Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
Pekné postrehy, ktoré môžu potešiť. Zrodili sa ako niečo, čo sa mi celkom nehodilo do mojej bezprostrednej práce, predsa sa mi však zdá, že označiť niečo také milé ako sa nazbieralo do tejto malej rubriky za hlušinu by nebolo spravodlivé. Jednak kvôli autorom, jednak kvôli tomu, čo všetko sa pri čítaní a uvažovaní niektorých autorov zrodilo v mysli mojej. Mulice a oslice sú v bájkach hlavnými postavami a dospelí si myslia, že tieto príbehy sú len pre deti.
Pri pohľade na dielo pavúka musí človek, ktorý ešte vie žasnúť obdivovať zázrak prírody vložený do inštinktu pavúka. Neviem prečo má pavučina pre mnohých ľudí negatívnu konotáciu. Moje riadky na tému perál a bižutérie boli podnietené tým ako som videl a čítal rôzne - všetkými možnými smermi zľahčujúce i preháňajúce- reakcie ľudí polemizujúcich s aktualizovaným postojom rímskeho pápeža k iným kresťanským spoločenstvám. Téma je háklivá, zainteresovaných veľa, kompetentný sa cíti takmer každý. Je to taká jemná pavučinka. V nej sa z bižutérie má postupne stávať nepotrebný odpad. Prečo si to myslím?
Pre nečakane pozitívny ohlas, si dovoľujem zo svojho šuflíka vytiahnut opäť niečo, čo určite nie je próza. Tak som teda vypustil maleho džiníka z fľaše. I keď je dost možné, že ak niekomu bude chýbať kontext, nebude celkom vedieť čo chcel autor povedať...
NIektoré príbehy je možné len pozbierať. Neviem, či sa vám to už stalo, ale ľudia vám niekedy porozprávajú príbeh, ktorý zažili. Príbeh sa stáva kamienkom mozaiky a postupne sa z nej vytvára obrázok, ktorý sa nápadne podobá na niečo, čo ste už niekedy zažili, len ste neverili vlastným očiam. Týchto príbehov je viac a viac, čím viac, tým kompletnejší obraz, tým jasnejšie kontúry. A niekto je predsa za tieto obrazy zodpovedný. Sú to grafitti na stenách histórie. Boľavé, hlboké, skutočné. Tak sa rodí oral history, ktoré už nič nezmenia, len nedovolia zabudnúť. Tu je jeden z príbehov. Čas poskladá ďalšie. Dobro má svojich poslov. Zlo tiež. Možeme ich na tomto mieste pomaličky začať zbierať.
Nebojte sa milí čitatelia, nebude to často. A kto by už diskutoval o takýchto veršíkoch, čo sa ani nerýmujúúú...
Dorota Nvotová mi tak trochu učarovala. Má vo svojich piesňach niekoľko metafor, pri ktorých mi je ľúto, že som ich nevymslel ja. Napríklad, že padá tak, že stena jej dá druhú a že zo všetkých farieb má najradšej dúhu. Alebo tú, že svine po nej hádžu perly a jej je z toho úprimne zle. Pokračujem v trochu komplikovaných úvahách o tom, ako sa podľa mňa veci majú. Intuitívne cítime, že je to asi tak, ale nevieme sa k tomu prerozprávať. Tu je ďalší pokus. I keď pohodoví ľudia sú už asi jednou nohou na Pohode.
Mám sa fajn napriek tomu, že od 1. mája už nepracujem v škole.
Samotný pojem katolícka cirkev je trochu nejasný. Podľa mňa je niečo buď katolícke - z gréčtiny univerzálne, alebo rímskokatolícke - teda nie celkom univerzálne. Tento jemný odtieň následne označuje rôzne reality. Ako to eufemicky zaznelo v rozhovore K. Sudora s vdp. P. Pakošom, je to o perlách a bižutérii. Posledné hlasy a ohlasy z Vatikánu o tom hovoria viac, ako dokáže bežná verejnosť postrehnúť.
Vnútorná súčinnosť uzatvoreného cirkevného systému je zabezpečená právnymi normami, ktoré usporadúvajú vzťahy jednotlivých členov systému.
Často sa stretávam s pohľadmi na moje (polo)hlasné úvahy, že ide len o dôsledok mojej osobnej frustrácie. Veľmi dlho som sa bránil tomu, aby moje vnímanie bolo popisované takýmto - pre mňa - negatívnym spôsobom. Dnes sa však nebojím povedať, že ak to niekto vníma ako moju frustráciu, môžem to pokojne pripustiť.
To, že profil študentov teológie na katolíckych teologických fakultách je daný kultúrnou úrovňou a náboženským vedomím, z ktorého študenti pochádzajú, je len prirodzené.
Kto bol bystrejší, Eva alebo Adam? Človek sa však bál i počasia a vesmírnych telies. Ľudstvo cez experimentujúcich jednotlivcov objavuje konečne i svoj mikrokozmos.
Po podpísaní dokumentu o teórii ospravodlivenia medzi zástupcami katolíkov (za Pápežskú radu pre jednotu kresťanov dnes už zosnulý kardinál Cassidy) a nemeckých protestantov v októbri 1998 teologické dôvody rozdelenia takmer pominuli.
Na Slovensku je možné písať aj s odstupom rokov o tej istej veci a v tom istom tóne a stále aktuálne. Stačí ak niekto stojí dostatočne neotrasiteľne vysoko v opare magickej moci. A to je veru podľa mňa zaujímavé. Nič sa nemení.
