Čas čítania textu: 15 minút
Niekdajší šéf seneckej vetvy sýkorovcov Martin Bihári, ktorého volajú Rus, sa tesne pred policajnou raziou vo februári 2010 dal na útek. Po viacerých rokoch pobytu v úkryte v Egypte, Nemecku a v Českej republike ho na začiatku októbra 2015 zadržali v dedine pri Znojme u našich západnych susedov. Odsúdili ho na 24 rokov a v súčasnosti si odpykáva trest.
Róberta Lališa prezývaného Kýbel, orgány činné v trestnom konaní považujú za šéfa zločineckej skupiny sýkorovcov. Niekedy na prelome rokov 2011 a 2012 ušiel, prvý raz ho obvinili a vydali zatykač v auguste 2012. Zadržali ho až koncom októbra 2015 v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. Odsúdli ho na doživotie. Po povolení obnovy konania, rozsudok zrušili a v súčasnosti prebieha nové pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.
Je viac ako pravdepodobné, že obaja ušli na základe informácií z prostredia policajného zboru. Otázne však je, kto, kedy a komu tieto informácie posunul a aký mal motív.
KONTEXT:
Ešte v rokoch 2015 a 2016 sa inšpekcia zaoberala podozreniami, že policajný funkcionár z útvaru, ktorý sa venuje odpočúvaniu a sledovaniu – Úradu zvláštnych policajných činností (ÚZPČ) – Jozef Rehák, ktorého volali Dodo, spolupracoval so zločineckou skupinou sýkorovcov a vynášal im informácie.
Poznatky získali policajti z protimafiánskeho útvaru vtedajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Keďže však podozrenia voči príslušníkom policajného zboru má zo zákona riešiť inšpekcia, na ďalšie preverovanie potrebovali výnimky – takzvanú výberovú príslušnosť, ktorú však nedostali.
Na základe opatrenia z júla 2016 dozorový prokurátor z vtedajšej špeciálnej prokuratúry Peter Kysel prípad týkajúci sa Reháka, ktorý vyšetrovali na inšpekcii, prikázal na ďalšie konanie späť NAKA. Vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v auguste 2016 listom túto trestnú vec pridelil späť na na NAKA.
Na inšpekcii napokon rozhodli, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania, a stotožnil sa s tým aj prokurátor z vtedajšej špeciálnej prokuratúry.
V marci 2021 vyšetrovateľ NAKA obvinil niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a Petra Košča, známeho pod prezývkou pán X, z korupcie.
V júli 2016 mal vziať Kováčik 50-tisíc eur za ututlanie prípadu sýkorovcov od Košča, úplatok mal odovzdať bývalý policajný funkcionár Bernard Slobodník, z ktorého sa stal kajúcnik. (Okrem toho mal upratať aj iný prípad, ktorý sa týkal priamo Košča.) Kováčik tvrdil a stále aj vyhlasuje, že je nevinný. Košč ešte pred obvinením ušiel.
Vlani, na začiatku septembra, uznal súd Kováčika za vinného, trest mu však neuložili, nakoľko predchádzajúci trest v inom prípade považuje za dostatočný. Podľa rozsudku konal v úmysle, aby nedošlo k trestnému stíhaniu podozrivých osôb Reháka a Košča, teda v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa pre seba prijal úplatok a čin spáchal ako verejný činiteľ. Rozsudok nie je právoplatný, rozhodovať bude Najvyšší súd SR.
Košč v počas vyšetrovania ani na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol, trestné konanie voči nemu ako proti ušlému z dôvodu, že jeho pobyt nebol známy. Napokon súd trestné stíhanie voči Koščovi z dôvodu premlčania zastavili.
V decembri 2020 obvinili Reháka, v rámci akcie Judáš. Prípad vyšetroval Miroslav Chudý z NAKA. Dozor vykonával najprv prokurátor Peter Kysel. Na konci mája 2021 podal obžalobu na Reháka, podľa ktorej od roku 2000 až do roku 2011 spolupracoval so zločineckou skupinou sýkorovcov a v rokoch 2014 až 2015 a od augusta 2018 do decembra 2019 bral úplatky v súvislosti s prípadmi naftového biznisu expríslušníka spravodajskej služby Františka Böhma, ktorý medzičasom spáchal samovraždu. Na Špecializovanom trestnom súde hlavné pojednávanie začalo v januári 2022. Už počas pojednávania prevzal prípad prokurátor Matúš Harkabus
V júli 2023 samosudca Ján Giertli uznal Reháka za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ako aj z prijímania úplatku. Uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na 11 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a zákaz vykonávať činnosť spojenú s výkonom právomoci verejného činiteľa na päť rokov. Uveril kajúcnikom z kauzy naftového bizisu a aj sýkorovcom.
Viac o rozsudku si môžete prečítať tu.
V marci 2024 senát Najvyššieho súdu SR zložený z predsedu Petra Paludu a členiek Jany Wänkeovej a Zuzany Javorkovej zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu.
Viac o zrušení rozsudku si môžete prečítať tu.
Budúci týždeň sa na Špecializovanom trestnom súde má opäť začať pojednávanie s Rehákom. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR by mal samosudca Ján Giertli opäť vypočuť aj sýkorovcov.
Zaujímavé zistenia z nových dokumentov
Z nových dokumentov z Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) a bratislavskej krajskej prokuratúry, ktoré mám k dispozícii, vyplýva, že operatívci z inšpekcie robili operatívne preverovanie, ako došlo k únikom informácií z policajného zboru k mafiánskej skupine sýkorovcov. Informácie preverovali ešte predtým, ako v decembri 2020 vyšetrovateľ NAKA obvinil Jozefa Reháka.
Stalo sa tak ešte na začiatku novembra 2020 pre podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa voči policajtom, ktorí mali mať nadštandardné vzťahy s Róbertom Lališom a Petrom Koščom a mali poskytovať informácie z prostredia policajného zboru osobám zo zločineckej skupiny sýkorovcov.
V druhej polovici novembra 2021 vyťažili aj vyšetrovateľa vtedajšej NAKA Miroslava Chudého a okrem iného si zaistili aj výpoveď Martina Biháriho zo súdneho konania z kauzy sýkorovcov, v ktorej opísal okolnosti svojho úteku v roku 2011 a priznal sa k rozsiahlej trestnej činnosti.
Z obšírnej výpovede si vybrali pasáž, v ktorej Bihári vypovedal: „Odišiel som vo februári 2010 na základe toho, že mi bolo oznámené Lališom, že budem zatknutý, bolo to zhruba dva týždne predtým, ako malo dôjsť k zatknutiu... ...Lališ mi niekoľkokrát vravel, že veci, ktoré sa dozvedel, aj čo sa týkalo seneckej skupiny, mu povedal Marek Trajter.“
Operatívci neváhali a vyťažili aj viacerých policajných funkcionárov z protimafiánskeho útvaru policajného prezídia a iných jeho súčastí, ktorí zastávali významné pozície v čase úteku Biháriho a Lališa – medzi nimi aj Róberta Zaplatílka, ktorý sa neskôr stal funkcionárom na inšpekcii (a bol ním aj v čase operatívneho preverovania), a dokonca aj Petra Košča, ktorý označil vzťah so sýkorovcami za „povedzme pracovný“ a tvrdil, že ho „nikdy nikto nežiadal o konanie, ktoré by bolo v rozpore so zákonom“.
Z tohto operatívneho preverovania vyplynulo aj zaujímavé zistenie. Na ÚZPČ pracuje istý T. V. (Celé meno neuvádzam z dôvodu, že ide o radového príslušníka, ktorý pracuje v utajení na útvare, ktorý sa venuje sledovaniu.) S Lališom pozná od detstva, vyrastali spolu na sídlisku v bratislavskej Dúbravke. Nuž, ale na akom útvare bol služobne zaradený v čase úteku Biháriho a Lališa, a či mohol mať k dispozícii informácie o plánovaných akciách voči nim, však už operatívci z inšpekcie z neznámenho dôvodu nezisťovali.
V polovici júla 2021 vyšetrovateľka inšpekcie vydala uznesenie, ktorým rozhodla, že nikto nikdy z policajného zboru nevynášal informácie zločineckej skupine sýkorovcov, ani nikto na inšpekcii nechránil policajtov, ktorí vynášali informácie sýkorovcom a Koščovi. Nevidela dôvod na začatie trestného stíhania. V druhej polovici decembra 2021 sa s jej rozhodnutím stotožnil aj prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry.
Za pozornosť stojí, že rozhodnutie vyšetrovateľky padlo už po podaní obžaloby na Reháka na Špecializovaný trestný súd. V uzneseniach vyšetrovateľky inšpekcie ani bratislavského prokurátora pritom nie je ani zmienka o tom, že by sa tieto závery týkali iných osôb mimo už stíhaného Reháka. Navyše, z oboch rozhodnutí vyplýva, že Lališ ani Bihári nedostali varovanie pred plánovanými policajnými akciami.
Uvádzané dokumenty som získala zákonným spôsobom.
Chronológia
Február 2010: Martin Bihári (Rus) sa dal na útek krátko pred policajnou raziou. Vydali na neho zatykač.
Koniec roka 2011 / začiatok roka 2012: Róbert Lališ (Kýbel) ušiel.
August 2012: Na Lališa vydali prvý zatykač.
2015 – 2016: NAKA získala podozrenia, že Jozef Rehák z ÚZPČ vynášal informácie sýkorovcom. Keďže išlo o policajta, prípad prevzal ÚIS a informácie preverovali.
Október 2015: Biháriho zadržali v Českej republike pri Znojme a Lališa v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.
Júl 2016: Prokurátor Peter Kysel vracia spis Rehákovho prípadu z ÚIS späť na NAKA.
Podľa výpovede bývalého policajného funkcionára a kajúcnika Bernarda Slobodníka až zo začiatku roka 2021 mal práve v tomto období vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik prijať úplatok 50-tisíc eur od Petra Košča.
August – september 2016: Kováčik prípad presunul z NAKA opäť na ÚIS. Inšpekcia napokon nezistila porušenie zákona.
November 2020: ÚIS začala ďalšie, nové operatívne preverovanie podozrivých väzieb policajtov na sýkorovcov a Košča.
December 2020: Vyšetrovateľ NAKA v rámci akcie Judáš obvinil Reháka aj z vynášania informácií sýkorovcom.
Marec 2021: Vyšetrovateľ NAKA obvinil Kováčika a Košča z korupcie v súvislosti aj so sýkorovcami.
Máj 2021: Na Reháka podali obžalobu.
Júl 2021: Vyšetrovateľka ÚIS vydala uznesenie: „Nikto z policajtov nevynášal informácie sýkorovcom.“
December 2021: Bratislavský prokurátor sa stotožnil s uznesením vyšetrovateľky ÚIS, že nikto nikdy sýkorovcom informácie z polície nevynášal. Prípad uzavretý bez začatia trestného stíhania vo veci a bez obvinenia.
Január 2022: Začalo sa hlavné pojednávanie s Jozefom Rehákom na ŠTS.
Júl 2023: Reháka odsúdili na 11 rokov.
September 2023: Súd uznal Kováčika vinným, ale trest mu neuložil – rozsudok nie je právoplatný.
Marec 2024: Najvyšší súd SR zrušil rozsudok nad Rehákom a prípad vrátil na Špecializovaný trestný súd.
Súčasnosť (2025): Pokračuje proces s Lališom po povolení obnovy konania.
Júl 2025: Špecializovaný trestný súd opätovne začne prejednávať prípad Reháka.
Sýkorovci ako svedkovia
Martin Bihári, Martin Kováč a Jurij Fejer sú bývalí sýkorovci, priznali sa k vlastnej trestnej činnosti a vypovedajú aj voči Róbertovi Lališovi a iným.
Na pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde s Jozefom Rehákom hovorili aj to, že mu Róbert Lališ dával peniaze za poskytovanie informácií.
O tom čo vypovedali svedkovia si môžete prečítať v článkoch tu a tu.
O záverečnej reči prokurátora si môžete prečítať tu.
O záverečnej reči obhajoby si môžete prečítať tu.
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR
Podľa senátu Najvyššieho súdu sa v súvislosti s výpoveďami troch sýkorovcov – Martin Bihári, Martin Kováč a Jurij Fejer prvostupňový súd nepostupoval dôsledne a dopustil sa pochybení, ktoré mali za následok nelogickosť a v konečnom dôsledku nedostatočnú preskúmateľnosť rozsudku.
Senát tiež konštatoval viaceré nejasnosti ohľadom úplnosti a presvedčivosti úvah, ktorými sa samosudca Ján Giertli spravoval pri finálnom zhodnotení vykonaného dokazovania. Poukázal na viaceré závažné rozpory a medzery.
Podľa názoru senátu Najvyššieho súdu skutkové a právne závery rozsudku nie sú v niektorých podstatných častiach relevantným spôsobom zdôvodnené.
„Je preto v tomto smere potrebné prisvedčiť obhajobe, a to na základe skutočne rozsiahlym spôsobom namietaných a otázky vzbudzujúcich okolností v odvolaní obžalovaného, že Špecializovaný trestný súd sa vysporiadal s podstatou obhajobnej argumentácie prezentovanej obžalovaným nedostatočne a na obhajobou zdôrazňované rozpory a mnohé nezrovnalosti vo vykonaných dôkazoch nereagoval,“ napísal v uznesení predseda senátu Peter Paluda.
Senát Najvyššieho súdu SR poukázal na to, že svedok Martin Bihári na hlavnom pojednávaní uviedol, že „od Lališa a Petra Havasiho (zavraždili ho v roku 2004 – pozn. autorky) vie, že Lališ mal platiť obžalovanému mesačne sumu 20-tisíc slovenských korún a sumu v rokoch 2002 alebo 2003 osobne obžalovanému svedok odovzdával, rovnako sa tak malo diať v rokoch 2004 alebo 2005 až do roku 2008 – 2009, kedy mal s obžalovaným posledné stretnutie. Ako však sumu odovzdal, si nespomenul. Svedok tvrdí, že obžalovaný mal pracovať pre spravodajskú službu a potom ako šéf na odposluchoch, a mal nosiť do skupiny informácie, že je niekto rozrábaný políciou alebo bude zadržaný, pričom (vo veci Lališ a spol.) uviedol, že „od roku 2004 sa so skupinou nestýkal“.
Na hlavnom pojednávaní Martin Kováč ako svedok vypovedal, že „obžalovaného vnímal od roku 2000, nosil do skupiny informácie z polície (napr. kedy sa diala nejaká akcia), dostával za to mesačne 30-tisíc slovenských korún, jedenkrát mu peniaze aj bol odniesť. Podľa svedka obžalovaný robil na odposluchoch a na Úrade boja proti organizovanej kriminalite (predchodca Národnej kriminálnej agentúry – pozn. autorky).“ 25. septembra 2012 mu došla v júli alebo v auguste od Kýbla na telefón správa, že si majú dávať (sýkorovci)“.
Svedok Jurij Fejer na hlavnom pojednávaní uviedol, že „obžalovaného registruje od roku 2000–2002, k zadržaniu svedka došlo v roku 2012, obžalovaný bol na výplatnej páske Róberta Lališa, počul len o tom, že dostával peniaze každý mesiac za poskytnutie informácií o odpočúvaní skupiny, do ktorej patrili. Nakoľko obžalovaný robil na odposluchoch, výšku odmeny nevie, odovzdávanie peňazí nevidel. Pred zadržaním mal od Róberta Lališa informácie, že sú odpočúvané jeho telefóny (rok 2012), pričom Lališ mal informácie od nejakého policajta.“
Senát Najvyššieho súdu SR však poukázal na to, že z personálneho listu obžalovaného vyplynulo, že podstatnú časť obdobia páchania skutku, od 1. septembra 1999 do 27. júla 2006, bol obžalovaný zamestnaný síce v policajnom zbore, ale na pobočke v Nitre. Na Úrade zvláštnych policajných činností pracoval až od 1. októbra 2010, pričom z Policajného zboru odišiel 1. januára 2012.
„Tým, že uvedené dátumy nekorešpondujú s tvrdeniami svedkov, sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Nezisťoval u svedkov, aké konkrétne informácie mal obžalovaný nosiť z útvaru v Nitre, komu zo skupiny v Bratislave slúžili. Uvedené je pritom dôležité pre upresnenie časovej osi páchania skutku. Ak mal obžalovaný nosiť informácie o rozpracovaní osôb skupiny, do ktorej patrili svedkovia, potom napríklad aj informácia o varovaní členov skupiny prišla od Róberta Lališa v septembri roku 2012 svedkom (ostatným členom skupiny) v čase, keď už obžalovaný niekoľko mesiacov v polícii vôbec nepracoval,“ upozornil predseda senátu Peter Paluda.
Senát Najvyššieho súdu SR tiež podotkol, že obžalovaný nebol zbavený mlčanlivosti, čím mu bolo zabránené realizovať v dostatočnom rozsahu svoju obhajobu, ktorú súd prvého stupňa vôbec bližšie neskúmal.
„Na uvedené preverenie bude potrebné zisťovať aj to, kde bol zamestnaný v čase, keď odišiel z policajného zboru, či mohol mať aj v tomto čase prístup k informáciám, za poskytnutie ktorých mal byť platený. V prípade potreby, ktorá vzíde z ním tvrdených skutočností, bude treba v záujme spravodlivého konania zvážiť následné zbavenie mlčanlivosti obžalovaného,“ uviedol senát Najvyššieho súdu SR.
K záverom súdu prvého stupňa ohľadom výpovede (v čase rozsudku právoplatne odsúdený na doživotie. medzi časom zrušený rozsudok - pozn. autorky) Lališa, ktorý vypovedal ako svedok a poprel platby Rehákovi za informácie, je podľa Najvyššieho súdu SR potrebné uviesť, že hoci súd prvého stupňa argumentuje jeho nepriznaním sa k rozsiahlej trestnej činnosti v jeho trestných veciach, pre ktorú bol právoplatne odsúdený, nemožno uvedené vôbec porovnávať.
„V tomto trestnom konaní vystupuje ako svedok a má teda v zmysle Trestného poriadku povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčať, čo nemožno zamieňať s jeho postavením v kauze, kde je obvinený, a z toho titulu mu Trestný poriadok priznáva úplne iné práva v konaní, vrátane práva na svoju obranu uvádzať akékoľvek okolnosti, aj nepravdy,“ skonštatoval v uznesení senát.
Poukázal aj na to, že Špecializovaný trestný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s významnými rozpormi obsiahnutými v jednotlivých svedeckých výpovediach sýkorovcov. Pre komplexné posúdenie ich výpovedí a odstránenie rozporov v nich by bolo vhodné vykonať aj ich konfrontácie, či už s obžalovaným, alebo so svedkom Lališom.
Najvyšší súd SR zdôraznil, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť nielen skutočnosti, že v danej veci stoja proti sebe dve skupiny dôkazov – na jednej strane výpovede svedkov Bihári, Kováča a Fejera, osôb odsúdených za rôznu trestnú činnosť – ale ani podstatným výhodám, ktoré za svedectvá získali, vrátane toho, že za aktuálne prejednávanú trestnú činnosť obžalovaného vôbec neboli stíhaní.
„Súd prvého stupňa venoval minimálnu pozornosť dôvodom, charakteru či rozsahu výhod získaných svedkami Martinom Bihárim, Jurijom Fejerom, Martinom Kováčom ..., a to napriek konkrétnym argumentom obžalovaného uplatneným v konaní ohľadom tohto aspektu. Je predovšetkým potrebné dbať na to, aby použitie takto spolupracujúcich svedkov v trestnom konaní bolo vzhľadom na význam ich výpovedí proti obžalovanému sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania,“ vyhlásil senát Najvyššieho súdu SR.
K využitiu takzvaných kajúcnikov, ktorí sa sami podieľali na prejednávanej alebo s ňou súvisiacej trestnej činnosti (napr. prerušenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste), podotkol, že to nespôsobuje automaticky nevyhnutnosť vyhodnotenia výpovede osoby, voči ktorej bol tento inštitút použitý, ako nevierohodnej, a ide o legálny benefit, ktorý výpoveď svedka procesne nediskriminuje.
Upriamil pozornosť aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Erika Adamča vyplynula nevyhnutnosť, aby súd v prípade spolupracujúcich svedkov realizoval aj iné preskúmanie ich výpovedí, než bežný spôsob voľného hodnotenia dôkazov, čo sa má týkať aj (ale nielen) preskúmania profilu a záznamov uvedených svedkov. „Je v záujme spravodlivého procesu, aby sa obžalovaný mohol účinne brániť, preto je nevyhnutné, aby súd preskúmal zákonnosť a primeranosť výhod, ktoré získali uvedení svedkovia. Pri rozhodovaní o tom, či bolo konanie ako celok spravodlivé, treba prihliadať aj na to, či boli dodržiavané práva obhajoby“ .A odvoláva sa aj na ďalšie rozhodnutia v súvislosti s kajúcnikmi.
Okrem toho sa senát Najvyššieho súdu SR zaoberal v uznesení aj skutkom súvisiacim s naftovou kauzou a Františkom Böhmom, táto časť uznesenia však pre tento článok nie je podstatná.
Stručný súhrn uznesenia
Dôvody zrušenia rozsudku v súvislosti so sýkorovcami:
• Chýbajúce a nepreskúmané skutkové zistenia.
• Nejasnosti v časových údajoch o služobnom pôsobení Jozefa Reháka.
• Nezohľadnenie rozporov vo výpovediach svedkov.
• Nepreskúmanie dôvodov a výhod poskytnutých spolupracujúcim svedkom.
• Neoboznámenie sa s výpoveďami zo spisu ÚIS.
• Absencia konfrontácií svedkov a ich preverky hodnovernosti.
• Obmedzená obhajoba pre nezbavenie mlčanlivosti.
• Potreba rešpektovať judikatúru ESĽP pri hodnotení výpovedí kajúcnikov.
Najvyšší súd SR uložil Špecializovanému trestnému súdu nasledovné úlohy:
• Dopočuť Jozefa Reháka k jeho personálnemu listu a pôsobeniu mimo policajného zboru.
• Preskúmať jeho mlčanlivosť a prípadne ho zbaviť povinnosti mlčanlivosti.
• Opätovne vypočuť svedkov ( Martin Bihári, Martin Kováč, Jurij Fejer), objasniť časové rozpory.
• Preskúmať výpovede svedkov zo spisu ÚIS z rokov 2015–2016.
• Vykonať dôkladnú analýzu oboch skupín dôkazov.
• A iné, týkajúce sa skutku prijímania úplatkov v súvislosti s naftovou kauzou.
Údaje v skratke
Róbert Lališ (Kýbel) – šéf sýkorovcov
• 2011/2012 – Útek do zahraničia.
• august 2012 – Vydaný prvý zatykač.
• október 2015 – Zadržaný v Kolíne nad Rýnom (Nemecko).
• súčasnosť – Po povolení obnovy konania prebieha proces na súde.
Martin Bihári (Rus) – šéf seneckej vetvy sýkorovcov
• február 2010 – Útek pred policajnou raziou.
• október 2015 – Zadržaný pri Znojme (ČR).
• neskôr – Priznal sa k trestnej činnosti. Odsúdený na výkon trestu 24 rokov.
Podozrenia z únikov informácií (Rehák, Košč, ÚZPČ)
• 2015 – 2016 – ÚIS preverovala, či Jozef Rehák (ÚZPČ) nevynášal informácie sýkorovcom. Poznatky získala NAKA
• júl 2016 – Prokurátor z vtedajšej špeciálnej prokuratúry Peter Kysel vracia prípad z ÚIS späť NAKA.
• august – september 2016 – Dušan Kováčik (vtedajší špeciálny prokurátor) opäť presúva prípad na ÚIS.
• výsledok – ÚIS ani prokuratúra porušenia zákona nezistili.
Korupčná kauza Dušana Kováčika
• júl 2016 – Podľa výpovede Bernarda Slobodníka zo začiatku roka 2021 mal Kováčik prijať 50-tisíc eur od Petra Košča (pán X).
• marec 2021 – Kováčika aj Košča obvinili z korupcie.
• september 2023 – Súd uznal Kováčika vinným, trest neuložil pre predchádzajúci rozsudok. Rozsudok nie je právoplatný. Koščovi stíhanie zastavili pre premlčanie.
Jozef Rehák (Dodo) – exfunkcionár ÚZPČ
• december 2020 – Obvinenie v rámci akcie Judáš aj za vynášanie informácií sýkorovcom.
• máj 2021 – Poddali obžalobu.
• január 2022 – Začalo hlavné pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde.
• júl 2023 – Odsúdený na 11 rokov.
• marec 2024 – Najvyšší súd SR rozsudok zrušil a prípad vrátil na prvostupňový súd.
Operatívne preverovanie únikov informácií (ÚIS)
• november 2020 – december 2021 – ÚIS operatívne preverovala možné väzby policajtov na sýkorovcov a Petra Košča.
• júl 2021 – Uznesenie inšpekcie: „Nikto, nikdy nevynášal informácie sýkorovcom.“
• december 2021 – Prokurátor z bratislavskej krajskej prokuratúry sa stotožnil s rozhodnutím. Prípad uzavretý bez začatia trestného stíhania vo veci a obvinenia.
