Som naivná romantička krížená s racionálnou pragmatičkouhľadajúca aj v tom najväčšom darebákovi niečo dobré.Rada používam iróniu a sarkazmus,preto neberte všetko čo napíšem tak úplne vážne. Zoznam autorových rubrík: ...ja som vám to hovorila, postrehy, príbeh, úvaha, úsmevy zo života, to smutnejšie zo života, krutá realita, fikcia, fejtón, Súkromné, Nezaradené
Pevnú linku mám zavedenú kvôli otcovi,aby si mohol zavolať, v prípade potreby rýchlu pomoc,kedže má choré srdiečko a s mobilným telefónom sa veľmi nekamaráti.Avšak to ako mi v poslednej dobe jej prostredníctvom otravujú život asi povedie k jej zrušeniu.
Precestujete 300 km a potom zistíte ,že nemáte platný doklad ,ktorý by vás oprávňoval prekročiť hranice.Čo vám zostáva? Obesiť sa na prvom strome,lebo je to asi lepšia alternatíva ako stráviť niekoľko hodín v aute, s nazúreným manželským partnerom na spiatočnej ceste.Alebo ak vám bude šťastie priať a natrafíte na ľudského colníka,môžete pokračovať do cieľa svojej cesty.
Držíte za ruku svoju malú princeznú,ona sa šťastne smeje a vy ste šťastný tiež.Hádanka znie: kto je práve teraz smutný,nešťastný a nespokojný?Odpoveď je prostá.Keď malú princeznú drží za ruku ona a šťastne sa spolu smejú,ste smutný ,nešťastný a nespokojný vy.Objekt vašej studenej vojny stojí medzi vami uprostred.Malý,milý človiečik,obom najdrahší,ktorý nič nechápe.
Práve som si prečítala Medveďkov recept čo dnes varil na obed.Začali mi tiecť sliny a rozhodla som sa s vami podeliť o jeden môj obľúbený recept,nie práve najvhodnejší na redukčnú dietu, ale o to chutnejší.Uvarte si ho cez týždeň,ak budete mať na varenie tak hodinku času.Fotky nebudú,ale je to pomerne jednoduché.
Plavovlasé dievčatko mohlo mať tak okolo 8-9 rokov bezmocne obchádzalo okolo ženy ležiacej na lavičke v parku.Niečo sa jej stalo? Pristúpila som bližšie ochotná pomôcť ak by bolo treba.Zacítila som alkohol.Nie,iba spísmutne skonštatovala malá princezná.
Závisť,škodoradosť,pomstychtivosť ,zákernosť.Najhoršie z vlastností,ktoré v sebe človek pestuje so zámerom ubližovať nimi svojmu okoliu.Zamýšľam sa prečo.Prečo niektorým ľuďom robí dobre, keď iní trpia?Čo zvrátené sa odohrava v ich vnútri? Pociťujú uspokojenie,zadosťučinenie,radosť?
Tento článok by mali čítať iba ženy,lebo muži ho asi nepochopia. Veru je to tak.Dnes je to presne 25 rokov čo som sa rozhodla v dobrom aj zlom kráčať po spoločnej ceste s jedným človekom.Priateľ,ktorému som to medzi rečou spomenula mi blahoželal týmito slovami:To si zasluhuje metál za statočnosť,ale neopováž sa v tej tretej tretine zápasu ulievať a vyhovárať sa na zranenia!Prvé dve tretiny ti síce odčerpali najviac síl,ale zápas treba dohrať so cťou.
Volám s dcérou.Pýta sa kedy pôjdeme oslavovať.Oslavovať? Tvárim sa nechápavo.S výčitkou v hlase mi pripomenie,že ona na Deň matiek nezabudla.Chvíľu sa prieme o to,že ja zostanem matkou na večné veky,no ona už dávno nie je dieťa.Pripomínam jej ako ma nedávno žiadala, aby som jej kúpila tehotenský test.Spolu sa na tom zasmejeme.Neodškriepiteľné však zostáva,že dieťa zostane dieťaťom či už má 5 alebo 40 rokov aj keď podstata včerajšieho sviatku je niekde inde.
Nedávno som bola svedkom niečoho ,čo vo mne vyvolalo súboj protichodných pocitov.Bola som so svojou sučkou Lindou na prechádzke.Vo vysokej tráve objavila dve malé mačiatka .Sotva videli.Kým som stihla dobehnúť a zabrániť jej v tom,obidve zadrhla.
Cez víkend som absolvovala stretnutie po rokoch.Ani sa mi nechce upresňovať po koľkých,už je to tak veľa....So spolužiakmi so strednej školy sme si vypočuli Zmožkovu výstižnú už mi není lásko dvadset let,premastili sme si bruchá pečeným prasaťom,ktoré sme pri spomínaní na to čo bolo zaliali pomerne kvalitním vínkom.Posťažovali sme sa, alebo pochválili to čo je a v rámci kultúrnej vložky sme sa nadránom učili otvárať auto bez kľúčov.
Niekedy stačí pár sekúnd a človek si vyrobí riadny problém.Ako napríklad ja včera,skončila som v kontajneri na smeti.
Aj vám sa to stáva, že túžite byť sami na pustom ostrove?Nikoho nevidieť ,nepočuť,byť z dosahu mobilného telefónu.Neviem ako dlho by som tam vydržala ,no momentálne mám nevyhnutnú potrebu byť na takom ostrove,aby nikto nič nemohol odo mňa chcieť,nikto nič odo mňa nepotreboval.Zdá sa vám to sebecké?Áno,je to sebecké,uznávam.Ale nie je sebecké aj od tých druhých ,stále o niečo žiadať blížneho svojho?
Leží v embryonálnej polohe,skrútená od bolesti,ktorá jej kriví tvár aj v spánku.V neprirodzenom spánku vyvolanom utišujúcimi prostriedkami.Chvíľkové vykúpenie,únik.O bolesti sa zle číta,ale tiež patrí do našeho života,zasahuje nás o to viac ak trpia naši najbližší.
Vážim si jedného človeka.Nepoznám ho.Len ho každé ráno vidím prechádzať popod okná mojej kancelárie.Meria ani nie 170 cm a kára, ktorú tlačí je vždy naložená vyše jeho hlavy.Je útly ,má sotva 70 kg,no staré železo, ktoré má naložené váži určite toľko čo on.Dopočula som sa o ňom ,že je z 18 km vzdialenej dediny a po okolitých obciach zbiera železný šrot a vozí ho do mesta do zberných surovín,aby mal na chlieb a mlieko pre deti.Nikde si nevedel nájsť prácu,nikto ho nechcel zamestnať.Asi preto, že je Róm.
Kamarát stratil peňaženku.Teda ,aspoň si to pôvodne myslel.Bolo v nej asi 4000 Sk a všetky doklady.Úplne všetky!Občiansky preukaz,vodičský,technický,karta poistenca,bankomatové karty.Kompletne všetko!Poviete si,tak mu treba,načo to nosí všetko spolu v peňaženke,ale jemu sa to tak zdalo praktické.
Kedy ste jedli naposledy dobrú,nefalšovanú ťahanú štrúdľu?Ja asi pred tridsiatimi rokmi,keď ju napiekla ešte moja babka.Celý proces prípravy tohoto múčnika ma nesmierne fascinoval.Ako dieťa som visela očami na jej rukách,ani nie tak kvôli tomu výslednému, nadýchanému,lístkujúcemu produktu,ktorý nakoniec posypala vanilkovým cukrom a všetci sa išli pobiť o to,aby sa im ušlo čo najviac .Ja som zbožňovala vznik tejto lahôdky,bolo to pre mňa natoľko zaujímavé,že už ako desaťročná som teoreticky ,do detailu ovládala technologický postup výroby.Samozrejme,že k praktickej stránke ma babka nikdy nepustila,no asistovať som mohla.Teoreticky to ovládam dodnes a tak na blahú pamäť našej babiny som sa uplynulú nedeľu pustila aj do praktickej prípravy.Výsledok bol od pamätného skvostu vzdialený na hony,rodina aspoň ocenila snahu.
Minule som písala o tom akí sú muži.Opísala som typy,mne nie práve sympatické.Pár jedincov ma za to v diskusii znosilo pod čiernu zem.Vtedy som sľúbila,že nabudúce napíšem o tých lepších. O mužovi tiež nie celkom dokonalom/kto z nás je pravda dokonalý a čo to dokonalosť je ,by sa dalo diskutovať veľmi dlho/,ale o mužovi,ktorý si zaslúži minimálne obdiv za svoju trpezlivosť a tolerantnosť.
Vieš čo je to pohlavie?spýtala sa asi 11 ročná slečna svojej rovesníčky.Touto otázkou upútala moju pozornosť. No asi toto tu ,vzadu na hlaveukázala rukou druhá.Ty si ale teľa a nasledoval výbuch smiechu.Nechcela som počúvať cudzí rozhovor,ale nedalo sa inak.Dievčatá sedeli predo mnou v autobuse a hovorili hlasno.
Prečítala som si článok Petra Kinského Aká by žena nemala byť a pretože som paprčka čo sa stará do všetkého,musím si tiež povedať svoj názor.Viem, že stúpam niekomu na otlak,ale čo už.Poznáte to príslovie:bolo koze dobre,išla na ľad tancovať?
