Daniel Liddel
Andersen a Spielberg
Upratoval som pohodenú knižku s rozprávkami. Už si ju prečítala ?, pýtam sa dcéry. Už áno. Najkrajšia bola tá posledná.
Som úplne obyčajný a tuctový človek ako každý iný. Bežnýživot, bežné starosti, bežné radosti. Inak sledujem politiku, rád poznávam druhú stranu mincí a reálny (nie_moc_známy) život. Absolútne zbožňujem Tolkienove dielo a jeho filozofiu. Môj veľký koníček sú staré počítačové hry na rôzne systémy, ktorých mám obrovskú zbierku (je to splnený môj veľký detský sen). A som závislý na sladkostiach :-) A ešte jedna vec - mám pedofilnú orientáciu. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Upratoval som pohodenú knižku s rozprávkami. Už si ju prečítala ?, pýtam sa dcéry. Už áno. Najkrajšia bola tá posledná.
Dnes som narazil na ďalšiu zaujímavú spoveď na blogu. Slová písané indexom sú moje vlastné dodatky k pôvodnému textu.
V utorok som na TV Markíza zhliadol show Mistr Bombastik. Tím niekoľkých žien vyberá nejakého blbečka, ktorý je vraj najväčší frajer na pláži.
Pamätám si ako prvý krát v Správach STV ukazovali bezdomovca aj s dcérkou - malou Mirkou Matušicovou. Opúšťali práve stanový tábor, keď sa skončili najkrutejšie tohtoročné mrazy.
Dnes som na služobnej ceste prechádzal okolo polikliniky. Cez otvorené okno som počul detský krik:Počkajte, nie, nie, nieééé. Tato, tatinko, prosíííím, nieéé, au, ááááááu. Potom to pokračovalo nervy drásajúcim krikom, ako keď kričí niekto na pokraji absolútnej hrôzy. Z celej sily, s občasnými prosbami. Bolo to strašné, na hranici mojej schopnosti niečo vydržať.Bol som sa pozrieť čo to bolo za ordináciu. Chirurgia. Úbohému chlapcovi zrejme naprávali končatinu, alebo robili dačo ešte horšie. Keby som bol rodič toho dieťaťa a musel by som byť pri tom, dívať sa mu do vydesených a šokovaných očí a ešte ho držať aby sa moc nezmietal, neviem ako by som to potom rozchodil. Možno bol chlapec precitlivený, ale predsa....Jedno viem iste nikdy by som nemohol robiť detského lekára. Ešte stále mám zimomriavky.
Dnes som si na jednom blogu istého Andrewa z Nového Zélandu (17 ročného) na www.blogger.com prečítal čím všetkým prechádzal.
Stretol som sa s človekom, ktorý by mohol mať všetky dôvody byť na druhej strane barikády.
Niektorí ľudia a skupiny ľudí sa radi delia na konzervatívnych a liberálnych, vyznávajúcich tradičné hodnoty, poprípade nové myšlienky.
Dňa 11.04.2006 bol v hlavnom spravodajstve STV uverejnený príspevok Pedofília, rovnako aj v relácii Reportéri STV. Ako sa dalo čakať, bola to demagógia v priamom prenose. Rozoberme to trochu bližšie.
Túto kampaň som si všimol na billboardoch v jednom nákupnom centre. Sú na nich prezentované ženy, ktoré ideál ženskej krásy nesteleňujú. Čo ten ideál vlastne je ?
Pred chvíľou sa mi dostalo do rúk (tuším posledné) číslo časopisu Slovenka. Ako som ho tak listoval, narazil som na jednej strane o trendoch v oblečení na modelku predvádzajúcu oblečenie. Detskú modelku.
Keď sme včera viazali staré časopisy na zber papiera do školy, ako to už u mňa býva zvykom, zbežne som niektoré listoval. A (ako to tiež bývaz vykom), som sa do jedného článku začítal.
Nejak som v poslednej dobe nemal čas sledovať správy, avšak v nedeľu som si náhodou pusti O 5 minút 12 na STV. A nestačil som sa diviť.....
Kráčajúc včera zamyslený po ulici počujem zrazu bolestne známy hlas: Ahoj Daniel.Zdvihnem zrak a vidím že oproti mne kráča ONA - fille fatale.
Čo svet svetom stojí, názory väčšiny sa považujú za smerodatné. Nič na tom nemení fakt že sa menia ako jarné počasie. V rozdielnych historických obdobiach a rozdielnych kultúrne odlišných spoločnostiach platili úplne iné normy. Samozrejme, v danej dobe a v danom čase sa tamojšie normy a morálka vždy považovali za večné, nemenné a tie jediné správne. Irónia histórie by nás mala učiť obozretnosti voči radikálnym názorom.
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme najprv pochopiť čo to tá pedofília vlastne je.