O suverénnom, slobodnom a nezadlženom Slovensku. O efektívnom a hospodárnom používaní verejných zdrojov, ale najmä o záchrane trhu pred "záchranármi".• poslanec Národnej rady SR• podpredseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet• člen Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti• vedúci Stálej delegácie Národnej rady SR pri OECD v Parížičlen Výkonnej rady strany SKOK!Moja web stránkaMôj fan page Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Deficit za rok 2009 bol 8%, v tomto roku dosiahne 7,8% (Grécko má niečo málo cez 9%). Verejné financie Slovenska sú v kritickom stave a o nutnosti ich konsolidácie už nepochybuje snáď nikto. Pre tých, ktorí by napriek tomu pochybovali, pripomeňme, že vysoké a rastúce dlhy a deficity znamenajú, že:
Vieme čo, vieme kedy, vieme ako. Nepokazme to nie vždy optimálnou, niekedy priam zlou komunikáciou. Nepremrhajme potenciál, ktorý táto vláda pre konsolidáciu verejných financií nesporne má.
Vláda 15. júla odporučila podpis rámcovej zmluvy európskeho stabilizačného mechanizmu (program EFSF, pre ktorý sa vžil pojem euroval). Okamžite sa ozvala opozícia a pristúpenie k eurovalu označila za podvod pravicových strán na voličoch. Tak pozrime sa pravde do očí.
V sobotňajšom vydaní denníka SME (3. júla 2010) jeden novinár sľúbil jednému ekonómovi mramorovú bustu zato, že mal odvahu navrhnúť zvýšenie DPH z 19% na 21%, ako riešenie diery v tohtoročnom štátnom rozpočte. Všetko by bolo v poriadku, keby to celé nebolo komické.
V pondelok (7. júna) ministri financií členských krajín EÚ v Luxembursku schválili, že verejné rozpočty bude pred ich schvaľovaním v suverénnych parlamentoch jednotlivých krajín najprv schvaľovať (posudzovať) Brusel. Všetko sa to deje bez výraznejšej pozornosti odbornej verejnosti a médií. Dymovú clonu pomáha vytvárať všeobecná kríza verejných dlhov v Európe a do určitej miery aj parlamentné voľby vo viacerých krajinách (Veľká Británia, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Holandsko). Ale nedajme sa pomýliť povestným tichom pred búrkou. To, čo sa stalo v pondelok, je len ďalším krokom k vzniku "Spojených štátov európskych". Politickým znásilnením ekonomických princípov. Cestou do pekla.
Rezort Ministerstva financií, ktorý je v kompetencii (len pripomeňme, že aj zodpovednosti) strany Smer, už takmer dva mesiace úspešne tají odhad výberu daní pre tento rok. Analytici odhadujú, že tohtoročný deficit bude o takmer jeden percentuálny bod vyšší, ako predpokladá vládou schválený rozpočet. Namiesto 5,5% deficitu tak – aj vzhľadom na vývoj príjmovej strany rozpočtu za prvé štyri mesiace tohto roku – reálnejšie vyznieva odhad na úrovni 6,5% až 7%.
Konsolidácia verejných financií a dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je dlhodobý, niekoľkoročný proces. Cieľový stav sa nedá dosiahnuť za 12 mesiacov. Aj preto je nemožné teraz povedať o koľko mld. € sa budú škrtať výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol. Štátny rozpočet je komplikovaný a veľmi štruktúrovaný mechanizmus.
Najprv malá rekapitulácia. Najskôr Ministerstvo financií predpokladalo pre rok 2009 rast HDP na úrovni 6,5%. Skutočnosťou bola recesia a pokles HDP -5,7%. Z toho sa ešte vláda snažila vykorčuľovať odvolaním sa na krízu. Iste, vplyv krízy je nespochybniteľný. Ale aká je skutočná váha krízy a akú váhu mal vplyv babráckej vlády? Nechajme nateraz bokom túto diskusiu (v ktorej ešte dlho nebude objektívneho arbitra) a rekapitulujme ďalej.
Reč je o rozpočtoch našich VÚC a našich miest a obcí. Zámerne používam prívlastok našich, keďže ide o obrovský balík peňazí a súčasne si ten balík takmer nikto nevšíma. Po tom, čo na Slovensku prebehla decentralizácia verejnej správy, bola pomerne výrazná časť finančných zdrojov presunutá do rozpočtov miest a obcí a VÚC. Ich celkové rozpočtové príjmy v r. 2009 predstavovali 4,7 mld. eur, resp. 142 mld. skk.
Tvrdenie Rada Baťa, že určite bude zázrakom, ak sa budúcej vláde (rozumej do r. 2014) podarí vyrovnať rozpočet bez toho, aby musela daňové a odvodové zaťaženie zvyšovať, stojí na hlinených nohách. Skúsme sa pozrieť bližšie na „hard facts“, teda na konkrétne čísla. Na rozdiel od Rada Baťa netrúfam si písať o všetkých oblastiach spoločenského života, ostanem preto na pôde verejných financií.
S veľkou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch niektoré krajiny zbankrotujú. Nepovedal to nikto menší ako pán Rogoff, profesor ekonómie na Harvardskej univerzite. Že nejde o žiadne konšpiračné teórie, ani sci-fi, svedčí skutočnosť, že svedkami štátneho bankrotu sme už boli v prípade Ruska, Islandu, horúcim kandidátom je Grécko, v čakárni sú ďalší a začína sa zapĺňať. Preto slovné spojenie „zodpovedná fiškálna politika“ bude snáď druhým najčastejšie skloňovaným výrazom v najbližších rokoch, hneď po slovíčku „kríza“.
