Magda Kotulová
Brat Šavol a Jiřina Šiklová
No podarené, kde sa títo dvaja stretli. Bývalý slovenský moderátor, politický reportér, teraz rehoľný kňaz a česká disidentka, sociologička, publicistka. Kde?... V mojich rukách.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Magda Kotulová
Starnúce, stíchnuté schodisko
Pána! To boli časy, keď v našom dome bol život, vzruch, buch... Dnes je v dome ticho ako v hrobe. Len sem-tam sa vyskytne nejaká hlasnejšia vrava alebo plač malého stvorenia, ktoré ukryté za dverami bytu domáha sa od svojich svojho...
Magda Kotulová
Môj najstarší.
Blíži sa deň, keď môj najstarší vnuk bude mať narodeniny. Rozmýšľam o ňom. Často. Ako o všetkých mojich vnukoch a vnučkách. Žijem s nimi zo dňa na deň, vnorená do ich šťastných aj menej šťastných chvíľ, udalostí. Som s nimi spokojná. Nerobia hanbu ani sebe, ani rodičom. Práve naopak, sú fajn: dobrí, statoční, charakterní, schopní, nadaní, obetaví. Nebudem vypisovať všetky ich klady - a málo ich negatíva. Zdalo by sa, že ich okiadzam nepravdivo, lebo som nimi posadnutá, alebo zaľúbená do ich dušičiek. Nie!... Som reálna babka. Mám ich rada a pri svojej láske, viem byť aj riadne kritická a šupnúť im aj nejaké tie nepríjemné pravdičky medzi oči. Ale láskavo, opatrne a po troške.
Magda Kotulová
Fantastický deň
Ráno, keď som otvorila oči a vytiahla sa z postele, nakukla spoza okna von na oblohu, aký bude asi deň, zažiarilo na mňa také jasné slniečko, ako uprostred najhorúcejšieho leta. Povzdychla som si, lebo som predpokladala, že tento deň strávim opäť doma pri svojich bežných prácach a radostiach: čítaním knihy, dennej tlače a presmrádzaním sa po internete. Možno, že by mi niečo zašumelo hlavou a napísala by som vari aj niečo vydarené. Stiahla som sa do kúpeľne, kde som načala svoju raňajšiu procedúru okrášľovania sa. Potom nastúpila kuchyňa, užívanie záľahy liekov a raňajky. Teda predstava šedivého, bežného dňa sa črtala predo mnou.
Magda Kotulová
Thriller
Vyučovanie na školách fičí, len sa tak práši. Študenti, stredoškoláci sa v triedach občas trápia, občas nudia, z času na čas aj celkom tešia, že sa niečo nové naučia. Podľa toho aký vzťah majú k štúdiu, k tomu, čím chcú byť, čomu venovať, čo chcú v živote dokázať. Vraví sa, že niektorí z nich sú humanitne založení, iní, že sú nadaní technicky...
Magda Kotulová
Chruňo
Vnučka ma bola odviesť na kontrolu k lekárke. Zaparkovali sme slušne na slušnom a patričnom fleku na parkovisku. Dvakrát sme obehli dve ulice, aby sme ho našli. Ale našli sme ho. Pri prezeraní možností parkovania objavili sme parkovacích miest viac. Spokojne sme naše autíčko, staré ako moje kosti, uzamkli a odkráčali, vlastne ja odkrívala, k lekárke. Videla som v obraze, že práve prichádzalo ozrutné čierne autisko a vodič pozeral, či náhodou neodchádzame. Už som viac neregistrovala, čo šofér s vozidlom, s neprehľadnými sklami, urobil.
Magda Kotulová
Na hrádzi
Vytiahli ma z môjho mĺkveho bytu. Na prechádzku a trochu na „Durchreise“ po okolí Bratislavy, s poznámkou, že pôjdeme aj na hrádzu... Potešila som sa a súhlasila s výletom. Pôjdem opäť na miesta, kam som chodila čerpať energiu s mojím mužom. Rada a často.
Magda Kotulová
Knižné novinky
Tuším – tak sa volali kedysi, keď vychádzali za tuhého reálneho socializmu. Vychádzali každý týždeň na štyroch, občas aj viacerých stranách. Mala som ich rada. Veľmi. Informovali človeka o knižkách, ktoré akurát uzreli svetlo sveta vo vydavateľstvách. Obľúbila som si ich preto, že som predstihom mohla zvedieť, čo vydavateľstvá pre mňa nahotovili. Hlavne čo pripravili zo svetovej literatúry, ktorá v tom čase síce občas vyšla, ale v malom počte výtlačkov. Keď si chcel človek niečo z čerstvého vydania kúpiť, už sa ku svojmu klenotu-pokladíku mnohokrát nedostal, lebo mu ho niekto rýchlejší vyfúkol. /Camus, Steinbeck, Hemingway, Remarque, Zweigh, atď./
Magda Kotulová
Videla som na vlastné oči...
„Na základe skúseností mojich známych si viem veľmi dobre predstaviť, aké peklo znamenajú tvrdé drogy v živote človeka a som posledný, ktorý by to zľahčoval.“ Poslanec Poliačik nechcel drogy propagovať, iba úprimne odpovedal na otázku... SME 31.augusta 2012
Magda Kotulová
Čistučko, voňavučko...
Som už sentimentálna, alebo je to nezabudnuteľná pachuť z nemocničných pobytov, ktorých bolo v poslednom čase neúrekom, že sa neustále vraciam k hodinám a minútam stráveným v týchto zariadeniach a premietam si obrazy postáv, ktoré sa v týchto nemilých priestoroch pohybovali? Okolo mňa ale i iných...? Denne myslím na to, čo som prežívala v miestach, kde ide človekovi-pacientovi neraz aj o život. Chirurgia!... Čo to slovo ukrýva, keď na nej ležíte?... Obavu, nervozitu, napätie? Iba to?...
Magda Kotulová
Dedko naživo
Do kelu! Opäť ma zmohla viróza. Opäť a opäť vypovedá mi imunitný systém a hneď na mňa všetko vlezie. Asi nejaká letná pliaga z horúčavy, či z čoho. A tak som zasa ležala v horúčke a nevidela od bolesti hlavy ani na meter dopredu. Čo iné treba, len ležať v posteli a dúfať, že to čoskoro odíde a človiečik sa raz-dva vystrábi.
Magda Kotulová
Dôvera
Zazvonilo. Prekvapená, že v obedňajšom čase prichádza návšteva, podišla som otvoriť. Vo dverách stál môj vnuk s mladučkým dievčatkom. Zmohla som sa rýchlo na uvítanie a ponuku, aby vstúpili ďalej.
Magda Kotulová
Deň D v roku 2012
Práve som si pripravovala lôžko na noc, keď mi padol pohľad na stenu, na obrázok môjho najstaršieho vnuka, už zamestnaného muža, ktorý na mňa pozerá z čias, keď bol ešte drobec v celkom pekných okuliarikoch na nošteku. Usmiala som sa mu oproti a pomyslela som si, že bohvie kde spí so svojimi rodičmi a bratmi v tejto nočnej hodine.
Magda Kotulová
V nebíčku
Práve som skončila pranie diek, ktoré vždy v spare leta periem a rada. Rýchlo schnú a nehompáľajú sa mi dlhé hodiny na balkóne, aby sa dosušili. Potom som si sadla, že si prečítam raňajšie noviny. Bola som spotená ako myš. Liali zo mňa kvapky nepríjemného, lepkavého potu. Z vlasov, z líc, z brady. Neznášam to. Ale stáva sa, deje sa v páľave, aká teraz šantí po celej Európe, nielen pod a za oknami každého z nás. No čo si človek poradí? Pije podľa návodu, že treba dodržiavať pitný režim, hoci sa mu piť akoby ani nechcelo, zvlažuje si ruky po lakeť v kúpeľni v studenej vode, alebo celý sa osprchuje. Úľava nastáva však len na pár minút a človiečik-neboráčik sa parí ako parená knedľa opäť.
Magda Kotulová
Moji...
Sedím v izbe. Držím v rukách riadny bachant ruskej autorky o gulagoch a pomeroch v Sovietskom zväze kedysi /Jevfrosinija Kersnovskaja: Jaká je cena člověka/. Občas ho však odkladám z rúk, lebo je priťažký a uvoľňujem si ruky a zdvíham hlavu, aby som si odbremenila krčnú chrbticu, čo začína strečkovať bolesťou. Upieram pohľad do balkónových dverí, kde sa mi červenajú bujaré muškáty a za nimi sa mihocú, trasú úžasom, listy vysokánskeho nádherného topoľa spred nášho domu.
reklama
Magda Kotulová
Avion
Narodila som sa v ňom. Vyrástla. Prežila dobu nevyvretosti - aj vrenia. Krásne časy, ale aj trpké: pre mnohé udalosti. Nemala som teda len nádherné detstvo, aké malo množstvo tínedžerov v mojom veku, v tej dobe i neskôr. Avion. Malé „mestečko“ na bývanie. Paráda... Krásna stavba. Pekné byty, izby. Pohodlie a rozmernosť. Skvelý architekt i kvalitní stavbári, čo tento super-dom vykonštruovali i postavili. Moje avionské detstvo, mladosť...
Magda Kotulová
Stuchnutá smotana
„Nie straníckym, ale všeobecným koeficientom vyberať...“ ľudí na predné miesta. Tak nejako zneli slová, ktoré som počula od pána Mesežnikova v nedávnej debate v Slovenskom rozhlase. Diskusnú reláciu Z prvej ruky rada počúvam. Malo by jej načúvať kvantum občanov, aby zvedeli, čo sa varí v politickej kuchyni a čo sa im bude servírovať od politikov-kuchárov... Neviem, či dokážem správne vycizelovať svoje myšlienky, ktoré mienim dostať do éteru, aby som dala priestor na zamyslenie nevšímavým, ľahostajným človiečikom k veciam verejným.
Magda Kotulová
Orechovníky
Som doma. V mojom stíchnutom byte, odkiaľ už dávno vyleteli moje dospelé deti, vyšantili sa už tiež odrastení vnuci a odišiel navždy môj manžel. Občas prežívam smutné hodiny. Inokedy to celkom ide, ba dokonca si užívam aj chvíle šťastia, pohody, pokoja. Strieda sa to vo mne i v mojom byte tak podarene ako všetko, všade a vždy. Nuž čo, život sa s nami nemazná a občas vie byť aj pritvrdý. Ale zasa, niekedy býva zázračne štedrý a krásny... Veď to každý z nás pozná na každom metre našej zemegule.
Magda Kotulová
Z nemocničnej nočnej skrinky
Čo čert nechcel ocitla som sa opäť v zariadení, kde sa lieči, chátra – aj umiera. Mám šťastie, že napriek tomu, že som jeho častá návštevníčka, vždy sa tam nejako z mojich neduhov vyvlečiem. O chvíľu som opäť v plnej paráde a môžem sa venovať tomu, čo ma baví: písať články. Najprv v hlave. Keď sa mi v nej nejaká myšlienka usadí, zakorení a rozmnoží, až potom ju dávam buď na papier, alebo vysielam do éteru, aby si ju niekto aj všimol...
Magda Kotulová
Sú nás zástupy
Bože môj!.. Konečne... konečne!... Vo svojej posteli, vo svojich perinách! Môcť spať dokedy ráno chcem a neprebúdzať sa na príjemný alebo hurtošivý hlas: „Dobré ráno! Ideme brať krvičku...!“
