Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity

Napísať článok

Magda Kotulová

Bloger

Počet článkov: 340
Páči sa: 3x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené

Nezaradené

Magda Kotulová

Rozhovory

A opäť sú tu kanikuly. August nás požiera. Aj prírodu, všetko neživé i živé a dravé. Akoby chcel zastaviť život, vysušiť a spáliť všetko navôkol. Tak to človek cíti v kostiach, v hlave, v duši. A predsa sa tomu bráni, tomu ničeniu, spaľovaniu. Odoláva. Snaží sa. Už viem pochopiť, prečo v Taliansku, v Juhoslávii, vo Francúzku, keď sme kedysi v lete do nich mohli zablúdiť, boli cez obed ulice od domorodcov prázdne. Vyľudnené... Muži sedeli v chládku a ani sa nepohli, ako bociany vo svojich hniezdach, kde postávajú celé minúty bez mihnutia. Ale ženy s klobúkmi a šatkami na hlavách makali pri domoch, či na svojich poličkách. Ľutovala som ich, že drú v tej hrôze páľavy... Dnes to a ich chápem. Už sme to skúsili i my, čo je leto a kanikuly v ňom a neodkladná práca v čase aj obeda...

27. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 509x
11

Kocky sú popratané

Magda Kotulová

Kocky sú popratané

Minule som si čítala svoje dávnejšie výtvory, až som narazila na rozprávku pre deti – Zámok krásy. Je to o malom dievčatku a jej kockách, s ktorými sa rada hrávala. Vystavila z nich Zámok krásy. V rozprávke išlo aj o to, že na vrchole zámku by mal čnieť ten najlepší, najšľachetnejší, najmúdrejší jedinec-kráľ-vládca-staviteľ zámku. Myšlienka rozprávky mi napadla za socializmu, keď sa na verejné a vplyvné miesta nabalili nevzdelanci, neodborníci, mnohokrát aj bezcharakterní ľudia. Samozrejme, že mi rozprávku neuverejnili. Tak som to hneď vzdala. Zámok krásy bol nevítaný, a tak putoval do šuplíka, v ktorom čupí dodnes.

4. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 872x
12

Magda Kotulová

Žiara z rodiny

Sú rodiny rôzne. Šťastné. Nešťastné. Veselé. Smutné. Úplné i neúplné. Rozhádzané i prisaté na seba ako kliešť. Z mnohých sa šíri pozitívna energia, z iných pravý opak. Otvoríte dvere do ich klanu a vstúpite do čarovného domu, alebo sa ocitnete priamo v strigônskom. Z niektorého sa rozlieha smiech, z iného počuť krik a zvadu. Z niektorých vrát sa šíri pokoj, z iných odpudzujúci nepokoj, zhon, nevľúdnosť. Také sú rodiny, domy...

1. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 958x
26

Magda Kotulová

Pepe

Keď som sa už toľkokrát priznala k obľube vtáctva, nemôžem si odpustiť, aby som nespomenula príhodu, ktorú mi osladil vtáčí štebot... Sama by som si nikdy vtáka nekúpila, nechcela by som ho držať v domácom zajatí. Dvakrát som mala operencov v našom byte.

19. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 970x
13

„Kto by mi živil rodinu...?“

Magda Kotulová

„Kto by mi živil rodinu...?“

Pozerala som večerné spravodajstvo, keď mi zabzučal mobil, položený vedľa na gauči, aby som počula telefonáty, či nejakú zablúdenú spevavú esemesku. Ťukla som na príjem.

15. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 281x
19

Magda Kotulová

Úžasné!...

Mám rada zvieratá, vtáky. Kto by ich nemal?... Psov sa síce bojím, obchádzam ich na metre, ale pohľad na vtáčikov-letáčikov ma upokojuje a robí šťastnou, že existujú, že nás svojím spevom oblažujú. Asi málokto siahne po článku, myšlienkach o operencoch. Vari len výnimky sa pri letúnoch zastavia a pokochajú sa ich úžasnou krásou, zvláštnosťou, nebývalým zážitkom z ich počínania...

11. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 774x
13

Magda Kotulová

Chvála obety

Je čas dovoleniek, prázdnin. Ľudia začínajú utekať z rozpálených miest, zasmradených smogom, ktorý neúnavne im zatemňuje pľúca. Deti sa tešia k babkám, k moru, na hory. A mnohí tí, čo sú v diaľkach majú príležitosť vrátiť sa do rodného kraja na nákuk. Tak už to býva... Cez leto nastane presun obyvateľstva z jednej svetovej strany na druhú, z jedného kraja, štátu do druhého. Je to zaujímavé, zábavné, niekedy krásne, niekedy aj smutno-bôľné.

4. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 594x
14

Magda Kotulová

Jedoš

Sme všelijakí. Aj jedoši. Hnevkovia, prchkáni, cholerici, nerváci, zlostníci, či ako rôzne by sme nazvali tých, čo raz-dva vybuchnú, napaprčia sa, fúknu dieťaťu zaucho, alebo riadnu pŕhlivú na zadok, ak neuposlúchne výzvu, aby nestváralo. Ak nám niekto stúpne na otlak v autobuse, keď sa zakymáca, čo sa neraz stáva, vyfučíme ako prasknutý balón. Rozniesli by sme previnilca v zuboch, keby sa to dalo. Alebo keď do nás niekto nechtiac drgne. Očami ho ideme preklať. No čo už: sme srďúchovia...

22. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 968x
15

Ako končia - tí po kútoch...?

Magda Kotulová

Ako končia - tí po kútoch...?

Ráno som vstala a potešila som sa. Za oknom to všetko spievalo. Zamilovaný drozdík trilkoval, slnko bolo vysmiate nekonečným zlatým jasom, nebo vyludzovalo belasú mája, akoby chcelo všetko zbelasieť a lastovičky sa naháňali ponad našim dvorom. Porobila som si najnutnejšie ranné práce a ta ho, vybrala som sa kúpiť čerstvé rožky, ktoré však od chrumkavých a voňavých mali ďaleko. Hneď za rána stratili povesť dobroty. Keď som do nich zahryzla, zuby mi trafili do nestráviteľnej gumy.

12. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 980x
28

Paráda - mať dieťa

Magda Kotulová

Paráda - mať dieťa

Na dvere mi čo nevidieť zaklope osemdesiatka a ja trávim svoj čas, ktorý mi ešte zostáva, kadejakými myšlienkami. Teda: myslím, aby som žila, rozmýšľam, aby som si ešte v dobe, ktorá mi zostáva ujasnila nejaké tie veci, o ktorých som kedysi ani nerozmýšľala, len ich brala ako samozrejmosť, alebo tak, ako mi ich udelil život.

29. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 13 090x
110

„Verní sú iba zbabelci"

Magda Kotulová

„Verní sú iba zbabelci"

Takýto výrok som nedávno videla niekde na internete od istej českej celebrity. Nešla som kvôli tomuto nevkusnému výkriku ďalej za človekom, ktorý ho vyhodil zo seba, bohvie po akých vlastných skúsenostiach. Len mnou po detonácii slovnej strely, dopade primitívnej hlášky, riadne zatriaslo. Že prečo?...

15. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 097x
91

Magda Kotulová

Ráno...

Zobudila som sa v ťaživom pocite, aký som už dávno nezažila. No čo už: prefrčal mnou tŕnistý sen... Chvíľu som ho premŕvala. Keby som bola v ňom hlavnou postavou len ja, ešte by som ho akosi rýchlejšie rozfúkala, ale bola v ňom až po uši zapletená, aj jedna z mojich dcér. Videla som pred sebou jej nešťastnú tvár a počula úplne jasne jej zbedačený hlas, keď mi čosi vravel, niečo, čo ma nevýslovne bolelo... Neverím na sny! Neverím snom, aj keď niekedy si myslím, že tak raz za desať rokov sa akoby čiastočne vyplnia. Nie, nie som, napriek tomuto všetkému, poverčivá... A tak som teda rozrušená vstala, aby som vkročila, síce pravou nohou, a tiež nie hore zadkom, do nastupujúceho dňa.

10. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 932x
27

Bocianie hniezdo

Magda Kotulová

Bocianie hniezdo

Nedávno som nemohla zaspať. Stáva sa mi to, keď som nadmieru unavená, alebo keď na mňa doľahne cez deň riadny stres z neblahej príhody, z nepríjemného zážitku, ktorý ma zasiahne na dno duše. A tak som sa prevaľovala v posteli až ma to nahnevalo, vyslobodila som sa z perín a zasadla za počítač, aby som sa ako tak vytiahla z tej čiernej diery, v ktorej som sa o polnoci ocitla.

4. máj 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 856x
13

Magda Kotulová

Po kríze

Po dlhej bielej zime, akej už dávno nebolo páru a chýru, rozžala sa jar. Prvý raz som si otvorila okno, zamotala do deky a vystavila sa prvým teplým lúčom rozjašeného slnka. Bolo mi príjemne. Nič ma chvíľu nebolelo, nič neomínalo, a tak som si celkom spokojne hovela v útulnom kresielku. Chvíľu som len tak mlčky sedela a vychutnávala si krásu a nevšednosť chvíle, keď ma z ničoho nič prepadli haldy myšlienok.

24. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 674x
30

Magda Kotulová

Silvia

Má sa písať o ľuďoch, ktorí sú skvelí?... Jasné!... Aby sa videlo, že medzi sivým, spoločne sa hrnúcim stádom vpred sa nachádzajú výnimoční jedinci. Ozdobujú a presvetľujú skupinu pútnikov, ktorí mlčky idú za svojimi cieľmi a cielikmi a mnohokrát vidia len ten svoj zámer, túžobný záver svojej cesty a nepomyslia na toho, čo vedľa neho kráča, trápi sa, borí, potkýna ...

13. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 687x
17

reklama

Magda Kotulová

Slečinka

Keď som bola mladšia, častejšie som varovala vnúčatá. Dnes to už, bohužiaľ, nerobím, alebo iba zriedkavo. Deti ma „chránia“, aby som sa „neprepla“. Vedia, že mi moje zdravie neslúži, a že nie vždy sa cítim na štebot vtáčikov, ale skôr obľubujem ticho a pokoj. Niekedy ma daný stav mrzí. Chýba mi vyvádzanie, šantenie drobcov, chýbajú mi ich nedočkavé pohľady, ich vzrušené srdiečka, keď prídu ku mne a napäté ušká, keď im rozprávam pred sníčkom rozprávky. Vždy som si ich vymýšľala nové, zamiešala do sujetu ich samotných, ich dobré i zlé vlastnosti. A počúvali, počúvali, až pokým nezaspali.

7. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 074x
23

Magda Kotulová

Bojovníčka

Nezvyknem pozerať Modré z neba. Náhodou, keď som prepínala televízne kanály, ťukla som na túto reláciu. Z obrazovky sa na mňa pozerali oči krásneho mladého muža, ktoré crčali bolesťou. Zbystrila som zrak a nechala skvieť obrazovku, na ktorej ma upútala do očú bijúca bolesť...

31. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 289x
11

V úzkosti zo smrti

Magda Kotulová

V úzkosti zo smrti

Pamätám si to, akoby sa to stalo dnes. Bolo to počas vojny. Ležala som so šarlachom a ťažkým zápalom obličiek u profesora Churu. Na Detskej klinike.

27. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 802x
21

Tomu – čo prerazil Tmu

Magda Kotulová

Tomu – čo prerazil Tmu

Koľkokrát som chcela o ňom napísať a uverejniť to?... Koľkokrát som mala už aj napísané a nevyslala som to na svetlo božie?... V týchto dňoch je výročie Sviečkovej demonštrácie, ktorú on organizoval spolu s priateľom Jánom Čarnogurským, na podnet zahraničných Slovákov na čele s Mariánom Šťastným. Napadlo mi, že konečne sa o ňom vyjadrím. Musím. Som povinná, lebo to, čo tento muž v tej čudnej dobe socializmu vykonal pre dobro mládeže, musím zverejniť a poďakovať sa mu za to.

19. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 946x
14

Magda Kotulová

Abort

Stalo sa to veľmi, veľmi dávno. Mala som skoro dvadsaťpäť rokov a štyri deti doma. Ležala som na gynekológii po menšej operácii. Bola som plná obáv aj z toho malého zákroku, ktorý bol treba urobiť v celkovej anestézii. Ešte ma sem-tam v tele kadečo bolelo, a preto som ležala mĺkvo na posteli. Čakala som deň, hodinu kedy pôjdem domov. Ležala som sama v izbe, ale neskoršie pribudla ku mne na izbu mladá dievčinka, asi tak osemnástka. Od chvíle, keď si ľahla do bielych vankúšov, bola tiež tichá, mlčanlivá ako ja. Nevypytovala som sa, čo s ňou budú robiť páni doktori, ani čo je jej. Nevedela som, či by jej to prišlo vôbec vhod. A tak sme len z času na čas prehupli niekoľko nezáživných slov a mlčky pozerali do bielej povaly.

16. mar 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 530x
48