Milan Kohutiar
Mikuš má dnes rok
Dnes je presne rok ako sa nám narodilo piate dieťa – náš syn Mikuláš (alebo aj Miki či Mikuš). Veľmi sme sa mu potešili, hoci mnoho ľudí nás nechápalo. Piate dieťa v dnešnej dobe, čo ste sa zbláznili?!?
Manžel skvelej manželky a otec početnej rodiny. Občas typický Rak (podľa znamenia, hoci na tieto veci neverím). Večný cestovateľ v rôznom slova zmysel. Zoznam autorových rubrík: Pripomienky, Súvislosti, Vyvolení a vyvrhnutí, Súkromné, Nezaradené
Dnes je presne rok ako sa nám narodilo piate dieťa – náš syn Mikuláš (alebo aj Miki či Mikuš). Veľmi sme sa mu potešili, hoci mnoho ľudí nás nechápalo. Piate dieťa v dnešnej dobe, čo ste sa zbláznili?!?
V mailových schránkach, či služobnej alebo súkromnej, sa mi objavuje všeličo. V poslednom čase sa množí však zvláštny druh mailov. Obsahom ma potešia aj by ma mali postrašiť, ale našťastie voči tejto hrozbe sa stávam imúnnejším ako voči nachladeniu.
Nepatril som nikdy k nadšencom Vyvolených tak ako ich podávajú dnes komerčné televízne stanice. Občas som zazrel čosi pri prepínaní televíznych programov, občas sa mi niečo donieslo niečo z bulvárov. Skôr to všetko vo mne vzbudzovalo minimálne nezáujem ak nie odpor.
Minulý piatok som dostal do schránky, rovnako ako ďalší susedia, dvojmesačník mobilného operátora Orange, v ktorom informuje (alebo presnejšie mal by informovať) o „aktuálnej“ ponuke služieb pre svojich uživateľov. Nikdy som nemal prehnanú predstavu o jeho aktuálnosti, ale tentoraz som stratil všetky ilúzie. Ide o to, že informácia by mala byť aktuálna, lebo v opačnom prípade jej hodnota výrazne klesá.
Možno si niektorí z vás skôr narodených spomeniete na českú pesničku, ktorú som počul na trampských potulkách. Text si pamätám len matne, speváka už vôbec nie, ale v posledných dňoch mi behá po rozume neobyčajne často. Neprekáža mi to, mal som ju rád aj napriek zvláštnej atmosfére, ktorú vyjadrovala. Išlo o vyjadrenú vďaku za „vianočný darček,“ keď ona si vzala všetko a zanechala len sviatočnú chvíľu.
Tento blog vlastne za mňa napísal môj 5-ročný syn Jakub. Tento vianočný pozdrav, ktorý nadiktoval pani riaditeľke doslova v škôlke sa dostal k nám dnes zvláštnou cestou, ale o to väčšiu radosť nám s manželkou urobil. Tu je vianočný pozdrav pre rodičov od päťročného Kubka.
Deň pred štedrým dňom som sa vybral do Bratislavy vlakom na posledné predvianočné nákupy. Uvedomujúc si slovenskú náturu zháňania darčekov na poslednú chvíľu (nie som iný), som išiel skôr, kým ešte nie je toľko ľudí. To sa mi podarilo. Vyzbrojil som sa trpezlivosťou a usiloval som sa usmievať a vyžarovať pozitívnu energiu.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. nám pripravil novoročný darček - nový systém zliav, kde sa nájde vraj každý. Nuž zľavu môže naozaj získať naozaj každý (pokiaľ ide o vek a cestu), ale za akú cenu?
Uplynulo 90 rokov od narodenia Edith Giovanna Gassion, ktorú svet pozná ešte aj dnes pod menom Edith Piaf. Hoci sa narodila ako nechcené dieťa, svet ju pozná i viac ako 40 rokov po smrti.
Pred pár dňami som na tomto mieste písal, že mi je smutno z popravy niekoľkonásobného kandidáta Nobelovej ceny. Tá Nobelova cena nebola v tomto prípade rozhodujúca - bolo to len na podfarbenie. Dnes na ňu môže byť navrhnutý naozaj ktokoľvek. Dnes však chcem napísať o radosti, ktorá ma preniká. Podarilo sa zachrániť život jedného nevinného a krásneho dieťaťa. Napriek možným výhradám voči Hniezdam života a osobným voči niektorým aktivitám ich autorov, ja by som dnes navrhol na Nobelovu cenu ich.
Zvláštne myšlienky mi behajú hlavou po tom ako som sa dozvedel dopoludnia, že v USA popravili smrtiacou injekciou niekoľkonásobného kandidáta na Nobelovu cenu mieru a za literatúru. Je pravda, že bol podozrivý (a usvedčený?)aj z viacnásobnej vraždy počas dvoch lúpežných prepadov. Pravdupovediac, je mi z toho smutno, aj keď nechcem zasahovať do kompetencií americkej justície.
Bol som cez víkend nakupovať v dvoch obchodných reťazcoch, ktoré majú pomerne širokú sieť predajní na Slovensku. Išlo viac-menej o bežný nákup, resp. o obzretie čo ponúkajú. A bolo sa čo pozerať a bolo by sa čo pozerať aj pre Slovenskú obchodnú inšpekciu. Ja som sa teda riadne nasrdil v tomto predvianočnom čase. Či si naozaj môžu obchody dovoliť ponúknuť naozaj všetko? Spoliehajú sa na to, že hlúpy Slovák teraz kúpi hocičo? Pochybujem, že v materskej krajine by si niečo také mohli dovoliť bez následkov.
V dnešnom vydaní denníka SME som si s veľkým prekvapením prečítal o vyhlásení Českého horolezeckého zväzu, aby sa horolezci nespoliehali na slovenských profesionálnych záchranárov, nakoľko vinou ich neodborných a oneskorených zásahov, úrazy skončili smrťou. Veľmi dobre rozumiem vyjadreniu horskej služby, ktorá chce podniknúť právne kroky.
Z decembra 1980 mi toho veľa v pamäti neostalo, hoci som vtedy mal 21 rokov. Keď sa naň však pozriem spätne, chytá ma nostalgia. Tento december podľa mňa ovplyvnil hudobnú scénu.
Už sme si zvykli na to, že všade vôkol nás obklopuje reklama na najrôznejšie veci. Mnohí ju už nevnímame, alebo sa o to aspoň usilujeme. Ak by sme toto „všemocné“ slovo rozobrali z etymologického hľadiska, možno by sme sa dostali aj k významu znovu klame (re = znovu, klama = klame). Aj ja som si už zvykol nevšímať reklamy alebo brať ich s obrovskou rezervou. Nedokážem to v poslednom čase pri dvoch druhoch reklamy, ktoré podľa môjho skromného názoru idú za hranice únosnosti.
Píšem svoj prvý článok na blog, hoci som o tomto prejave svojej tvorivosti a sdieľania sa so svojimi názormi, pocitmi a skúsenosťami rozmýšľal dávnejšie. Blogerov som vždy považoval za slušných ľudí, ktorí chcú niečo povedať o niečom zaujímavom ľuďom. Naďalej ich za takých považujem a rád by som sa k nim zaradil. Napriek tomu, že sa považujem za človeka maximálne tolerantného, čosi mi začína na týchto stránkach prekážať, hoci nikomu nepopieram právo na jeho názor a na jeho vyjadrenie.