Margita Vernerová
Posledný priateľ, ktorý ešte zostal
V kúpeľoch je možné zažiť rôzne vzťahy. Kúpeľné priateľstvá i kúpeľné lásky. Férové aj neférové voči svojej rodine.
Žijem akosi príliš rýchlo. Ale čím viac so mnou krúti vír môjho pracovného života, tým viac si vážim chvíle šťastia, ktoré môžem prežívať s mojimi najdrahšími. A ešte niečo. Blogujem rada. :-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Margita Vernerová
Silvesterstory o smutných psích očkách
Už dlhší čas pozorujem na sebe, že koniec roka nie je mojím obľúbeným dňom. Pochytí ma vždy akási čudná melanchólia. Bilancujem, celý rok mi beží ako film v pamäti – a občas sa pristavím pri niektorých spomienkach. Pri tých smutných aj zaslzím.
Margita Vernerová
Prečo sa Jano nahneval na krásnu mladú čašníčku
Náš kamarát Jano je vodič z povolania. Už dlhé roky jazdí na kamióne. Nedávno bol pracovne so svojím kolegom vo vzdialenom pohraničnom meste. Keď prišiel čas obeda, našli v okrajovej časti nenápadnú reštauráciu. V malej reštaurácií ich čakalo veľké prekvapenie - obsluhovala tam krásna, mladá čašníčka.
Margita Vernerová
Prečo sa teta Zita na fotkách z Paríža neusmieva
Naša teta Zita je veľká cestovateľka. O zájazde do Paríža snívala už dlho, a tak sa jej manžel rozhodol, že jej tento sen splní. Zájazd do Paríža jej kúpil ako darček ku sedemdesiatke. Niekoľko týždňov pred zájazdom si teta spísala niekoľkostránkový zoznam povinností a vecí, na ktoré nesmie pri prípravách zabudnúť. Všetko mala už vopred detailne premyslené.
Margita Vernerová
Ako sme v novembri 89 v Brne (ne)nakúpili - alebo -„Veď aspoň pozrime, čo sa tu bude diať"
Bol november 1989. November podobný, ako veľa iných – sychravý a upršaný, keď sa zima pomaly začínala plížiť do našej krajiny. Vtedy moja sestra zistila, že potrebuje nové čižmy. A vlastne, hodil by sa aj nový kabát. Pretože obchody v menších mestách boli v tých rokoch horšie zásobované, ako tie vo veľkých, sestra pripravila plán nákupu. Pôjdeme nakupovať do Brna.
Margita Vernerová
Zodvihnúť, či nechať tak?
Bolo to pred niekoľkými rokmi, v jeden upršaný jesenný podvečer. Vracala som sa domov z práce a kúsok od budovy, kde som vtedy pracovala, ležal na zemi muž. Na mokrom chodníku, na okraji veľkej dažďovej mláky. Keď som podišla bližšie - uvidela som, že to je Vinco - náš spoluobčan, ktorý si rád vypije. Pravdepodobne sa vracal z krčmy a únava ho premohla skôr, ako prišiel domov. Prihovorila som sa mu, ale po jeho snahe sa zodvihnúť a niečo mi povedať, znova spadol a dostal sa ešte viac do mláky.
Margita Vernerová
Otčenáš za dušičky dvoch neznámych mužov
Na cintoríne, kúsok od hlavného kríža, sú dva hroby. Sú trocha iné, ako tie ostatné naokolo. Nemajú pomník, ani kríž, ani betónovú ohrádku. Sú len také „na prírodno“. Poctivo vymodelované majstrom časom, zo starej uležanej hliny, z bočných strán obložené kameňom a machom.
Margita Vernerová
Červený klobúk
V starej skrini v pivnici som našla červený klobúk. Bol uložený na mieste, kam odkladám nepotrebné veci, s ktorými sa neviem rozlúčiť. Také, ku ktorým mám citové puto a viažu ma ku nim spomienky.
Margita Vernerová
Dáma s ružou
Dlhý rad na lístky na veľkej vlakovej stanici a kúsok predomňou v rade - staršia dáma. Elegantné šaty so sakom – zladené tón v tóne. Cez plece ležérne prehodená kabelka ladiaca s lodičkami na vysokom podpätku. Dlhé, sivé vlasy vyčesané do drdolu a upevnené peknou vlasovou sponou.
Margita Vernerová
Nevšedné manželstvo tety Kristíny
Bolo to raz v lete, v nedeľu popoludní, keď som na cintoríne stretla tetu Kristínu. Sedela na betónovom okraji hrobu svojho manžela, v rukách držala ruženec a modlila sa. Hrob bol čerstvý – plný vencov – tak ako bola čerstvá aj jej bolesť.
Margita Vernerová
O neposlušnom mobile, mysterióznom zážitku a o poslednom ultimáte
Zazvonil mi mobil. Mala som ho odložený na polici a práve som bola v záverečnej etape domáceho upratovania. Ruky mokré – nuž si vravím: „Veď chvíľku počkajte – doumývam a zavolám naspäť.“ V tú chvíľu sa však stalo niečo zvláštne. Telefón sa zdvihol sám. A rovno na hlasný hovor. Bolo počuť zvonenie kostolných zvonov a po chvíli hlas nášho známeho : „Haló, Vernerovci – haló, no tak, počujete ma?“
Margita Vernerová
Vedrá, rukavice, vrecia a hurá na zemiaky!
Nastal čas zberu zemiakov. Zber zemiakov je v našej rodine pravidelnou jesennou spoločenskou udalosťou. Stretnutie, na ktoré sa celý rok tešíme. Tento rok sa nás stretlo štrnásť. Najmladší účastník bol malý Jakubko – moja srdcovka. A ešte Dastinko – čierny labrador.
Margita Vernerová
Však asi vidím, nemyslíte ?
S kamarátkou Zdenkou som sa stretla v supermarkete pri pokladni. Práve vykladala nákup na pokladničný pás a ja som čakala v rade po nej. V nákupnom vozíku jej zostali dve plné prepravky s pivom.
Margita Vernerová
Môj s mojou
Teta a ujo. Dvaja starší manželia. Vlastne ani nie starší, ale starí - pretože obom sa vek už priblížil k osemdesiatke. Teta má drobučkú krehkú postavu – s pribúdajúcim vekom je čoraz menšia. Ujo – ešte stále „fičúr“ – sem-tam šedina na hlave.
Margita Vernerová
Ako bocian utrpel psychickú traumu
Vychutnávala som si dusný letný podvečer v domácom bazéne na dvore. Okolo bazéna pobehovali naši dvaja psíčkovia. Väčší poľovnícky psík – Lelinka a menší yorkshirský teriér Šarky.
reklama
Margita Vernerová
Bude z teba vojak - alebo - Takto má chlapec vyzerať !
Do kaderníctva vošiel chlapec s ockom. Chlapec mohol mať asi osem rokov – a bol to taký malý sympaťák. Mal pekné husté vlásky s dĺžkou po ramená. Nie príliš bežný účes pre chlapca, ale svedčal mu.
Margita Vernerová
Ako Maťko oplakal kocúra Rudolfa :-)
Pred niekoľkými rokmi sme mali krásneho ryšavého kocúra. Volal sa Rudolf. Meno mu vybral malý Maťko, pretože on vedel vymýšľať pre domácich miláčikov najlepšie mená. Rudolf vyzeral veľmi ušľachtilo, hoci išlo len o obyčajného pouličného kríženca. Bol to krásny veľký kocúr, s ligotavou srsťou a s nezvyčajnými modrými očami. Bol taký atraktívny, že nejedna mačka sa za ním obzerala...
Margita Vernerová
Keď na prázdniny tak ku starkej – alebo čo sa vnúčence od starkej naučili
Starká mala šesť vnúčat. Každé leto chodievali ku nej takmer na celé prázdniny. U nej bolo vždy dobre. Veľký dedinský dvor, potok kúsok od domu a to hlavné – vynikajúca starká, ktorá by deťom zniesla aj modré z neba.
Margita Vernerová
Ako starký zabudol na dobré spôsoby
„Nože prines tú čokoládu, čo nám minule priniesli deti – akosi mám chuť na sladké“ – poprosila starká manžela. Starký sa pomaly odšúchal do vedľajšej izby a podľa zvukov bolo počuť, že hľadá . Vrzgali dvierka na starom sekretáre, šuchotali papiere – ba dokonca zaštrngali aj fľašky. Až mala podozrenie, že starký si alkoholom dobíja energiu. Hoci to u neho nebýva zvykom.
Margita Vernerová
LA - alebo úsmevné spomienky na jednu letnú aktivitu
V jedno leto sme sa ako študenti rozhodli, že v rámci letnej aktivity pôjdeme vysádzať stromčeky do Krkonôš. „Letná aktivita“ bol tak trocha honosný názov pre povinnú brigádu študentov VŠ cez prázdniny. Plná optimizmu som v polovici horúceho leta na túto brigádu vyštartovala.
