Miro Koseček
Súdruhovia, spamätajte sa!
Pred niekoľkými rokmi som konečne začínal mať pocit, že žijem v demokratickom, právnom štáte.
Jeden z tých 926 nešťastníkov, ktorý v minulých voľbách chcel voliť PS-Spolu, ale v poslednej chvíli sa rozhodol hodiť to KDH, lebo chcel, aby sa aj oni dostali do parlamentu. Tento rok to napravím, volím PS! Tento blog nie je nijakým spôsobom sponzorovaný žiadnou politickou stranou. Zoznam autorových rubrík: Spiritualita a duchovný život, Ekonomika, politika, Spoločnosť, Foto, Rozvoj osobnosti, Business intelligence, OLAP, D, Súkromné, Nezaradené, Umelá inteligencia
Pred niekoľkými rokmi som konečne začínal mať pocit, že žijem v demokratickom, právnom štáte.
V ostatných dňoch slovenskú intelektuálsku verejnosť ovládla diskusia o Štefanovi Hríbovi a jeho relácii pod lampou. Uvažuje sa, či sa táto relácia bude ešte vysielať, či ju Hríb bude ešte niekedy moderovať, či sa zachoval korektne, či to neprehnal a tak ďalej. Toto nezáväzné tliachanie o senzácií týždňa nás usvedčuje z toho, ako ľahko sa nechá zmámiť špekulatívnymi klebetami aj tá časť spoločnosti, ktorá vo všeobecnosti na bulvár pozerá s dešpektom, či ním pohŕda.
Zatiaľ sa nič vážne stalo, veci sa totiž nedejú len tak odrazu. Závažné zlyhania takých komplexných organizmov ako je štátna správa nevznikajú náhle, sú výsledkom množstva predošlých rozhodnutí, ktoré postupne menia smer vývoja. Problémy naplno prepuknú až omnoho neskôr.
Pred nedávnom sa premiér Róbert Fico pokúsil zabrániť vymenovaniu bývalého právneho zástupcu BMG investu na post ústavného sudcu apelom na prezidenta: „Bola by to facka občanom...
V nedeľu v diskusnej relácií Politika.sk sa minister hospodárstva Janhátek ohradil proti výhrade, že vláda bojuje proti monopolom slovami: „My nebojujeme s monopolmi. My s nikým nebojujeme, my so všetkými diskutujeme.“
Tak, začína isť do tuhého. Prízrak mečiarizmu v postave Štefana Harabina sa vracia do plného života.
V kampani proti energetickým podnikom, takzvaným monopolom vidí väčšina komentátorov predovšetkým premiérovu snahu získať ďalšie sympatie obyvateľstva. Je to pochopiteľné aj preto, že tento typ populizmu vystrelil sympatie voličov voči vládnej strane do dávno neslýchaných výšok. Ja sa však obávam, že touto ranou sa predseda Smeru snaží zabiť ešte ďalšiu muchu, preňho možno ešte dôležitejšiu.
Múdre židovské príslovie hovorí: „Kto zachráni jedného človeka, zachráni celé ľudstvo.“ Myslím, že to platí aj opačne. Všade, kde človek zabíja človeka, umiera zároveň celé ľudstvo. Vojna na Blízkom východe sa netýka len tých, ktorí tam bojujú či zomierajú alebo strácajú svojich blízkych, domovy, majetok... Je to aj moja vojna. Som človek a preto som v každom vojakovi, čo zabíja, som v každom vodcovi, ktorý ženie ľudí do vojny, som v každom umierajúcom i v každom nenávidiacom. Aj to som ja, a je mi to strašne ľúto.
Smer-SNS-SHZDS majú na najbližši štyri roky najsilnejší voličský mandát na vytvorenie vlády, podľa celospoločensky akceptovaných pravidiel demokracie. Nie som tým síce vôbec nadšený a myslím si, že toto sme si nezaslúžili, dokonca ani voliči novej koalície, ale zrejme tým musíme prejsť, aby sme vyzreli.
Niektoré diskusné príspevky na moje predošlé príspevky mi naznačili, že viacerí ľudia ma považujú za kapitalistického prisluhovača alebo extrémne pravicového ideologického agitátora. Nemám nič proti tomu, ak ma niekto označí za idiota, ale nech to prosím nerobí len na základe ideologických konštatovaní typu: „Kapitalizmus je už dávno prekonaný.“ Solidárny kapitalizmus je samozrejme provokatívny titulok, ale pri čítaní prosím používajte nielen oči a srdce ale aj mozog.
Po jednej zvlášť tuhej zime sa niektoré zvieratká z nášho lesa rozhodli, že podľa vzoru medveďov z Veľkého lesa na Východe sa presťahujú do zoologickej záhrady.
Minule som písal, prečo je slobodný trh efektívny. Na druhej strane je zrejmé, a vieme to aj zo skúsenosti, že tí najšikovnejší môžu získať oveľa viac bohatstva ako ostatní. Znamená to teda, že preto, aby sme dosiahli určitú spravodlivosť, musíme sa zriecť efektívnosti a umožniť štátu, aby tým najúspešnejším na trhu zabránil extrémne zbohatnúť (napríklad tým že zavedie milionársku daň, vysoké dedičské dane, najlukratívnejšie oblasti podnikania vyhradí pre štátne podniky a pod.)?
Ako to, že slobodný trh je oveľa efektívnejší ako „vedecky riadené hospodárstvo“?
V demokratickom svete sa už vyše sto rokov vedie vášnivá diskusia o tom, aké politicko-ekonomické usporiadanie spoločnosti je najlepšie. Historicky sa sformovali dva základné tábory, ktoré neustále stoja proti sebe.