Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
Stalo sa, že vďaka projektom Trnavskej univerzity, som sa v januári 2006 ocitol v Keni. Popri práci v štátnicovej komisii pri bakalárskych štátniciach tamojších študentov som s kamerou navštívil slovenskú kliniku Mary Immaculate Clinic, VCT centrum i streetboy-ské centrum priamo v Nairobi a kliniku sv. Ladislava Strattmanna v Eldorete.
Na internete som už o kresťanskej viere, o katolíckej Cirkvi, o farároch, o celibáte, o cirkevných majetkoch, o Kristových biologických deťoch, o temnom stredoveku ... čítal všeličo. Z mnohých textov som sa poučil. Pomohli mi pozrieť sa na udalosť či jav z iného uhla pohľadu, než som bol zvyknutý. A občas ma celkom dobre pobavili.
Cestou do práce som dnes počúval Slovenský rozhlas. Téma - učiteľské platy. Názory poslucháčov sa dali rozdeliť zhruba do dvoch skupín. Tá prvá tvrdila: „Zvýšiť, lebo ...“, tá druhá: „Nezvýšiť, lebo ...“. Mám ale pocit, že skutočný koreň problému je niekde inde.
Bol podvečer Veľkého piatku. Sedel som pri lurdskej jaskynke v Marianke a modlil som sa ruženec. Nado mnou bolo nebo ...
Motív, pre ktorý som napísal príspevok „Prostitútka, Fico a ja“ bol úplne prozaický: kolega Maťo na programe Moja misia v Martine pripomenul udalosť z môjho života a ja som si povedal, že sa o ten zážitok podelím. Nič iné v tom nebolo ... len takú maličkú provokáciu som si neodpustil – nadpis
V piatok (16. 3. 2007) sme mali v jednej martinskej čajovni (klube) program Moja misia. Je to také voľné pásmo zostavené z koncertu kapely LUX band, videoprojekcie a prednášky o masmédiách. Pri týchto akciách mávam na starosti zvuk, videoprojekciu i tú prednášku. V Martine nás bolo šesť (ja + 5 členov kapely). Hostí tak zo desať. Napriek ich malému počtu sa vytvorila fantastická atmosféra a program sa z 90 minút pretiahol na tri hodiny! Veľa sme rozprávali o televízii ako prostriedku mediálnej komunikácie a medzi iným vytiahol kolega Maťo historku, ako som sa raz v televíznej diskusnej relácii ocitol za jedným stolom s prostitútkou a Róbertom Ficom ...
Ja viem, jar sa už definitívne prebrala k životu. To, čo sa ku nám teraz veľmi rýchlo blíži, nie sú Vianoce, ale Veľká noc. Ibaže včera som na blogu narazil na článok o štedrej večeri a už len jeho samotný názov vo mne vyvolal kop
Keď som sa pokúsil môjmu bývalému šéfovi vysvetliť, že ak má človek iný názor, než je ten môj, či dokonca na mňa „útočí“, nevidím v ňom automaticky svojho nepriateľa – ten človek mi možno chce pomôcť. Vtedy (rok 2000) pri obede vo veľkej jedálni mi ústredný riaditeľ STV Milan Materák povedal: „Pán Drobný, vy ste naivný!“
Medzi moje aktivity patrí i to, že sa občas „vyskytujem“ na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku ako učiteľ. Keďže medzi mojich blízkych priateľov patria i učitelia z iných univerzít, pri spoločných stretnutiach akosi vždy príde na pretras téma: „Čo nové doma?“ Pozn. tým „doma“ nemyslíme doma ako doma, ale doma ako na univerzite. A tak sa stalo, že už vlani ku mne presiakli informácie o pripravovanom novom Vysokoškolskom zákone a o tom, že nás vracia do čias pred november 1989 ...
Vyše dvadsať rokov som žil s bolesťou. Raz mi nedovolila vstať z postele, inokedy bola takmer zanedbateľná, ale vždy tu bola. Ak som chcel ísť niekam na krátku túru, muselo to byť po asfaltke a po rovine ...
Tento titulok som našiel v Pravde na webe. A tak sa pýtam: Daria, Veronika, Aňa, Ďuro ... ja viem, deti s HIV liečite ešte len 3 roky a navyše v Kambodži. Ale nie ste vy náhodou slovenskí lekári?
Fotografujem rád. Niekedy až „otravne“ rád. Napriek tomu som si po vstupe do triedy bývalej strednej školy v Phnom Penh v duchu povedal: „Tu fotoaparát nevytiahnem!“
Stalo sa to v Námestove počas trvania hudobného festivalu Verím Pane 2005. Noci v amfiteátri pri Oravskej priehrade bývajú i v júli chladnejšie a moja hlava je na chlad citlivá. Na večerné koncerty si preto vždy beriem čiapku alebo šiltovku. V jeden večer som na to akosi pozabudol ...
Večer sa úplne normálne uložil spať. Keď počas noci „staffovci“ kontrolovali deti, už nežil. Ja viem, nebol žiadnou „celebritou“. Bol iba jedným z tých neznámych HIV pozitívnych detí tam kdesi v Kambodži ...
Viem, Angkor je oveľa mladší, ako tradičných 7 divov sveta. Veď Khmérska ríša, ktorej panovníci ho budovali, vznikla až v roku 802, kedy Khmérov zjednotil Jayavarman II. Keď sa ale budete prechádzať po OBROVSKÝCH priestoroch NEUVERITEĽNÉHO chrámového komplexu Angkor Wat, vybudovaného Suryavarmanom II. (1112-1152), alebo zostanete so spadnutou sánkou stáť v chráme Bayon (ako sa to stalo mne), vybudovanom "kráľom a bohom" Jayavarmanom VII. (1181-1219), pochopíte, o čom hovorím!
tí, čo tichým včera rozbíjali ústa, nech sa netvária, že už v tom majú jasno, tí, čo s veľkou slávou a za moje dane objavili chrústa“ – slová piesne zneli nabitou sálou martinského domu kultúry. Vonku zúril socializmus, ale tam dnu sa dialo niečo nádherné a neopísateľné. Na pódiu sedel s gitarou môj kamarát a spolu-miništrant od bratislavských kapucínov, Ivan Hoffman. Ten zázrak sa volal Folkfórum.
