Som naivná romantička krížená s racionálnou pragmatičkouhľadajúca aj v tom najväčšom darebákovi niečo dobré.Rada používam iróniu a sarkazmus,preto neberte všetko čo napíšem tak úplne vážne. Zoznam autorových rubrík: ...ja som vám to hovorila, postrehy, príbeh, úvaha, úsmevy zo života, to smutnejšie zo života, krutá realita, fikcia, fejtón, Súkromné, Nezaradené
Niečo som sa o sebe dozvedela.A nebolo to príjemné zistenie.Nadmerné bujnenie buniek v určitej časti môjho tela,na čo sa prišlo v rámci preventívnej prehliadky.Chcela som sa chovať zodpovedne voči svojmu zdraviu,tak som tam šla.Reku,urobím si čiarku,zaškrtnem vybavené,ako pred dvomi rokmi.Zaskočilo ma to.Mňa sa predsa takéto veci netýkajú! Mne sa to nemôže stať! Čo teraz?Prepadne vás strach.Panika.
Dnes bol krásny deň.Radovala som sa z neho už od rána a preto som hladala zámienku,ako oddialiť peípravu nedeľného obeda a užiť si trochu slniečka.Dôvod sa samozrejme našiel.Chýbala mi smotana.Tak som si obliekla rifle,k nim krátku koženú bundu, obula som si tenisky a vybehla som sa radovať zo slniečka cestou do najbližšieho obchodu.Hneď pri vchode som si všimla muža čo sa na mňa uprene pozeral.Samozrejme ako každej žene mi to polichotilo.
Pamätáte sa na ten film o dieťati,ktoré vyzeralo ako anjel,no správal sa ako stelesnený diabol?Vydarený scenár ,dalo sa na tom pobaviť.No keď takéto dieťa reálne vstúpi do vašeho života,až taká zábava to zasa nie je.
V čase najväčšej zamilovanosti asi dva mesiace od zoznámenia komunikujeme spolu dokonca v rovnakom jazyku.Hrkútame si ako hrdličky a slová posýpame práškovým cukrom.Potom v prechodnom období od zoznámenia do svadby občas použijeme nárečie svojho kmeňa,no v duchu hesla keď vtáčka lapajú pekne mu spievajúvynecháme falošné tóny,za ovládanie a pretvarovanie by sme boli možno nominovaní aj na Oscara a naplno sa prejavíme a svoju slovnú zásobu uplatníme až v dobe keď sa ocitneme v chomúte.
Bola u nás na návšteve priateľka s dcérkou.Dievčatko je milé,krásne a na svoj vek/dva a pol roka/ veľmi rozumné.Nemá však rada mužov,vyslovene sa ich bojí.Možno preto,že jej otec s nimi nežije a chýba jej mužský vzor.
Moja dcéra mala vtedy 10 rokov a veľmi túžila po psovi.Ja som o tom nechcela ani počuť.Nemala som ku psom práve kladný vzťah a predstava, že mi bude po byte behať zviera, ma vôbec nenadchýnala.Dieťa bolo smutné,ja neoblomná.Možno neskôr,chlácholila som ju dúfajúc,že neskor nebude nikdy.
Pokiaľ sa dostanete do krásneho kúta Slovenska akým sú Rajecké Teplice skúste trochu zrelaxovať v liečebnom dome Afrodité.Máte však smolu ak nie ste ubytovaný hosť.Budete musieť chvíľu počkať.
Nikdy som sa nebála staroby.Patrí k životu.Vzorom mi bol môj otec,ktorý má dnes 75 rokov.Hoci má vážne problémy so srdiečkom,nerozpráva len o svojich chorobách,ale žije intenzívnym životom.Vždy si nájde nejakú prácu,či už s drevom alebo v záhrade.Má svoje záľuby a priateľov od 5 do 90 rokov.Napriek tomu že 2-3 krát do roka strávi niekoľko dní v nemocnici a berie každý deň za hrsť liekov,život ho baví a vie sa z neho tešiť.V poslednej dobe som sa ale začala staroby báť.Zistila som,že má aj inú podobu.Menej peknú a radostnú.
Sedím na kamennej lavičke na cintoríne.Vzduch je ako v saune,no ja cítim ten kamenný chlad.Alebo je to iný chlad? Vanúci z tohoto miesta ,ktorý sa vkráda do duší všetkých prítomných čakajúcich na obrad.
Nemám rada klebety.Prepieranie tretieho dvomi z celej duše nenávidím.Držím sa zásady,že pokiaľ som pri tom nesvietila,nebudem rozvíjať dohady a pokiaľ som svietila,nechám si to z lojálnosti k tomu koho sa to týka pre seba.
Rozviedli ich na štvrtý krát,keď sa konečne dostavil,po dôraznom písomnom upozornení sudkyňou,že ich rozvedie aj bez jeho prítomnosti.Prišiel si vypočuť ortieľ ako inak,v značne podnapitom stave.Vždy bol úbožiak utekajúci pred problémami ,riešenie videl len v alkohole.Ten mu pomohol zabudnúť na reálny svet,utopiť žiaľ,bolesť,oddialil rozhodnutia,ktoré nebol schopný urobiť.Nechcel sa vzdať života s ňou,ale nebol schopný urobiť nič pre to aby boli spolu opäť šťastní.
Tieto dve dievčatá mali spoločné len jedno:starú mamu.Žila s Denisinými rodičmi v malom meste kde Diana prichádzala pravidelne na celé letné prázdniny z velkomestaako sama tvrdila so zdvihnutým nosom.Vidiek jej velmi nevoňal,ale čo sa dalo robiť .Rodičia sa s ňou o tom nebavili.Jednoducho ju tam na konci prázdnin šupli a vyzdvihli si ju pár dní pred začiatkom školského roka.
Každý z nás by si mal občas urobiť taký deň.Vypnúť,uvolniť sa, zložiť z pliec ten batoh starostí ktoré tam nosíme. Ja som sa rozhodla že si ho urobím práve dnes.
V tomto štáte je to tak.Možete si aj hrdlo vykričať,spravodlivosti sa nedovoláte.Mužovi stačí splodiť deti a potom je už len na jeho slobodnom rozhodnutí/a svedomí !/ či sa o ne bude,alebo nebude starať.Nikto ho totižto k tomu nedonúti.Keď sociálna pracovníčka ,podotýkam ŽENA ! povie inej žene-matke:A z čoho má platiť výživné? Však je odkázaný na sociálnu podporu!..asi nebude v tomto systéme niečo v poriadku.
Kráčala som predvianočnou Nitrou, držiac za ruku priateľkynu dva a pol ročnú dcéru a obdivovali sme spolu ako mesto vonia a zvoní.Dieťa sa tešilo z každej maličkosti a jeho rozžiarené oči nákazlivo rozsvecovali teplé plamienky pokoja, ktorý zaplavoval moju dušu.Zrazu dievčatko,volá sa Sára naradovane vykríklo:Aha VÚB-čka.
