemá naštudované a tak je šikovne zosmiešnený. Tak kto má pravdu? Ateisti, alebo teisti?
Pred nejakým časom ma dosť znervóznilo jednanie pokladníčok v Lidli. Keď som bol na rade, slečna mi venovala milý úsmev a sladké "dobrý deň", ale hneď nasledovalo rýchle hádzanie tovaru ako v starej groteske a po nablokovaní ako by som počul ultrazvukové "však už vypadni!". Trápim sa s ukladaním tovaru, lebo pokladníčka už hádže cudzie jogurty k mojím surovinám ku kuracím stehnám na kely.
Nemyslím si že by si súdny človek želal neslobodu, legimititu násilia a aj chudobu. To predsa nechce nikto. Tak prečo ešte dnes v slobode a relatívnej prosperite, alebo aspoň jej latentnej možnosti pre každú individualitu, ešte tak veľa ľudí nostalgicky hľadí do čias kedy vládla komunistická strana ako nejaký dozorca nad deklarovaným a ako-tak realizovaným socializmom, resp. snahou o jeho rozvoj?
Ľudia sú rôzni a každý sa ma rád. Samozrejme okrem tých ktorí si v tejto chvíli uväzujú slučku, alebo sa hádžu pod vlak. Plešatí budú naďalej s radosťou čítať články o tom že majú vysokú potenciu a pri tom čítaní schrúmu za balík viagry akoby to boli chipsy, modrookí sa zaľúbia do teórií o Árijskej nadrase niekde v zafajčenej krčme kde sa ožrali za posledné peniaze z podpory, dobrí v počtoch budú vo väzení písať knihy o tom že peniaze spasia svet a hlavne ich samých, feministky sa po chrbtoch mužov snažia dostať k moci a robotník ktorý si momentálne robí kurz na vedúceho aby viac zarobil, si myslí že je pupkom sveta ..
Ľudia chcú robiť čo sa im zachce a nazývajú to slobodou. Ale aby túto svojvôľu morálne ošetrili, chcú konať slobodne potiaľ, pokiaľ by nenarušili slobodu iného človeka. Ale zo strany praxe je to ničnehovoriaca veta. Liberalizmus nás v podstate len upriamuje na to aby sme motívy svojho konania hľadali v sebe a toto umožnili aj ostatným. Liberalizmus teda predpokladá, že každý človek je schopný mať oporu sám v sebe a byť natoľko morálny, aby túto slobodu umožnil aj svojmu okoliu. Ale má každý človek ozaj správne motívy konania prospešné celku a je každý tak morálny aby nežil na úkor iných?
Keď sa pozrieme na živočíšnu ríšu, vidíme špecializované tvory na určitú činnosť, čo vzniklo dôsledkom prispôsobovania sa prostrediu. Máme vynikajúcich plavcov v rybách, dobrých letcov vo vtákoch, máme tvorov najsilnejších, najrýchlejších ... proste špecializovaných. No keď sa pozrieme na človeka, čo vidíme? Človek akoby z každého tvora mal niečo, ale len v malom. Naše telo má univerzálnu stavbu a dokonca vieme aj lietať, i keď tu už samozrejme s pomôckami.
Ateistickí materialisti apelujú na vedu a na to že sa treba držať reálneho, t.j. hmotného sveta. No sami konajú v zmysle svojich právd? Skutočný život ukazuje že ozaj úspešní ľudia a z nich mnohí ateisti sa stali úspešnými nie tým že dali svetu niečo hmatateľné, ale práve naopak, často len predávali neuchopiteľnú myšlienku, pocit, alebo aj úplnú prázdnotu ...
Je to zvrhlá spoločnosť ktorá využíva talent človeka pre zisk, ale odvracia sa od výchovy človeka k lepšiemu...............................................................................................
Duch je skutočný a Ján vo svojom popise Zjavenia neklamal a nebol ani nadrogovný. To len my sme nevedomí ak tak súdime ....
Žijeme v dobe boomu informácií. Nielenže je ľahko dostať sa k informáciám a svet sa zmenšil, ale badať tu aj kult masmédií, neochotu zaujímať sa o to čo máme blízko seba a naopak chorobne snívať o niečom ďalekom. Ako vlastne na tom z hľadiska pokročilých technológii sme?
