Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
Nejde mi to do hlavy. Ja? Definícia zo stránky homofobia.sk: Pod homofóbiou sa zvyčajne rozumie iracionálny strach, predsudky, averzia až nenávisť voči homosexuálne orientovaným ľuďom a veciam, ktoré s homosexualitou súvisia, ma však nenecháva na pochybách. Či?
Pýtal sa prefekt kňazského seminára bohoslovca: Pán bohoslovec, blížia sa diakonské vysviacky. Ste pripravený stať sa diakonom a potom neskôr Kristovým kňazom? Áno, pán prefekt, odpovedá bohoslovec sebavedomo. Vraj ste mali v minulosti problémy s vierou v reinkarnáciu, pokračuje prefekt v dialógu. No áno, ale to už je dávno, to som bol ešte tráva.
Ako v každú stredu, i dnes som okolo siedmej ráno končil svätú omši v Rači, v dolnom kostole. Už som vyslovil prvú vetu záverečného požehnania: Pán s vami, keď som si všimol, že jedna z farníčok kráča ku mne s kyticou kvetov. V mene farníkov mi prišla gratulovať k 25ke kňazstva. A poďakovať.
Bolo to 17. júna 1989 v Nitre u piaristov, teda v kostole svätého Ladislava. Kľačal som pred biskupom a z jeho úst som medzi inými počul i slová: Boh, ktorý v tebe začal dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.
Keď som sa 1. septembra 2008 rozhodol urobiť niečo pre svoje zdravie, skončil som v nemocnici s dvojnásobnou zlomeninou ruky. Po páde z bicykla. O dva roky neskôr som začal chodiť, akože pre zdravie. V lete. Najskôr len taký malý
Pred pár týždňami sa mi doniesla informácia o španielskom dokumentárnom filme La última cima (Posledný vrchol). Príbeh katolíckeho kňaza Pabla Domínguez Prieta. Pozrel som si trailer, prečítal zopár recenzií a so zmiešanými pocitmi som čakal na novinársku premiéru. Bola včera, v kine Mladosť.
V Lamači som prežil nejaký ten rok. Časť dnešných rodičov, ktorých sa dotýka kauza škôlky sv. Filipa Nériho, vyrastala v tých časoch popri farárovi Rudkovi Daňovi (a tak trochu i popri mne) na stretkách na lamačskej fare. Škôlka, do ktorej dnes chodia ich deti, tu v novom školskom roku možno nebude. Dôvod? Obecné zastupiteľstvo zatiaľ nepredĺžilo nájomnú zmluvu na priestory, v ktorých škôlka funguje. Včera som si o tom prečítal článok v časopise Lamačan. Dočítal som o všeličom, ale odpoveď na základnú otázku, prečo je tomu tak, som v ňom nenašiel. Pozn. text článku si môžete prečítať tu.
Rovnako ako Boris Burger, i ja som vždy rešpektoval a rešpektujem adminov tu na blogu. Rešpektujem, že sa SME rozhodlo blogy zmeniť. Z môjho pohľadu (bloger) však musím konštatovať to, čo som napísal vyššie: blog na SME bol výnimočný, už nie je.
Pozerám si VHS záznam, ktorý som natočil ešte ako bohoslovec v bratislavskom seminári na prelome rokov 1988/89. Narazil som na zábery z prednášky profesora Jozefa Vrableca a pokúšam sa spomínať. Ach, tá moja pamäť. Všetko sa mi to akosi zlieva.
Už si nepamätám, kedy to bolo. Prišiel za mnou riaditeľ TV LUX Ján Buc s otázkou: „Nešiel by si do Turecka na púť s divákmi TV LUX, ako kňaz–sprievodca?“ „Šiel.“ Potom som sa zamyslel; veď ja o Turecku nič neviem, ako môžem byť sprievodca?
Pesničkár a bloger Števo Šanta mi na svojim fb pripomenul iného pesničkára, Eda Klenu. Trochu som gúglil, trochu som sa hrabal na youtube a narazil som na toto video. Ide o klip k piesni Vráťte mi totalitu z roku 1991.
Kolega Matúš natáčal pred pár dňami spravodajský príspevok z odovzdávania Svätomartinskej zbierky. V Nocľahárni sv. Vincenta de Paul za ňu vybudujú kotolňu a vykurovacie zariadenie. Medzi iným sa spýtal i na žobrákov; dávať im peniaze, alebo nie?
Som si povedal, že práce v práci na dnes stačilo. Dnes ma síce ešte čaká práca vo farnosti Rača, kde momentálne pôsobím, ale to bude až od 16tej. Teraz je zhruba pol druhej popoludní. Ideálny čas na malú blogo-štatistiku. Pozn. pre čitateľov téma nezaujímavá, asi. Uvidíme.
Anketová otázka, ktorú mi poslali z portálu cesta+ s prosbu, aby som svoje rozhodnutie zdôvodnil. Koho budem voliť? Hm. Spomenul som si na svoje "farárske" časy. Farnosť mala v tom čase asi 800 obyvateľov, filiálka tak do 400. Vo farnosti bol starostom "kádehák", na filiálke "házedesák" a obaja chodili na sväté omše. V kostole som mal a dodnes mám ľudí snáď z celého politického spektra. Tak ako odpovedať na takto položenú otázku?
Jednu z odpovedí mi ponúka úryvok z dišputy medzi Filozofom (Konštantínom) a Agarénmi (Arabmi), ako ho máme zaznamenaný v Živote Konštantína Cyrila. Aj keď samotný Konštantín - Cyril by bol asi prekvapený, keby zistil, čo mi napadlo pri čítaní onoho úryvku.
Bol salezián, ale o tom sa vtedy verejne nehovorilo. Narodil sa 12. mája 1914 v Kotešovej. Do Dubnice nad Váhom prišiel v roku 1969. To už mal za sebou kadečo; pobyt v base, prácu robotníka a kaplánčenie v Oščadnici. Naša rodina sa do Novej Dubnice prisťahovala v zime roku 1970. Pán farár Čakánek sa tak pre mňa na dlhé roky stal jediným farárom, ktorého som poznal zblízka.
Bolo čosi po 22-hej, keď som zaregistroval cinknutie, oznamujúce správu z Facebooku. Zobral som mobil do rúk: "Nevladzam a zomeriam v kaluži krvi ale prosim o milost pane, som sam a nemam nikoho a 2 týzdne som neprezlecený od krvi čo krvácam robim si zbežne ošetrenia, len tie na čo mi p.Boh da silu ale už nevládyem ani to vykonávať po resekcii hrubého čreva takže rakovina." Ten text bol chaotický už na a prvý pohľad. Prečo si nezavolá záchranku? Prečo neosloví susedov? Prečo píše práve mne? Ak dokáže komunikovať cez fb, nestrieľa si zo mňa?
Určite poznáte ten príbeh z evanjelia, v ktorom je Jozef postavený pred rozhodnutie, ako ďalej; snúbenka čaká dieťatko a on je v tom nevinne. Ten príbeh milujem, aj keď možno z iného dôvodu, než by ste čakali.
Vybral sa raz istý človek do lesa. Chcel sa nechať osloviť farbami listov, vôňou machu, tvarmi stromov. Netrvalo dlho a objavil konár fantastických tvarov. Mohol na ňom oči nechať. Vyliezol na strom, z batohu vytiahol chvostovku a pustil sa do pílenia. Ten konár musí mať!
Keď chcel Ježiš priblížiť svojim najbližším, prečo ho Otec poslal, povedal: "Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život." (Jn 3,16) A ja som si povedal, žeby mohlo byť celkom zaujímavé pozrieť sa, ako na neho reagovali jeho súčasníci. Čo robili, keď ich vyzýval k pokániu a upozorňoval na hriechy, alebo keď korigoval ich chápanie Božieho zjavenia. Hádajte, čo som našiel? Vlastne ani hádať nemusíte, stačí keď budete pokračovať v čítaní.
