Čo som? Slovák, Arab, Maďar, Palestínčan či Izraelčan? Odpoveď je jednoduchá. Som človek. Kto je viac?! Zoznam autorových rubrík: Politika, Náboženstvo, Myšlienky, Súkromné, Zaujimavé všeličo
Muhammad Assaf v sobotu v noci dobyl arabský svet. Spevom si získal srdcia divákov a vyhral spevácku súťaž Arab Idol - obdobu našej Superstar. Bol by to obyčajný víťaz jednej zo súťaží podobného formátu akých sa po svete konali už desiatky. Ale Muhammad Assaf je 23-ročný utečenec z chudobného tábora Chan Junes v Pásme Gazy a tak celá Palestína už niekoľko týždňov sleduje jeho osud ako keby to pre nich všetkých bola otázka života a smrti.
Grigorij Mesežnikov sa minulý rok podujal zmapovať podoby antisemitizmu na Slovensku. Svoje zistenia zhrnul v článku na blogu IVO. Reakciu na neho som začal písať krátko na to, avšak množstvo iných povinností a nedostatok času ma donútili prerušiť písanie a dokončiť ho až teraz. Napriek ročnému meškaniu si myslím, že je potrebné upozorniť na manipuláciu, ktorej sa vo svojej analýze dopustil.
Kritici politiky Izraela voči Palestínčanom (a obhajcovia práv Palestínčanov) sú často konfrontovaní s tým, že ich „nezaujatí" pozorovatelia označujú za „druhý extrém". Hovoria: „Obhajcovia Izraela predstavujú jednu stranu, vy predstavujete druhú stranu. Pravda bude niekde uprostred, ja uznávam nestrannosť." To je, ale, veľké nedorozumenie.
Štrajk učiteliek (a učiteľov) sa ma týka trojnásobne. Som učiteľ, študent a už aj rodič. Študentom o pol roka už (dúfam) nebudem. Ako učiteľ si budem pri najhoršom vedieť privyrábať inými aktivitami po vyučovaní (samozrejme na úkor pripravovania kreatívnejších hodín pre žiakov). Najviac ma však trápi situácia v školstve ako rodiča. O päť rokov bude zo syna prváčik. Veľmi by som si prial, aby sa dovtedy úroveň školstva výrazne zlepšila. Už dnes viem, že päť rokov je na zásadné zmeny málo. No desať rokov je realistické číslo. Musia však prebiehať výrazne odlišne než posledných premrhaných dvadsať. A o to sa musíme postarať aj my rodičia.
Štrajk a protesty pracovníčok školstva nastolili otázku vzdelávacieho systému na Slovensku dosial nevídaným spôsobom. Na rozdiel od predchádzajúcich diskusií (napríklad o spoplatnení vysokoškolského štúdia alebo o Mikolajovej školskej reforme), tá súčasná je nastoľovaná samotnými učiteľkami, takpovediac zdola. A hoci časť verejnosti ju vníma ako otázku ich platov, tí ktorí počúvajú pozorne, si všimli, že učiteľky poukazujú na mnohé iné nedostatky v spôsobe akým funguje školstvo a žiadajú zlepšenie celého vzdelávacieho systému.
V septembri 2011 sa konala dosiaľ najväčšia demonštrácia učiteliek na Slovensku. Mnohí kritici sa ich pýtali: „Prečo práve teraz? Prečo ste 20 rokov mlčali a teraz, keď je premiérkou Radičová protestujete?" Niektorí ich dokonca otvorene obviňovali z toho, že kopú za Fica. Keď o pár týždňov padla Radičovej vláda, myslel som si, že to bude mať aspoň jedno pozitívum: Učiteľky budú môcť rovnako ostro protestovať aj proti Ficovej vláde a dokázať tak svoju nestraníckosť. I tak sa stalo.
Veľa sa v posledných týždňoch hovorí o dôležitosti vzdelania. Že ak chceme, aby naša spoločnosť a ekonomika napredovali, potrebujeme vychovať kvalitne vzdelanú generáciu. A prirodzene, rodičia chcú, aby ich deti boli vzdelané a úspešné. Aby sa tak stalo, je potrebné, aby ich učili kvalitní učitelia a aby škola mala potrebné - pokiaľ možno špičkové - vybavenie. Špičkové vybavenie? No... napríklad papier do kopírky.
Pán minister čaplovič má zvláštny zmysel pre humor. Pár dní pred vianocami dal učiteľkám darček v podobe zakúpenia kontroverznej Planéty vedomostí za 6 miliónov eur - v čase, keď tvrdí, že žiadne peniaze navyše na ich platy nemá. Aby sa učiteľky v medzisviatkovom období nenudili, už na druhý sviatok vianočný ich potešil vyhlásením, že nemajú vyskakovať, pretože dostávajú odmeny vo výške 13. platu, že majú veľa prázdnin a že by mali štrajkovať počas svojho voľna.
Zabíjanie v Gaze je chvála bohu už za nami (i keď nie celkom). V predchádzajúcom článku som poukázal na to, ako je tento konflikt milne prezentovaný v médiach. Hoci toto kolo zabíjania úmyselne začal Izrael, média hovoria, že ten sa iba bráni raketám Hamasu. Uvádzali počet rakiet, ktoré denne dopadol na Izrael, neuvádzali však počet izraelských rakiet na Gazu ani fakt, že sú neporovnatelne ničivejsie. Taktiež som pripomenul izraelské tvrdenia o záujme ušetriť civilistov zbytočnej smrti pri omnoho väčšom útoku pred 4 rokmi, ktoré sa ukázali ako lživé. Dosvedčujú to prípady mnohých palestínskych rodín, ktoré sa stali obeťou zabíjania izraelských vojakov ako aj výpovede samotných izraelských vojakov, ktorí potvrdili, že nemali rozlišovať medzi civilistami a ozbrojenými ľuďmi. Dnes by som rad poukázal na ďalšie udalosti súvisiace s práve skončeným konfliktom, z ktorých mnohé sa do slovenských mainstreamových médií nedostali.
Práve prebiehajúca vojna (alebo ak chcete, masaker) v Gaze sa bojuje na viacerých frontoch. Jedným z nich je mediálny. Obe strany sa snažia pomocou médií presvedčit svet, že spravodlivosť je na ich strane a nakloniť si jeho sympatie. Pozrime sa na to ako je tento konflikt prezentovaný v médiách a ako to korešponduje so skutočnosťou.
Niekoľko dní pred dokončením môjho článku o palestínskych kresťanoch odvysielala americká TV stanica CBS vzácny dokument o situácii palestínskych kresťanov. Z dokumentu vyplynulo, že najväčší útlak kresťania zažívajú zo strany izraelskej okupácie. Už samotný fakt, že sa americká televízia podujala nakrútiť a odvysielať takýto dokument je nevídaný. No ešte väčšou senzáciou sa stal škandál s izraelským veľvyslancom v USA, Michaelom Orenom, ktorý sa bezprecedentným spôsobom snažil cenzurovať prácu tvorcov dokumentu.
Izraelsko-palestínsky konflikt je niekedy predstavovaný ako zrážka civilizácií. Palestínčania sú súčasťou muslimskej civilizácie, Izrael, štát židov, je zase súčasťou západnej, judeokresťanskej civilizácie. Samotní kresťania akoby súčasťou konfliktu neboli. Ak sa o nich v širšom blízkovýchodnom kontexte hovorí, väčšinou v zmysle útlaku zo strany muslimov. Zdá sa preto logické, že kresťania majú byť spojencami Izraela a spolu s ním brániť svoju civilizáciu pred muslimskou, reprezentovanou Palestínčanmi. Nesprávny je nie len tento záver, ale už samotné východisko. Kresťania sú a od začiatku boli súčasťou konfliktu. Palestínčanmi totiž nie sú iba moslimovia, súčasťou palestínskeho národa sú aj kresťania.
Slováci majú vraj krátku pamäť. Zvyklo sa to hovoriť v súvislosti s Mečiarovým vyčíňaním, keď bol ešte pri sile, prípadne v súvislosti s komunistickým režimom. Že ľudia radi zabúdajú na to zlé, že keď sa upnú na nejakú myšlienku alebo osobu, majú tendenciu vytesňovať informácie, ktoré ich idealizovanú predstavu narúšajú. Okolo Sulíka a jeho strany SaS sa v súvislosti s pádom vlády a odmietnutím eurovalu vytvára divná aura neochvejných obhajcov slobody, spravodlivosti a pravdy. Pripomeňme si, skôr než sa predvolebný cirkus roztočí naplno, pár dôležitých informácií o Sulíkovi a SaS.
Bol som na návšteve v Izraeli, sedeli sme u známych na balkóne v jednej zo zmiešaných arabsko-židovských štvrtí Haify. Pred nami prázdny pľac a za nim modré stredozemné more, po bokoch činžiaky. V strede pľacu uprostred činžiakov si mobilný operátor postavil vysoký vysielač na šírenie signálu. Nič zvláštne. Ale nie v Izraeli, nie v Haife, nie v tejto štvrti...
15. októbra sa stalo niečo nevídané. V centre Bratislavy sa zhromaždilo okolo 300 ľudí, aby vyjadrili odpor voči systému, v ktorom nepatrná menšina má čoraz väčšiu moc, zatiaľ čo väčšina je čoraz viac odsúvaná na bok. Slovensko sa tak pripojilo k celosvetovému protestu, ktorý sa odohral v približne 900 mestách po celom svete. To však nie je koniec. Na 11.11.11. sú opäť plánované protesty na rôznych miestach sveta. A Bratislava bude opäť pri tom.
Boli to síce Islanďania, ktorí ako prví začali masové protesty proti politicko-finančnej chobotnici, no až takzvaná Španielska revolúcia spravila z revolty proti súčasnému systému celoeurópske a dnes už aj celosvetové hnutie. Na 15. októbra bol vyhlásený medzinárodný akčný deň, počas ktorého sa budú protesty konať v stovkách miest po celom svete, vrátane Bratislavy.
V sobotu 15. októbra sa Slovensko prostredníctvom protestu pripojí k celosvetovému hnutiu „Skutočnú demokraciu teraz!" V tento deň ľudia na celom svete budú žiadať zásadnú reformu politicko-ekonomického systému, v ktorom 1% populácie vládne zvyšným 99 percentám. Budú žiadať viac demokracie, viac spravodlivosti, viac slobody - viac práv všetkým občanom, menej privilégií politikom, korporáciam a bankám.
Podľa ekonómov smerujeme do druhej vlny recesie; ako keby sa prvá niekedy skončila. Grécko je na pokraji krachu. Meč dlhovej krízy visí nad Španielskom, Talianskom, Portugalskom. Hrozí rozpad Eura. V dlhoch sa topí aj USA. Účet po politikoch a bankároch však musia splácať občania, ktorí krízu nespôsobili. V situácii kedy nás čaká ešte väčšia nezamestnanosť, to najlepšie s čím vedia politici prísť je škrtať sociálny systém a zachraňovať banky. Ale môže to byť aj inak...
V nedeľu sa uskutočnila naša akcia za prijatie Palestíny do OSN. Nebola veľká. Hneď po akcii sa udial malý rozhovor so mnou, kde odpovedám na základné veci ohľadom Palestíny a potreby jej prijatia do OSN. Hovorím aj o tom prečo by mala slovenská vláda hlasovať ZA. Vrelo odporúčam všetkým, ktorí si potrebujú urobiť v tejto veci jasno.
Presne o týždeň má na Valnom zhromaždení OSN vystúpiť s prejavom palestínsky prezident Mahmúd Abbás. Bude sa hlasovať o prijatí Palestíny do OSN. Izrael, ktorý už niekoľko desaťročí Palestínu kolonizuje a neprestáva budovať na jej území svoje osady určené výhradne pre židov, je samozrejme proti. Proti sú aj Spojené štáty a nechali sa počuť, že v Bezpečnostnej rade budú Palestínsku žiadosť vetovať. Vraj krok Palestínčanov je jednostranný a nevznikol na základe dohody s Izraelom.
