Juraj Drobný
Ďakujem, Lenka
Ten obrázok mi nakreslila Lenka. Viem o nej, že navštevuje základnú školu, kam chodievam vo štvrtok o 9:10 slúžiť svätú omšu. A že nie je možné nevšimnúť si jej účes
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
Trochu o všeličom
Juraj Drobný
Načo sú nám vysoké školy?
Schválne, skúste na moju otázku odpovedať čo najvýstižnejšie. "Aby pomohli človeku nasýtiť túžbu po poznaní," je jedna z odpovedí, ktoré sa páčia mne. Existuje však odpoveď ešte výstižnejšia.
Juraj Drobný
Bigotná katolícka televízia II
Výročie prvého vysielania TV LUX dnes nie je, to sme mali štvrtého mája, štvrté. Ani výročie uverejnenia textu Bigotná katolícka televízia nie je, šiesteho apríla bolo. Tak prečo sa k téme vraciam práve dnes? Nuž ako si tak sedím v robote a nahadzujem noticky na web, odrazu narazím na záznam relácie U Nikodéma. Téma - pápež Pius XII. a holokaust. Musíte uznať, že niečo také som nemohol nechať bez povšimnutia. Takže ak máte pocit, že mienkotvornými médiami dnes prezentovaná verzia jeho príbehu by nemusela byť až tak v súlade so skutočnosťou, možno má váš pocit reálne opodstatnenie. A práve vďaka tomu, že tu naša televízia je, môžete si pozrieť diskusiu historikov Jozefa Haľka a prof. Emílie Hrabovec o Piovi XII. (tu) a budete mať možnosť utvoriť si vlastný názor.
Juraj Drobný
Oči
"Oči sú bránou do duše, ale až srdce ti povie, čo vidíš," som napísal do jednej z diskusií pod textom Kataríny Džunkovej. Tie slová mi akosi mimovoľne vykĺzli spopod prstov. A zaujali ma.
Juraj Drobný
Verím Pane
Písal sa rok 1990. "Nech žije KSČ," prihovoril sa mi kamarát - tlačiar s práve vytlačeným plagátom v ruke. "Nech žije KSČ?" spýtal som sa nechápavo. "Vymenil si jedno heslo za druhé." "Ty myslíš môj plagát! Ale Verím Pane je predsa názov festivalu, ktorý práve zakladám a pomenoval som ho podľa pesničky Viktora Zborana." "Aj tak..."
Juraj Drobný
Moje lečo
Prišiel som domov a mal som hlad, poriadny. Teda ten hlad som mal už cestou z roboty, preto som sa zastavil v potravinách a nakúpil potrebné. Hneď na začiatok však musím poznamenať, žiadna cibuľa, žiadna soľ. Tie do môjho leča nepatria.
Juraj Drobný
Telefonujem nerád
Aj mobil mám nastavený na najtichšie možné "zvonenie". Keď som však komusi vysvetľoval, že v mojom prípade je to tak odjakživa, vzápätí som sa musel opraviť. Časový údaj "odjakživa" by totiž v mojom prípade znamenal len pár rokov. V dobách nie veľmi vzdialených som telefonoval rád. Tak som sa zamyslel; ako je vôbec možné, že ja, ktorý som bol schopný pretelefonovať desiatky minút, odmietam zdvihnúť blikajúci mobil?
Juraj Drobný
Oštiepok a darček z Kanady
Rozhodol som sa, že v piatok budem robiť z domu a tú virózu (či čo to na mňa doľahlo) vypotím. Ibaže doma mi chýbalo základné liečivo - cesnak. Ešteže existujú mobily a esemsky. "Môžeš mi kúpiť štyri hlavičky cesnaku a čerstvé pečivo?" "Môžem, prídem okolo 17:30." Okolo 17:30 prišla Mirka: "Kúpila som ti aj oštiepok, máš rád?"
Juraj Drobný
koNIEc - cirkúsok srdca
Je koniec... koNIEc? Ako sa to vezme. Bol 18. marec 2012, blížila sa 19-ta hodina. Opäť som sedel v sále Domu kultúry Zrkadlový háj v Bratislave a spolu ďalšími ATaku chtivými som čakal, čo sa bude diať. Neprečítal som si bulletin, nevedel som, čo príde. Od Paľa (Pavol Danko, zakladateľ a šéf tanečného divadla ATak) som vedel len, že bude cirkus. Teda presnejšie koNIEc - cirkúsok srdca.
Juraj Drobný
Televíziu nepozerám
Od televízneho dramaturga to znie zvláštne, ale je to tak. V posledných rokoch som žil na miestach, kde k televíznemu signálu prístup nebol a vybavovať si niečo také, nato som asi príliš lenivý. Doma som si vystačil s DVD-čkami a v robote mi beží naše vysielanie nonstop.
Juraj Drobný
Amen! Inš’ Allah!
Myslím, že ma naň upozornil článok Juraja Vitteka. Na film, ktorý "získal Veľkú cenu poroty na festivale v Cannes 2010, cenu FIPRESCI na festivale v Palm Springs 2011 a mnoho ďalších ocenení a nominácií." (tu) Nuž, nie je to film pre deti...
Juraj Drobný
Večerná zima v Lamači
Šiel som požehnať dom. Bolo okolo pol siedmej večer. Z tmavej oblohy na mňa čosi padalo. Čosi, čo vyzeralo ako obyčajný sneh, ale tento bol poriadne mokrý. Kým som prešiel z Vrančovičovej, cez Rajtákovu a Segnáre na ulicu Pod Zečákom, bol som mokrý i ja.
Juraj Drobný
Ďakujem. A raz dovidenia v nebi
Mal som hustú, čiernu bradu. Stál som pri ambone a kázal. Kostol v Pruskom bol plný. Predo mnou sedelo kopec ľudí, medzi nimi aj moji niekdajší spoluhráči z orchestra a príbuzní zakladateľa a dlhoročného dirigenta Dychového orchestra mladých mesta Nová Dubnica, Štefana Baláža. Mnohí ma nespoznali, možno kvôli tej brade.
Juraj Drobný
Ach, ten tanec
Hovorí sa, že Boh tancuje svoje stvorenie. On je tanečník a my sme jeho tanec (Anthony de Mello). Keď si človek vezme do rúk Bibliu, aj v nej sa často tancuje; na oslavu Boha, či len tak pre radosť. Včera som v relácii Doma je doma (v 51. minúte) odpovedal na pár otázok moderátora Paľa Danka. Týkali sa plesov a tanca a kto ma nepozná, mohol byť zaskočený...
Juraj Drobný
O Trojkráľovom koncerte, aj
Že prídem, som im sľuboval už roky, ale akosi som si nevedel zorganizovať čas. Ale včera (6. januára 2012) mi to konečne vyšlo. O 19:00 som sedel v natrieskanej sále kina Panorex v Novej Dubnici (toho kina, v ktorom sme pred rokmi ako tínedžeri organizovali napr. Pioniersku lýru) a sledoval úvod v poradí siedmeho Trojkráľového koncertu pripraveného kapelou Boží šramot. A môžem potvrdiť, že stál za to!
reklama
Juraj Drobný
Vianočné svetielka
Na obývačkových dverách sme mali také to hrboľaté sklo, cez ktoré síce presvitalo svetlo, ale nič konkrétne sa vidieť nedalo. Pamätám sa, 24. decembra popoludní sme ako deti chodil ku tým dverám každú chvíľu a - a nič. Až v istom momente niekto z nás uvidel farebné vianočné svetielka. Síce akoby rozpité (to robilo to sklo), ale o to krajšie. "Prišiel Ježiško a priniesol stromček," zaznel víťazoslávny pokrik. A mne vždy v tom okamihu začali Vianoce. Dodnes netuším, ako to naši robili. Pozn. teda tuším, po obede nás asi dali spať a kým sme drichmali, všetko pripravili.
Juraj Drobný
Nespoločenské cestoviny
Niečo po 18:00 som prišiel domov zo spovedania a začal som rozmýšľať, ako do seba napchám ďalšiu dávku cesnaku (čoby liečiva) a zároveň ako zahnať hlad. Čo sa hladu týka, riešenie bolo jednoduché, cestoviny. Ale čo s cesnakom?
Juraj Drobný
Do srdca človeku nevidíš
Včera večer sme len tak sedeli a kecali. Ja, zopár lekárov (pediater a anestéziológ), nejaké to dieťa a manželský partner jedného z lekárov. Keď sa nám minuli takmer všetky obľúbené témy, prišlo i na štrajk. "Napísal som článok," začal som svoju obhajobu lekárskeho stavu, "o tom, že za 30 rokov, čo som zdravotne ťažko postihnutý a bez lekára sa nezaobídem. Za ten čas som sa nestretol s nikým, kto by chcel úplatok a vždy sa o mňa starali dobre." "Mal si šťastie," povedala jedna z nich.
Juraj Drobný
A teraz káž, čo si si pripravil
Že mám v piatok kostolníčiť, i slúžiť rannú (7:00) televíznu svätú omšu, to som sa dozvedel dva dni vopred. V inkriminovaný deň som prišiel v predstihu. Zapálil som sviečky, pripravil obetné dary, nalistoval knižky a po prečítaní evanjelia dňa sa mi v mysli začala rysovať kázeň.
Juraj Drobný
Kým neprišiel FB
stretávali sa blogeri virtuálne na interných blogerských diskusiách a naživo na rôznych chatách a splavoch ... a tak. Informovať sa navzájom o pripravovaných aktivitách nebol problém. Potom ale prišiel FB a interné blogerské diskusie akosi osireli. Túžba po živých stretnutiach však žije i naďalej. Takže - blogeri, diskutéri, priaznivci blogu tu na SME - ak chcete, vidíme sa 2. decembra od 16:00 na Vianočných trhoch v Bratislave. Miesto stretnutia - červený koberec pred starým SND.
