Články od Margita Vernerová

Margita Vernerová

Ako náš spolužiak Fero preplával vysokou školou

Fero bol náš spolužiak z vysokej školy. Bol obdarený vynikajúcimi schopnosťami - IQ mal vysoko nadpriemerné a ku tomu mal ešte aj výbornú pamäť. Bol aj umelecky talentovaný a okrem štúdia ekonómie stíhal rozbiehať aj kariéru hudobníka. Občas nás pozval na koncert do klubov kde hrával a sem-tam sme mali možnosť ho vidieť dokonca aj v televízií so známymi umelcami. Odbor, ktorý sme študovali, nebol asi pre jeho umeleckú dušu vhodným riešením – preto väčšinu času v škole len tak „pretrpel“.

3. jún 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
30

Margita Vernerová

Ako mi ujo Ondrej uplietol košík

Ujo Ondrej bol náš sused. Taký vzdialený - z opačného konca ulice. Ale vždy, keď ma stretol, mi priateľsky povedal „susedka“. Dlhší čas som ho nevidela. Zrazu som ho v jeden deň stretla aj s jeho manželkou na autobusovej zastávke. Až ma zabolelo, keď som videla, ako schudol a zostarol. Pretože som autom išla rovnakým smerom ako oni – zastavila som a zobrala som ich. Takto sa to predsa bežne robí. Vidíš známeho na zastávke, tak ho odvezieš...

25. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Margita Vernerová

Keď zlyhá technika – alebo tajomstvo starej lekárky

V jedno sobotné ráno sa náš relaxačný program na víkend neočakávane zmenil. Manžel ochorel a bolo treba navštíviť lekársku pohotovosť. Tak sme sa v tú sobotu ráno ocitli v čakárni, kde už nervózne čakalo zopár ľudí. Potichu sme si sadli a pozorovali... Nervozita by sa dala krájať. Po chvíľke počúvania všeobecnej debaty sme pochopili, že ľudia sú nahnevaní, pretože lekárka, ktorá má službu, vybavuje pacientov pomaličky - pomaly. Vo chvíli, keď už bolo šomranie v čakárni dosť hlasné, vychádzala z ambulancie pacientka. Na adresu diskutujúcej skupinky povedala krásne slová : „ Nenadávajte prosím, je tam stará pani doktorka, ktorá síce robí pomaly - ale je tak veľmi dobrá – neubližujte jej prosím.“

21. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 161x
5

Margita Vernerová

Keď ku vám príde na návštevu päť vegetariánov a dvaja vegáni

Naša dcéra bola od malička veľmi zlý „jedák“. To čo iné deti zjedli za 5 minút ona jedávala takmer hodinu. Všeličo som veru vtedy vyskúšala, len aby niečo zjedla. Vyvárala som rôzne dobroty, ba dokonca som jej počas obeda hrávala bábkové divadlo. Na tanieri ale takmer vždy zostávalo nedojedené mäso.

12. máj 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
8

Margita Vernerová

Keď máš problém veľký ako bazénová plachta ...

Za širokým kríkom v rohu našej záhrady ležala vyhodená stará bazénová plachta. Dobre zamaskovaná – takmer neviditeľná. Našla som ju až pri jarnom upratovaní. Ležala tam od jesene, keď sme vypustili bazén a pravdu povediac – myslela som si , že sme ju už dávno recyklovali. „Čo s ňou urobíme?“ – spýtala som sa ostatných členov našej rodiny. Nikto nemal riešenie. Jednoducho ju nebolo kam vyhodiť. Do smetiaka nevojde – a iná možnosť v tú chvíľu nebola . Od mojich blízkych som pochopila, že tento problém sa nedá tak ľahko vyriešiť. A tak som začala riešiť sama... Zobrala som nožničky – a začala som plachtu strihať . Na kúsky a kúštičky...

2. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Margita Vernerová

Ako vnúčence dobehli svoju babku - alebo – aj takto vzťahy fungujú

Večer sme boli nakupovať. Bolo už dosť veľa hodín a v supermarkete už len zopár ľudí. Pozornosť a úsmev personálu vzbudzovala hlučná skupinka nakupujúcich. Spočiatku som obdivovala mladých ľudí z tejto skupinky, že na nákup zobrali aj starú babičku. Aj starí ľudia sa radi po veľkom obchode poprechádzajú a niečo dobré si radi vyberú. Neskôr som však pochopila, že stará babička bola kľúčovou osobnosťou tejto skupinky. Tlačila vozík s nákupom a neustále ku nej pribiehali „členovia“ skupinky – asi jej vnúčatá alebo pravnúčatá, ktoré boli v tínedžerskom ba skoro až v dospelom veku - a do vozíka hádzali tovar.

27. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Margita Vernerová

Ako si Majka s Jozefom adoptovali Františka

V čase, keď sa tento príbeh začal, boli manželia Majka a Jozef v strednom veku. František bol ich rovestník. Pretože bol jeho život ťažko poznačený alkoholom a psychickou chorobou – mentálne sa začal dostávať na úroveň väčšieho dieťaťa. Manželia už dlhšie cítili hlbokú ľútosť nad tým, ako žil. Preto urobili rozhodnutie. Nenechajú ho žiť pod úrovňou ľudskej dôstojnosti. A to bol začiatok tejto nevšednej „adopcie“.

19. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Margita Vernerová

Keď vám niekto polichotí slovami - Vy ste ale nejako zošpatneli-

Čakala som v banke. V malej pobočke na periférií mesta, kde býva obvykle takmer rodinná atmosféra. Na rad prišiel starší pán. Usadil sa za bankový stolík, zahľadel sa na zamestnankyňu banky, ktorá ho obsluhovala (nazvime ju slečna B ) a ráznym hlasom s vážnou tvárou jej povedal : „Vy ste ale nejako zošpatneli.“ Čas v banke sa na niekoľko sekúnd zastavil. Všetci sme zostali zhrozene pozerať, čo to povedal. Hlavou mi prebehla myšlienka - úúúúú, toto nedopadne dobre ... zrejme ide o „lichotníka“ z radu problémových, ktorí radi provokujú.

15. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Margita Vernerová

Ako ma moja dcéra naučila, že aj tyrkysové vlasy sú dobré...

Dáte mi iste za pravdu, že tínedžer v rodine býva občas pohromou. Ak ste však vnímaví a počúvate ho – veľa sa od neho môžete naučiť . Tak som sa ja naučila od mojej dcéry, že aj tyrkysové vlasy môžu byť dobré a ľudí nemám súdiť podľa účesov. Náš príbeh sa začal tak, že si moja dcéra chcela dať urobiť na hnedé vlasy tmavomodrý melír. Po dlhom prehováraní ma presvedčila, aby som jej túto úpravu vlasov urobila ja. Nie som kaderníčka a nikdy predtým som melír nerobila. Dcéra ale verila mojim schopnostiam a nakúpila ku tejto akcii všetku potrebnú chémiu.

11. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Margita Vernerová

Tajomstvá vedľajších stolov–alebo psst o tom sa nehovorí tak nahlas

Poznáte tú situáciu.... sedíte v reštaurácií a zvuková vlna od vedľajšieho stola smeruje priamo ku vám. A tak si nechtiac vypočujete niečo, čo aktéri rozhovoru považovali za svoj veľmi osobný rozhovor. S úsmevom tieto situácie nazývam ako „Tajomstvá vedľajších stolov“. Jednu takúto som pred krátkym časom zažila a mala vysoko nadpriemerný kaliber.

4. apr 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Margita Vernerová

Ako som Jožka odviezla na psychiatriu (smutný príbeh s úsmevom )

Jožko je mladý muž – asi 30 ročný – mentálne však na úrovni asi 10 ročného dieťaťa. Žil v našej obci – a bol asi ako Otík z filmu Vesničko má stredisková. Na rozdiel od Otíka ale komunikoval dobre a rád. V živote mal dvojnásobnú smolu, nielen že sa narodil s mentálnym postihnutím , ale narodil sa aj do nesprávnej rodiny. Sociálne podmienky boli u nich veľmi zlé a vychovávala ho stará chorá babička. Keďže pohľad na neho býval veľmi smutný – nejako spontánne im pomáhala takmer celá dedina. S oblečením, s jedlom , s vybavovaním po úradoch .....vždy sa niekto našiel, kto pomohol. ....len tak živelne – zo srdca – aj takto to ešte na vidieku občas funguje.

22. mar 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
7

Margita Vernerová

Ten pohľad mi vyrazil dych – alebo maturitné témy s úsmevom

Tento blog by sa kľudne mohol volať aj „Záhada Monkovej doliny“. Ale poďme pekne po poriadku ...

20. mar 2014
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
0

Margita Vernerová

Aj vy máte doma maturanta?

Aj vy máte doma maturanta? Ak áno, tak sme na tom rovnako. Včera večer u nás prebehli posledné prípravy – ktoré sa týkali hlavne oblečenia a jedenia – čiže „nezabudni mi vyžehliť košeľu a kúp mi prosím bagetu a čokoládu“. Synov flegmatizmus sa mieša s mojím strachom a vytvára nejaký slušný priemer. On si spokojne spí a ja v noci premýšľam a bojím sa aj za neho. Najlepšie im radila ich triedna pani profesorka keď im s láskavým humorom vravela od začiatku školského roka – „Chlapci – učte sa priebežne , aby to na maturitách nebola Eine Grose Katastrofa“.

18. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 686x
0

Margita Vernerová

Dane naše každoročné – alebo spoveď jednej účtovníčky

Nastalo obdobie daňových priznaní. Všetci účtovníci to dôverne poznajú - pracovný stôl plný šanonov, bločkov a bankových výpisov. V pamäti dlhý zoznam, komu ešte treba daňové priznanie urobiť. Na konci zoznamu – tak ako každý rok – vlastné meno . Pre ľudí, ktorí sa živia účtovníctvom ide o veľký fyzický aj psychický záber. Rada si spomínam na jeden vtipný zážitok z minulého roka. Keď som v posledný deň ukončila posledné daňové priznanie, išla som ešte nakúpiť potraviny. Chodila som po supermarkete ako mimozemšťan. Keď som s námahou ukončila nákup a zaparkovala pri pokladni, predomňou stála s nákupom pani, ktorá vyzerala tiež veľmi unavene. Keď išla platiť, omylom podala pokladníčke namiesto kreditnej karty občiansky preukaz. Všetci naokolo sme sa začali smiať a pani sa ospravedlnila a vysvetľovala, že je účtovníčka a práve dnes dokončila po mesačnom maratóne daňové priznania.

15. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Margita Vernerová

Rozkvitli snežienky alebo – Ako babka s Anežkou horu vysadili

S babkou chodíme pravidelne na turistiku . Babkou nazývam moju mamu – pretože jej všetci tak hovoríme . Občas spolu urobíme nejaký nezmysel, na ktorom sa neskôr dobre bavíme. Aspoň je život veselší. Raz ( to mala babka už 75 rokov ) sme sa vybrali na turistiku na Tematín . Tematín je hrad pomerne ďaleko v horách a babka vravela, že tam ešte nikdy nebola . Tak sme sa na Tematín vybrali. Celkom dobre sme to zvládali, až pri návrate domov babke asi 3 km od cieľa zlyhali kolená. Úplne - takže sme ju s manželom museli niesť . Vtedy nám veselo nebolo – ale dnes sa na tom celkom dobre zabávame.

5. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Margita Vernerová

Zoznam článkov blogera